Európska komisia zverejnila 12.10.2011 návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Tento návrh bližšie špecifikuje nutnosť redefinácie ostatných znevýhodnených oblastí na základe nových kritérií v dôsledku kritiky Dvora audítorov v Haagu. Komisia vypustila z doterajších riešení kritériá demografického charakteru (hustota obyvateľstva, podiel poľnohospodárskych pracovníkov na ekonomicky aktívnych a iné) preto, že tieto kritériá potláčajú aspekt prírodných podmienok a v rámci 27 členských štátov EÚ sa ťažko porovnávajú. Komisia s pomocou vedeckých pracovníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC = Joint Research Centre Ispra/Taliansko) určila 8 biofyzikálnych kritérií, ktoré by mohli predstavovať vhodný základ pre objektívnu a jednoznačnú klasifikáciu ostatných znevýhodnených oblastí. Na základe dostupnosti pôdnych a klimatických dát sumarizovaných JRC boli zvolené dve klimatické kritériá, štyri pôdne, jedno integrované kritérium (klímy a pôdy) a kritérium svahovitosti ako jediné topografické kritérium.

Za prírodne znevýhodnené oblasti sa považujú:

1. Horské oblasti, ak majú klimatické podmienky v nadmorskej výške so skráteným vegetačným obdobím, alebo sa nachádzajú v nižšej nadmorskej výške v svahovitom území, ktoré je nevhodné pre využívanie mechanizačných prostriedkov.
2. Oblasti so špecifickými obmedzeniami sú územia, kde sa uplatňuje ochrana alebo zlepšovanie životného prostredia, udržiavanie vidieka a zachovanie potenciálu oblasti z hľadiska cestovného ruchu.
3. Ostatné znevýhodnené oblasti (OZO) sú územia s významnými prírodnými obmedzeniami ak najmenej 66 % poľnohospodárskej pôdy (LPIS) spĺňa aspoň jedno z kritérií prírodného znevýhodnenia.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP)pripravuje v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR(MPRV SR) a s Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) delimitáciu ostatných oblastí s prírodnými znevýhodneniami. VÚPOP spracováva takmer všetky prírodné znevýhodnenia, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využíva k tomu bohatý databázový informačný systém o pôde a krajine, spravovaný a udržiavaný vo VÚPOP. Ide o tieto databázy:

1. Georeferencovanú databázu poľnohospodárskych pôd Slovenska (GDPPS), ktorá integruje profilové a mapové výstupy Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd ČSSR pre územie Slovenska. K dispozícii sú údaje špeciálnych, výberových sond a základných sond.
2. Databázu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), ktorá implicitne zahŕňa vektorovú vrstvu vypracovanú v mierke 1:5 000 a digitalizovanú v roku 1993 (cca 8 000 individuálnych BPEJ).
3. Databázu čiastkového monitorovacieho systému pôd, ktorá obsahuje profilové údaje o vlastnostiach pôd pre vybraté monitorovacie sondy na poľnohospodárskom pôdnom fonde.
4. Klimatologické údaje pre vybrané meteorologické stanice za dané štatisticky významné klimatologické obdobie (30-ročné) pre výpočet indexu sucha.
5. Ostatné pomocné dostupné databázy, ktoré v súčinnosti s hore uvedenými databázami poskytli hodnoverné údaje podľa požiadaviek EK.

Do simulácie boli zahrnuté všetky obce Slovenskej republiky (NUTS 5), ktoré obsahuje aktuálna databáza Štatistického úradu SR. V každej obci bolo identifikované územie LPIS (Land parcel identification system) oprávnené pre dotačné platby EÚ. Pre výpočet podielu kriteriálnej pôdy (66 %) v obci bol použitý percentuálny počet pixlov (rastrov) spĺňajúci navrhované kritériá vo vzťahu k celkovému počtu pre danú obec (výpočet je súčasťou GIS balíka ESRI, Inc.).

Prírodné znevýhodnenia podľa stanovenia Európskej komisie

1. Nízka teplota: možno použiť jedno z dvoch kritérií:
   • dĺžka vegetačného obdobia (počet dní) vymedzená počtom dní s priemernou dennou teplotou > 5 °C (veľké vegetačné obdobie) s limitom <= 180 dní,
   • suma teplôt za vegetačné obdobie vymedzené sumou priemerných denných teplôt > 5 °C s limitom <= 1500 stupňo-dní.
   Toto kritérium Slovenská republika pri OZO neuplatňuje, nakoľko sa hranica prekrýva s územiami zaradenými do horských oblastí.
    
2. Sucho: sa definuje ako pomer ročných zrážok (Z) a ročnej potenciálnej evapotranspirácie (PET) s limitom: Z/PET <= 0,5, kde Z = celkový úhrn ročných zrážok a ETP = celkový ročný úhrn evapotranspirácie.
   
   Toto kritérium sa uplatňuje v permanentne suchých oblastiach na rozdiel od dočasného výskytu sucha. Za suché obdobie sa považuje vtedy, ak pravdepodobnosť výskytu je viac ako 7 rokov počas 30 ročného obdobia. Toto kritérium sucha nespĺňa ani jedna oblasť v SR.
3. Nadmerná vlhkosť pôdy: počet dní vodou nasýtenej pôdy (poľná vodná kapacita) s limitom >= 230 dní do roka. Pravdepodobnosť výskytu má byť viac ako 7 rokov počas 30 ročného obdobia.
   
   Toto kritérium sa v podmienkach SR neuplatňuje, resp. ani jedna oblasť nespĺňa tieto veľmi prísne limity.
4. Slabá priepustnosť pôd: Územia s nasýtením vodou počas významného trvania v roku. Platí jeden z nasledovných limitov:
   • mokré pôdy do 80 cm od povrchu počas viac ako 6 mesiacov,
   • mokré do 40 cm počas viac ako 11 mesiacov,
   • slabo alebo veľmi slabo priepustné pôdy,
   • glejová farebná vzorka do 40 cm.
   
   Toto kritérium Slovensko uplatňuje na základe systému bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek vzťahovaných len na územie LPIS. Vyselektovali sme pôdy, ktoré sa viažu na glejový, resp. pseudoglejový diagnostický horizont a zároveň spĺňajú podmienku slabej priepustnosti. Medzi ne sme zaradili: gleje, organozeme (rašelinové pôdy), pseudogleje, fluvizeme glejové, čiernice glejové. Zrnitostne tieto pôdy sú ťažké až veľmi ťažké s percentuálnym obsahom ílu viac ako 60 %.
    
5. Nepriaznivá textúra jemnozeme a skeletovitosť: Pomerne vysoký obsah ílu, prachu, piesku, organickej hmoty (hmot. %) a hrubozrnného materiálu (obj. %). Limity textúry jemnozeme a skeletovitosti:
   • obsah >= 15 % objemových hrubozrnného materiálu vrátane výstupu horniny na povrch (skeletovitosť);
   • textúra jemnozeme povrchového horizontu (piesok, prach, íl) je definovaná buď ako
     • o prach % + (2 x íl %) <= 30 %, alebo
     • o textúrna trieda povrchového horizontu je veľmi ílovitá (>= 60 % ílu),
   • organická pôda (organická hmota >= 30 %) aspoň v hrúbke 40 cm;
   • textúrna trieda ílu, prachovitého ílu, a vertické vlastnosti do 100 cm od povrchu pôdy.
   
   Pre stanovenie tohto kritéria databáza BPEJ bola úplne nevyhovujúca. Je to z toho dôvodu, že na Slovensku sa používa Novákov systém hodnotenia textúry jemnozeme charakterizovaný percentuálnym zastúpením ílových častíc. V súčasnosti sa používa a EK vyžaduje textúrny trojuholník založený na percentuálnom zastúpení zrnitostných frakcií piesku, prachu a ílu. Okrem toho frakcia fyzikálneho ílu v našom systéme udáva veľkostnú kategóriu priemeru < 0,001 mm, ktorú sme museli previesť do frakcie používanej v textúrnom trojuholníku priemeru < 0,002 mm. Pristúpili sme preto k riešeniu priestorového modelu zrnitostných tried, ktorý je prezentovaný ako spojitý model distribúcie piesku (priemer 0,05-2 mm) a ílu (priemer < 0,002 mm) vytvorený z výberových a základných sond KPP. Ako metóda priestorovej interpolácie bol vybraný regresný kriging.
   Využili sa údaje o percentuálnom obsahu ílu (priemer < 0,002 mm) a piesku (0,05-2 mm) v A-horizonte pochádzajúce z databázy výberových sond KPP. Spolu bolo použitých 16 264 výberových sond. Na spresnenie priestorového odhadu regresným krigingom boli použité triedy zrnitosti ornice z databázy základných sond KPP - spolu 158 478 záznamov. V prvom kroku boli kategórie zrnitosti kódované do ordinálnej škály, v ďalšom kroku boli tieto hodnoty interpolované metódou "ordinary kriging" do rastra s rozlíšením 20m (formát ESRI GRID Geostatistical Analyst pre ArcGIS). V záverečnom kroku boli identifikované poľnohospodárske oblasti, pre ktoré je splnená podmienka na obsah piesku nad 80 % a obsah ílu nad 60 %. Priestorový model zrnitosti predstavuje dostatočnú atribútovú a priestorovú podrobnosť databáz pre vyjadrenia zrnitostného kritéria, preto EK prijala modelové riešenie a požiadavka Komisie je splnená.
   Kritérium skeletovitosti je v štádiu riešenia, nakoľko naše databázy nie sú kompatibilné s požadovaným limitom obsahu skeletu 15 % a viac.
   
   
6. Plytká hĺbka zakorenenia: je hĺbka (cm) od povrchu pôdy do súvislej pevnej horniny s limitom: <= 30 cm. Pre výpočet plochy pôd extrémne plytkých sa využil systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek vzťahovaných len na územie LPIS. Kritérium spĺňajú litozeme a rankre (extrémne skeletovité pôdy a s výskytom horniny do 15 cm) a územia plytkých kambizemí, rankrov kambizemných a rendzín (do 30 cm).
   
   
7. Nepriaznivé chemické vlastnosti: prítomnosť solí, vymeniteľného sodíka a nadmerná acidita s limitami:
• Salinita: >= 4 dS na 1 m
• Sodicita: >= 6 percenta vymeniteľného (ESP)
• Acidita pôdy: pH <= 5,0 (vo vode)
Kritérium pre zasolené pôdy spĺňajú len solončaky a slance, ako aj komplexy čiernic so slancami a komplexy černozemí čiernicových so slancami v systéme BPEJ a je to v súlade s kritériami Komisie.
Kritérium acidity bude predmetom ďalšieho riešenia. Budeme sa zaoberať novými metodickými postupmi identifikácie oblastí s kyslými pôdami (pH <= 5,0). Postupy sa budú týkať konverzie hodnôt pH v KCl na pH v H₂O a spôsobov priestorového vyjadrenia údajov ÚKSÚP, aby vyhovovali podmienkam EK (JRC).


8. Extrémna svahovitosť: zmena prevýšenia vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť s limitom: >= 15 %. Pre stanovenie rozsahu poľnohospodárskej pôdy s výskytom svahovitosti sa vypočítalo percentuálne rozšírenie jednotlivých svahovitých území na podklade veľmi presného modelu DTM s rastrovým rozlíšením 20 m.

Na základe uvedených kritérií je zrejmé, že požiadavky na delimitáciu znevýhodnených oblastí sú veľmi prísne a náročné na spracovanie. Vyžadujú podrobné geopriestorové databázy, moderné a výkonné nástroje spracovania databáz a následného modelovania. EK všetky rozhodnutia robí jedine na základe súhlasu, resp. nesúhlasu Spoločného výskumného centra (JRC).

V tabuľke sú uvedené jednotlivé kritériá, ktoré boli v priebehu troch rokov prešetrené, na základe ktorých bolo možné urobiť ďalšie kroky.

*SR navrhla uplatnenie kumulatívneho kritéria, ktoré je zaradené z toho dôvodu, že na jednom území, resp. v obci sa môže vyskytovať viac druhov znevýhodnení, hoci individuálne nedosahujú požadovanú hodnotu zastúpenia kriteriálnej pôdy v obci. Výpočet kumulatívneho kritéria bol realizovaný ako prekryv digitálnych vrstiev kritérií a LPIS vrstiev obcí. Pre úplnosť dodávame, že pre konečnú podobu delimitácie oblastí s prírodnými znevýhodneniami je potrebný druhý krok, kedy dochádza k dolaďovanou znevýhodnených oblastí podľa návrhu EK, ktoré spracováva VÚEPP Bratislava.

Vystavené: 9.1.2013

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti