Agrochemické skúšanie pôd na Slovensku a dynamika sledovaných parametrov
Agrochemické skúšanie pôd (ASP) je celoplošné monitorovanie pôdnej reakcie a obsahu makroživín (fosfor, draslík, horčík) v poľnohospodársky využívanej pôde Slovenskej republiky.
Činnosť ASP vyplýva zo Zákona o hnojivách č. 136/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. Celý proces ASP na Slovensku sa riadi Vyhláškou MPRV SR č. 151/ 2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív.
Celoplošné vykonávanie ASP umožňuje bilancovanie živinového režimu nielen jednotlivých poľnohospodárskych subjektov, ale aj v rámci spravovania celého poľnohospodárskeho pôdneho fondu SR.
Podobne ako sa v priebehu času, od vzniku ASP v 50 – tych rokoch minulého storočia, menila periodicita cyklov ASP, tak sa menili aj metódy stanovovania obsahu prístupných živín a rovnako aj počet kategórií zásobenosti pôdy jednotlivými živinami. Aktuálne sa na stanovenie obsahu živín používa extrakčná metóda Mehlich III. Vylúhovací roztok pri tejto metóde dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny.
Pri kategorizácia obsahov živín sa v súčasnosti používa päťstupňová kategorizácia, čo tiež v nemalej miere súvisí s používaním metódy Mehlich III. Pre hodnotenie pôdnej reakcie, dôležitého ukazovateľa vlastností pôdy, sa používa sedemstupňová kategorizácia. Pre jednotlivé kultúry (orná pôda, trvalé trávne porasty, vinice, ovocné sady, chmeľnice), ako aj pre všetky druhy pôd (ľahká, stredná, ťažká) sú hodnotiace kritériá uvedené v Prílohe č. 4 Vyhlášky MPRV SR č. 151/ 2016 Z. z.
Vzhľadom k tomu, že v nedávnom období bol ukončený XIII. cyklus ASP, bude hodnotenie výsledkov ASP, ako aj sledovanie dynamiky jednotlivých ukazovateľov ASP v tomto článku zamerané na XIII. cyklus a jeho porovnanie s predošlými dvoma cyklami, t. j. za 18 ročné obdobie.
Celý XIII. cyklus ASP bol elektronizovaný (od prípravy podkladov ku výzve až po zaslanie výstupných zostáv poľnohospodárskym subjektom) a naviazaný na plochu (pomocou súradnicového systému WGS84). Vďaka tomu sú výsledky analýz pôdnych vzoriek efektívnejšie spracované, vyhodnotené a vo forme výstupných zostáv zasielané poľnohospodárskym subjektom a vo forme datasetov zverejňované na webovom sídle ÚKSÚP.
Preskúšaná výmera
Výsledky ASP a ich hodnovernosť v nemalej miere závisia aj od preskúšanej výmery poľnohospodárskej pôdy. Rovnako je dôležitým ukazovateľom zastúpenie jednotlivých kultúr v preskúšanej výmere počas cyklu.
V poslednom XIII. cykle ASP bolo analyzovaných 190 755 pôdnych vzoriek, ktoré reprezentovali poľnohospodársku pôdu o výmere 1 643 326 ha. Z danej výmery viac ako 74% predstavovala orná pôda, takmer 25% TTP (trvalé trávne porasty) a zvyšok preskúšanej pôdy s hodnotami pod 1% tvorili vinice, ovocné sady a chmeľnice. Porovnanie preskúšaných výmer v ha s rozdelením na jednotlivé kultúry – tabuľka č. 1.
Tabuľka č. 1 - Preskúšaná výmera v ha na jednotlivé kultúry - porovnanie medzi cyklami ASP
Porovnaním s predošlými cyklami ASP (Tabuľka č. 2) je vidno percentuálny pokles výmery predovšetkým chmeľníc (o 50%), ale aj u ďalších trvalých kultúr – vinice, ovocné sady - sme zaznamenali mierny pokles výmery .
Tabuľka č. 2 - Percentuálne zastúpenie jednotlivých kultúr v preskúšanej výmere poľnohospodárskej pôdy - porovnanie medzi cyklami ASP
Sledované parametre
V XIII. cykle ASP boli v pôdnych vzorkách stanovované hodnoty pôdnej reakcie, hodnoty prístupných foriem fosforu, draslíka a horčíka. Porovnaním priemerných hodnôt jednotlivých ukazovateľov medzi cyklami ASP – tabuľka č. 3 – môžeme konštatovať pomerne stabilizovanú priemernú hodnotu pH, rovnako v ornej pôde ako aj v poľnohospodárskej pôde. Pri priemernej hodnote obsahu prístupného fosforu je vidno v OP aj PP mierny pokles oproti predošlým cyklom ASP. Kým pri priemernej hodnote prístupného draslíka v ornej, aj v poľnohospodárskej pôde je mierny vzostup. Obsah prístupných foriem draslíka v OP a rovnako aj v PP má v porovnaní s predošlým cyklom ASP približne rovnakú hodnotu.
Tabuľka č. 3 - Priemerné hodnoty sledovaných parametrov – porovnanie medzi cyklami ASP
Pôdna reakcia
Pôdna reakcia je dôležitým ukazovateľom poľnohospodárskej pôdy, jej hodnota výrazne vplýva na vznik a vývoj pôd, rast a vývoj kultúrnych rastlín, prístupnosť živín z pôdy (čiže aj efektívnosť hnojenia), pôdnu úrodnosť a v nemalej miere aj zloženie a činnosť pôdnej mikroflóry. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je stanovenie pôdnej reakcie (pH) podstatným parametrom sledovaným prostredníctvom ASP.
Podľa prílohy č. 4 Vyhlášky MPRV SR č. 151/ 2016 Z. z. môžeme pôdnu reakciu rozdeliť podľa hodnoty pH do 7 kategórií:
Priemerná hodnota pH poľnohospodárskej pôdy SR, odskúšanej v XIII. cykle ASP, bola 6,30. Napriek tejto relatívnej priaznivej priemernej hodnote, z celkovej preskúšanej poľnohospodárskej pôdy až 24,78% dosiahlo hodnotu pH do 5,5 (čiže extrémne kyslá, silne kyslá a kyslá pôdna reakcia), ďalších 34,02% patrí do kategórie slabo kyslá (hodnota pH od 5,6 do 6,5). Optimálna kategória pre väčšinu poľnohospodársky pestovaných plodín je slabo kyslá a neutrálna pôdna reakcia, ktoré v XIII. cykle ASP predstavovali viac ako 55% z preskúšanej výmery poľnohospodárskej pôdy.
Porovnaním s predošlými cyklami ASP – tabuľka č. 4 – zaznamenávame mierny presun časti poľnohospodárskej pôdy do kategórie kyslých pôd, čiže s pH do 5,5; oproti predošlému cyklu je to nárast o 1,4%; pri porovnaní s XI. cyklom ASP nárast dokonca o 3,6%.
Tabuľka č. 4 - Porovnanie % podielu jednotlivých kategórií pôdnej reakcie (pH) medzi cyklami ASP
Zhodne však nastal nárast aj v kategórii pôd s alkalickou reakciou, pri porovnaní s predošlým XII. cyklom o 1,6%, porovnaním s XI. cyklom až o 5,8%.
Riešením pre úpravu pH pri alkalických pôdach je používanie fyziologicky kyslých hnojív, pri kyslých pôdach je vhodné na úpravu pH využiť vápnenie.
Vyhodnotenie pôdnej reakcie (pH) v XIII. cykle ASP na jednotlivé katastre Slovenskej republiky – obrázok č. 1
Fosfor
Fosfor je dôležitým prvkom, zúčastňujúcim sa biochemických procesov v rastlinách, zároveň má však aj významné postavenie v procese prenosu energie. Jeho príjem výrazne ovplyvňuje teplota pôdy aj vzduchu, podstatnou mierou pH pôdy a rovnako aj dostatok organických látok v pôde.
Priemerná hodnota prístupných foriem fosforu v poľnohospodárskej pôde SR, analyzovanej v XIII. cykle ASP, bola 59,90 mg/ kg-1. V kategórii nízkeho obsahu sa nachádza až 46,91% poľnohospodárskej pôdy – táto pôda vyžaduje intenzívne hnojenie fosforom. V kategórii vyhovujúceho a dobrého obsahu bolo 43,94% analyzovaných pôd.
Porovnaním percentuálneho podielu kategórií obsahu prístupného fosforu medzi cyklami ASP (tabuľka č. 5) môžeme konštatovať, že došlo k percentuálnemu navýšeniu v kategórii nízkeho obsahu prístupného fosforu ( porovnaním s XII. cyklom o 4,7%; porovnaním s XI. cyklom až o 13,3%). Naopak v kategórii vyhovujúceho a dobrého obsahu sme zaznamenali percentuálny pokles.
Tabuľka č. 5 - Porovnanie % podielu kategórií obsahu prístupného fosforu medzi jednotlivými cyklami ASP (na poľnohospodársku pôdu)
Vyhodnotenie obsahu prístupného fosforu v XIII. cykle ASP na jednotlivé katastre Slovenskej republiky – obrázok č. 2
Draslík
Draslík je živinovým prvkom, ktorý v nemalej miere napomáha zvyšovaniu odolnosti rastlín voči chorobám a škodcom, podieľa sa na regulácii vodného režimu rastlín. Všetky rastliny draslík potrebujú vo väčšom množstve, nakoľko aktivizuje rôzne enzýmy a zároveň koordinuje aj osmotický tlak v bunkách. Obsah draslíka vo veľkej miere ovplyvňuje zloženie a obsah draslíka v pôdotvornej hornine. Celkový obsah draslíka v pôdach Slovenskej republiky je v porovnaní s ostatnými živinami vysoký.
Priemerná hodnota prístupných foriem draslíka v poľnohospodárskej pôde SR, analyzovanej v XIII. cykle ASP, bola 227,90 mg/ kg-1. V kategórii nízkeho obsahu sa nachádza len 16,92% poľnohospodárskej pôdy, prevažná časť analyzovanej poľnohospodárskej pôdy až 62,32% patrí do kategórie vyhovujúceho a dobrého obsahu prístupných foriem draslíka.
Porovnaním percentuálneho podielu kategórií obsahu prístupného draslíka medzi cyklami ASP (tabuľka č. 6) môžeme skonštatovať, že vo všetkých kategóriách boli zaznamenané len minimálne odchýlky, t. j. obsah prístupného draslíka v preskúšanej poľnohospodárskej pôde je viac – menej na rovnakej úrovni.
Tabuľka č. 6 - Porovnanie % podielu kategórií obsahu prístupného draslíka medzi jednotlivými cyklami ASP (na poľnohospodársku pôdu)
Vyhodnotenie obsahu prístupného draslíka v XIII. cykle ASP na jednotlivé katastre Slovenskej republiky – obrázok č. 3
Horčík
Horčík zohráva významnú úlohu v procese fotosyntézy a pri syntéze vysokomolekulárnych zlúčenín. Horčík sa ukladá (zhromažďuje) predovšetkým v tkanivách, v ktorých prebieha intenzívny metabolizmus a delenie buniek, čiže hlavne zárodkoch semien, v očkách hľúz, odnožiach... V pôde sa nachádza horčík v pomerne vysokých množstvách, ale len obmedzené množstvo je vo forme prístupnej pre rastliny. Jeho nedostatok býva spôsobený aj nadmerným používaním draselných hnojív, pretože sekundárne dochádza ku zhoršeniu pomeru K : Mg. Nedostatkom horčíka sa tiež vyznačujú pôdy s nízkym obsahom vápnika.
Priemerná hodnota horčíka v prístupných formách v analyzovanej poľnohospodárskej pôde bola 325,90 mg.kg-1. V kategórii nízkeho obsahu horčíka sa nachádzalo len 4,66% analyzovaných pôdnych vzoriek. V kategórii vyhovujúceho a dobrého obsahu bolo 33,16% pôdnych vzoriek analyzovaných v XIII. cykle ASP.
Porovnaním percentuálneho podielu kategórií obsahu prístupného horčíka s predošlými dvoma cyklami ASP (tabuľka č. 7) zisťujeme mierny pokles v kategórii nízkeho obsahu (o 1,1% v porovnaní s XII. cyklom a o 2,2% v porovnaní s XI. cyklom). Naproti tomu je mierny nárast v kategórii vysokého obsahu horčíka – o 2,2% oproti XII. cyklu a o 3,4% oproti XI. cyklu ASP.
Tabuľka č. 7 - Porovnanie % podielu kategórií obsahu prístupného horčíka medzi jednotlivými cyklami ASP (na poľnohospodársku pôdu)
Vyhodnotenie obsahu prístupného horčíka v XIII. cykle ASP na jednotlivé katastre Slovenskej republiky – obrázok č. 4
Záverom môžeme skonštatovať, že dlhodobé sledovanie parametrov prostredníctvom Agrochemického skúšania pôd a následne aj sledovanie dynamiky jednotlivých parametrov medzi jednotlivými cyklami ASP sú užitočným podkladom pre poľnohospodársku politiku Slovenskej republiky, pre racionálne používanie hnojív, ako aj zabezpečenie stabilnej úrodnosti pôd a ochranu poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou a drancovaním.
Dlhodobým sledovaním živinového režimu a pôdnej reakcie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je nielen možné predpokladať vznik možných problémov v parametroch úrodnosti, ale predovšetkým je možné v predstihu prijať nápravné opatrenia, aby daný stav bolo možné zvrátiť, či aspoň do určitej miery eliminovať a tak zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a samostatnosť SR.
