Dlhodobé hnojenie ovplyvňuje pôdnu mikroflóru, zlepšuje úrodu a prospieva pôde
Hnojenie pôdy je potrebné na uspokojenie rastúceho dopytu po krmivách pre dobytok a potravinách na ľudskú spotrebu. Hnojenie má však krátkodobý a dlhodobý vplyv na pôdnu mikroflóru. Tá zase môže ovplyvniť životaschopnosť a rast rastlín.
Autori štúdie skúmali pôdnu mikroflóru 27-ročného poľného pokusu so zameraním na vplyvy hnojenia minerálnym dusíkom (N), rôznymi kompostmi a kombináciami kompostu a minerálu N ako pôdnych doplnkov. Boli použité dve dávky N (0 a 80 kg na ha) a štyri rôzne komposty (kompost z mestského organického odpadu, kompost z rastlinného odpadu, kompost z maštaľného hnoja a kompost zo splaškových kalov. Vzorky pôdy pre túto štúdiu sa odobrali v roku 2018 po vegetačnom období kukurice. Okrem výnosu kukurice sa analyzovali aj účinky na fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy a pôdnu mikroflóru. U všetkých hnojív bol zaznamenaný trend zvýšeného výnosu kukurice; významné účinky však mala iba aplikácia kompostu z rastlinného odpadu a kompostu zo splaškových kalov v kombinácii s minerálnym dusíkom. Rôzne organické doplnky ovplyvnili fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Koncentrácie fosforu boli trikrát vyššie na pozemkoch, kde bol aplikovaný kompost zo splaškových kalov (≈312 mg kg−1) a kompost zo splaškových kalov + N (≈297 mg kg −1) ako na kontrolných pozemkoch (≈89 mg kg −1) alebo pri použití samotného minerálneho hnojiva N (≈97 mg kg −1). Koncentrácie horčíka na plochách ošetrených kompostom zo splaškových kalov (≈74 mg kg -1) boli nižšie v porovnaní s pôdami ošetrenými kompostom z rastlinného odpadu a kompostom z maštaľného hnoja (≈135 mg kg -1 a 126 mg kg -1). Baktérie prevýšili spoločenstvo húb, čo sa týka ich bohatosti aj rozmanitosti. Zatiaľ čo zloženie bakteriálneho spoločenstva sa v rámci rôznych postupov významne odlišovalo, zloženie hubového spoločenstva to neovplyvnilo .
Záverom štúdie je, že komposty získané z rôznych substrátov slúžia ako cenné zdroje živín pre rastliny a môžu čiastočne nahradiť minerál N. Okrem toho komposty zvyšovali pôdnu mikrobiálnu biomasu a modulovali zloženie pôdneho mikrobiálneho spoločenstva.
Preklad abstraktu z originálu
Zdroj:
Kurzemann, F.R.; Plieger, U.; Probst, M.; Spiegel, H.; Sandén, T.; Ros, M.; Insam, H. Long-Term Fertilization Affects Soil Microbiota, Improves Yield and Benefits Soil. Agronomy 2020, 10, 1664.