Úvod / Informácie / Pôda

Systém obrábania pôdy vo viniciach a sadoch

17-09-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Moderné pestovanie viniča hroznorodého a ovocných stromov je založené na systéme komplexnej realizácii kvality. Tá začína výberom vhodnej lokality, prípravou pozemku a jeho infraštruktúrou, výsadbou odrôd a dokonalou starostlivosťou o tieto náročné trváce kultúry. Potom môže nasledovať zber, vhodné uskladnenie a spracovanie produkcie. Pestovateľská technológia je flexibilný sled operácií prispôsobený konkrétnemu priebehu ročníka s cieľom  zabezpečiť ekonomicky rentabilnú a vysoko kvalitnú produkciu.    

V ostatných rokoch je zaznamenaný pri pestovaní špeciálnych plodín a trvácich kultúr jednoznačný posun od klasickej k integrovanej výrobe a bioprodukcii. S týmto fenoménom však narastajú nároky na systém obrábania pôdy a ošetrovania porastov počas vegetácie.

V prípade integrovanej produkcie hrozna ovocia má spôsob obrábania pôdy predovšetkým zabezpečiť ochranu pôdnej úrodnosti, obmedzenie aplikácie pesticídov a  priemyselných hnojív. Vhodný systém obrábania pôdy medzi radmi v radoch  trvácich kultúr by sa mal vyznačovať najmä jednoduchou realizáciou, obmedzením erózie, podporou rastu stromov a krov viniča hroznorodého.

Trávne porasty vo vinohradoch, najmä na svahoch, plnia predovšetkým pôdoochrannú, protieróznu a ekologickú funkciu. V medziradoch viniča  a ovocných drevín tvoria rastlinný kryt, ktorý chráni povrch pôdy pred vysýchaním, ale aj zaburinenosťou. Umožňujú vstup mechanizácie nielen za sucha, ale aj v daždivom počasí. Zatrávnené plochy musia znášať aj primerané zaťaženie prejazdom dopravných prostriedkov pri ošetrovaní a zbere hrozna a ovocia. Pritom musia vydržať zatienenie, najmä pod kríkmi a stromami.

V prípade  pestovania podplodín (zatrávnenie), by podplodina nemala výrazne  konkurovať ovocným stromom a viniču  spotrebou vody a živín.  Zároveň nesmie vytvárať  priaznivé životné podmienky pre živočíšne škodce. Je jasné, že taký všestranný systém v praxi neexistuje. Je preto nutné hľadať optimalizované riešenia s ohľadom na  pôdny druh, sklon terénu, vek ovocných stromov a viničných krov. Okrem toho treba myslieť na realizáciu závlahy, mechanického ošetrovania rastlín (rez) a spôsob zberu úrody.  Je potrebné sa vyvarovať prejazdu ťažkých strojov, najmä po dažďoch, dochádza k tvorbe koľají a poškodeniu mačiny. Okrajové zatienenie v blízkosti kríkov a ovocných stromov, utlačenie mačiny podporujú obsadzovanie poškodených miest trávneho porastu neželanými druhmi bylín.

Príprava pôdy a jej ošetrovanie po výsadbe viniča hroznorodého v zásadnej miere rozhoduje o podmienkach rastu, životnosti a produkcii hrozna. Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale aj zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom  poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom pôsobenia celého komplexu chorôb. Významnou mierou sa na tomto neúspechu podieľa aj  nedôsledný postup prípravy pôdy pred výsadbou a následným, pre konkrétne podmienky stanovišťa, nevhodným systémom ošetrovania pôdy. Odstup nových výsadieb by mal byť minimálne päť rokov po vyklčovaní starého vinohradu.

Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu, resp. predchádzajúcej plodiny. Stav živín v pôde preto môže byť pri niektorých prvkoch nízky, až veľmi nízky. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča v takom prípade  môžu predstavovať množstvo niekoľkých ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok hnojív vyžaduje rozdelenie na dve, prípadne tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie ako najdostupnejšieho zdroja organickej hmoty. To sa určite nedá urobiť za jeden rok.

Hnojenie organickými hnojivami, zvýšenie obsahu humusu je neoddeliteľnou súčasťou predvýsadbovej prípravy pôdy. Predstavy o aplikácii 100 až 150 ton maštaľného hnoja na hektár sú skôr ilúziou, ako v dnešnej dobe reálnou možnosťou. Riešením sú komposty, ktoré v závislosti od kvality a obsahu živín možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom organického hnojenia je dosiahnuť stav humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) – 2,5 % (ťažšie pôdy). Obsah humusu v pôdach  obhospodarovaných dlhodobo kultiváciou pri monokultúrnom pestovaní viniča a zanedbávaní organického hnojenia poklesol v mnohých prípadoch až pod 1 %.

Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pôdnej reakcie a následnému udržiavaciemu vápneniu. Nestačí len upraviť pH na neutrálnu reakciu pred výsadbou. Hnojenie vápnikom nie je len prostriedkom úpravy pôdneho prostredia. Vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy. Dlhodobé zanedbávanie udržiavacieho vápnenia vedie nielen k zhoršeniu výživového a zdravotného stavu viniča, ale môže spôsobiť výrazný pokles pH pôdy až na kriticky nízke hodnoty.

Hĺbka prípravy pôdy pred výsadbou – rigolácia do 0,5 – 0,8 m – rozhoduje o kvalite vytvárania koreňového systému viniča, možnosti čerpania vody a živín z hlbších horizontov. Ak to stanovište umožňuje, rigolujeme až do hĺbky minimálne 0,8 m. Aj keď v prvých rokoch vinič profituje predovšetkým z predvýsadbovej prípravy a hnojenia, v ďalších rokoch, pokiaľ mu to podmienky umožňujú, preniká aj do podorničných vrstiev, do geologického podkladu. Až vtedy sa začína v plnej miere prejavovať originalita stanovišťa. Špecifické zloženia materskej horniny sa začnú premietať v chuti a aróme hrozna a vína. Vinič s mohutnejším a hlbším koreňovým systémom lepšie sa dokáže lepšie vyrovnávať so stresovými faktormi, hlavne v obdobiach nedostatku vlahy.

Dnes je systém ozeleňovania pôdy vo vinohrade v podstate štandardom. Treba podotknúť, že tento spôsob obhospodarovania pôdy vo vinohradoch nemôže byť jednoducho len trendom náhrady zaznávaného „čierneho úhoru“ pri monokultúrnom pestovaní viniča hroznorodého. Predtým je nutné dôsledne posúdiť pôdno-klimatické podmienky každého stanovišťa, či vinohradníckeho honu. Tak ako negatíva, pripisované systému  ošetrovania pôdy „čiernym úhorom“  boli spôsobované viac nesprávnymi postupmi, ako samotným systémom, tak aj nesprávny prístup k ozeleňovaniu pôdy vo  vinohrade môže priniesť aj negatívne dopady pre samotný vinič.

Rastlinný pokryv  umožňuje zlepšenie stavu pôdy vo vinohradoch vo viacerých smeroch. Chráni pôdnu štruktúru pred rozpadom častíc, zlievaním pôdy a vytváraním pôdneho prísušku. Korene rastlín zlepšujú pôdnu štruktúru a umožňujú lepšiu infiltráciu vody do pôdy. Ozeleňovaním je možné udržať optimálny obsah humusu bez náročného organického hnojenia maštaľným hnojom alebo kompostom. Prenikaním koreňov rastlín do pôdneho horizontu sa zlepšuje pórovitosť pôdy, zlepšuje sa vzdušný režim a pohyb vody smerom do hĺbky. So zvyšujúcim sa obsahom organickej hmoty stúpa vododržnosť pôdy. Zlepšenie fyzikálnych vlastností pôdy umožňuje vytváranie väčšej koreňovej sústavy. Takýto koreňový systém, s väčším objemom, dokáže vinič zásobovať dostatkom živín pri ich nižšej koncentrácii. Bolo zistené, že na ozelenenej pôde je viac koreňov viniča vo väčšej hĺbke v porovnaní s obrábanou pôdou.  

Ďalším nemenej dôležitým faktorom je aj zvýšenie biologickej diverzity v koreňovej zóne. Organická hmota umožňuje život makroorganizmov a mikroorganizmov v pôde. Tieto prispievajú k recyklácii rastlinných zvyškov do pôdy, čím sa zvyšuje jej úrodnosť. Rastlinný pokryv poskytuje  životné podmienky a potravu pre užitočné organizmy, ktoré potláčajú škodcov prirodzeným biologickým spôsobom.

Spevnený ozelenený povrch vinohradu je nenahraditeľný predovšetkým z pohľadu včasnej a úspešnej realizácie agrotechnických prác a chemickej ochrany proti hubovým chorobám., ale aj v čase zberu hrozna. Dusík viazaný rastlinami a v organickej hmote je menej pohyblivý ako dusík z minerálnych hnojív. Rastlinný pokryv stabilizuje dusík v čase jeho najväčšieho uvoľňovania, zabraňuje neefektívnym stratám vyplavovaním. Počas suchého obdobia na ľahších pôdach znižuje rastlinný porast prašnosť (veterná erózia),  zlepšuje sa mikroklíma v poraste viniča.

Pre úspešné využitie pozitívnych vplyvov ozeleňovania vinohradov je potrebné poznať aj možné negatívne dopady na vinič a predovšetkým vedieť ich eliminovať správnou voľbou systému ošetrovania pôdy v konkrétnych podmienkach každého vinohradu. Limitujúcim faktorom pri rozhodovaní o spôsobe  ozelenenia  je voda, úhrn  zrážok na konkrétnom stanovišti. Celoplošné ozelenenie sa odporúča len pre oblasti s celoročným úhrnom zrážok nad 600 mm na dostatočne hlbokých pôdach s vysokou vododržnosťou. V suchších podmienkach s úhrnom zrážok nižším ako 600 mm je vhodnejšie použiť striedavé ozelenenie medziradí, kde každé  druhé medziradie je počas vegetácie ošetrované mechanicky, aby nedochádzalo k zaburineniu a stratám vody.

Kritické z pohľadu trvalého, celoročného ozeleňovania pôdy sú vinohrady na ľahkých piesočnatých, skeletových plytkých pôdach s nízkym úhrnom zrážok (menej ako 400 mm). Tu je vhodné len ozelenenie v určitej časti roka (jeseň, zima, jar) s celoplošným kultivovaním pôdy počas vegetácie. Treba si uvedomiť, že akýkoľvek porast v medziradí je konkurenciu v spotrebe vody pre vinič v porovnaní so správne kultivovanou pôdou. Nižšie straty vody, ako z kultivovanej pôdy, môžeme zabezpečiť už len mulčovaním. Keď hovoríme o potrebe vody pre vinič, treba si uvedomiť, že pri priemernej úrode hrozna 10 t.ha-1 sa jej spotrebuje počas vegetácie okolo 340 litrov! Pokryvné rastliny pri celoplošnom ozelenení pôdy spotrebujú v priemere až 100 litrov vody. Z toho jednoznačne vyplýva, že v podmienkach, kde počas vegetácie suma zrážok nedosahuje ani 300 mm, je tento systém pestovania z hľadiska potreby vody problematický. Zmesi do medziradí by mali obsahovať najmenej tri  rôzne rastlinné druhy. Trávy by nemali predstavovať viac ako 50 % podiel, podľa možností aspoň tretina druhov by mala mať schopnosť pútať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (čeľaď bôbovité). Odporúča sa ponechať priestor aj pre rozvoj prirodzených druhov flóry na danom stanovišti. Druhovo bohaté spoločenstvo rastlín je dôležité pre stabilizáciu ekosystému vinohradu.

Spotrebu vody (najmä na suchších stanovištiach) je počas vegetácie potrebné regulovať kosením a nastieľaním (mulčovaním) a tým operatívne  zasahovať podľa podmienok do stavu zásobenosti pôdy vodou. Ďalšími možnosťami zníženia spotreby vody je valcovanie porastu, povrchové narušenie porastu trvalého ozelenenia  kyprením, prípadne podrezávanie mačiny ozeleňovacích rastlín. V kritických situáciách sa pripúšťa aj možnosť likvidácie ozelenenia.

Systém obrábania pôdy v ovocnom sade by mal podporovať rast stromov  a plodov, obmedzovať eróziu, nekonkurovať trvácej kultúre spotrebou vody a živín. Významným faktorom je regulácia životných podmienok pre živočíšne škodce stromov a ovocia, ktorých mnohé vývinové štádiá sú naviazané na pôdu a podrast. Výsledné riešenie by  malo prihliadať k pôdnemu typu a druhu, sklonu terénu, veku ovocných stromov,  možnostiam závlahy a spôsobu zberu úrody.

Spôsobov ako obrábať pôdu v ovocných sadoch je viac. Do úvahy prichádza
celkové zatrávnenie alebo pokrytie medziradových priestorov inou bylinnou vegetáciou. Táto technológia  má plné opodstatnenie iba v lokalitách vážne ohrozených pôdnou eróziou. Ďalšou možnosťou jej využitia sú v extenzívne sady v oblastiach s vyšším úhrnom zrážok. Celkové zatrávnenie sadu má však niekoľko nevýhod: najvýznamnejšia je konkurencia vody a živín pestovaným drevinám.  Prejavuje sa v zhoršenom zdravotnom stave trváceho porastu, nižších úrodách, menších plodoch a malých prírastkoch letorastov. Pri nešetrnom kosení môže nastávať  poškodenie kmeňov stromov, naopak v prípadoch, ak sa tráva nekosí blízko ku ovocným stromom, vytvárame úkryty pre hlodavce pred ich prirodzenými nepriateľmi. Kosenie vegetačného podrastu je potrebné vykonať ihneď na začiatku vegetačného obdobia, lebo inak sa pripravujeme o značnú časť nahromadenej vlahy zo zimných mesiacov. V hlbších vrstvách pôdy (pod 30 cm ) sa zásoba pôdnej vlahy začína dopĺňať až v novembri, čo je už mimovegetačné obdobie ovocných drevín. Ako ukázali výskumy  pre celkové množstvo vody, ktorá vsiakne hlbšie do pôdneho profilu, nie je rozhodujúci celkový mesačný úhrn zrážok, ale množstvo zrážok  ktoré spadne jednorázovo v krátkom čase. Ak sú zrážky rozdelené do menších dávok, je množstvo presiaknutej vody ku koreňom ovocných drevín mizivé.  Malé objemy zrážok spotrebuje rastlinný podrast a ku koreňom pestovaných stromov sa v podstate nedostane nič. Podľa bilancie množstva vody, ktorá presiakne do jednotlivých 10 centimetrových vrstiev pôdy pod trávnym porastom, konštatujeme, že v období bez výraznejších zrážok je priesak vody do hĺbok pod 20 cm nulový, pod 10 cm len sporadický. Do nižších vrstiev než je 40 cm pri malom objeme zrážok počas vegetačného obdobia nepresiakne prakticky žiadna vlaha. Skúsení pestovatelia ovocia odporúčajú preto zvýšiť množstvo závlahové vody v prípade zatrávnenia ovocného sadu minimálne o tretinu. V prípade závlahy postrekom je vhodné zvýšiť celkové množstvo závlahovej vody pri zatrávnenom sade až na dvojnásobok. Ak závlahová voda presiakla do hĺbky 30 – 40 cm, odporúčame závlahu ukončiť aby nedošlo k zbytočnému vyplavovaniu dusíka do mimokoreňovej zóny ovocných stromov. V prípade zatrávnenia ovocného sadu je potrebné zabezpečiť počas vegetácie zvýšený prísun dusíka a vody. Vhodnejší spôsob je podmokom, lebo voda z kvapkovej závlahy pokrýva iba malú časť koreňového systému ovocných stromov, zatiaľ čo vzdialenejšie korene sú vystavené silným konkurenčným tlakom trávneho porastu a trpia nedostatkom vody.

Systém obrábania označovaný ako čierny úhor, predstavuje obrábanie medziradkov plytkou kultiváciou so súčasným potláčaním podrastovej vegetácie pomocou herbicídov najmä v pásoch okolo ovocných stromov. Odporúča sa najmä v suchších oblastiach. Týmto spôsobom znižujeme konkurenčný tlak bylinného a trávnatého podrastu voči pestovaným drevinám v oblasti vody a živín. Nevýhodou je že častá plytká kultivácia spôsobuje narušovanie koreňového systému  vo vrchných vrstvách. Tieto potom nemôžu plne využívať vlahu z menších zrážok. Rovnako mechanizované a ručné práce vrátane zberu sa v prípade dažďov vykonávajú na čiernym úhorom udržovanej pôde ťažšie. Čierny úhor môžeme bez obáv  využívať len tých lokalitách, ktoré nie sú ohrozené eróziou. Pri kyprení pôdy v medziriadkoch ovocných stromov  dochádza taktiež k odbúravaniu pôdneho humusu jeho okysličovaním a preto je ho nutné obnovovať dodávaním organickej hmoty, v súčasnosti hlavne využitím zeleného hnojenia.

Určitým kompromisom medzi dvomi predchádzajúcimi spôsobmi obrábania pôdy v porastoch ovocných drevín  je udržiavanie  trávnatých pásov v medziriadoch spolu s čiernym úhorom v príkmennej zóne ovocných stromov. Výrobná prax často vlastne takto spája výhody trvalého trávneho porastu a čierneho úhoru. Príkmenný pás bez vegetácie sa odporúča ponechať široký v rozmedzí 70 – 90 cm na každú stranu od  kmeňov ovocných stromov. Tento pás umožňuje koreňom ovocných drevín rásť v oblasti bez konkurenčných nárokov trávneho porastu. Významné je to hlavne ak ide o mladú výsadbu a  prísun vody a živín je zabezpečovaný prostredníctvom kvapkovej závlahy. Trávnatý pás v medziriadkoch zase umožňuje dobrý pohyb mechanizácie v období dažďov, rovnako tiež pri ošetrovaní porastu počas vegetácie a pri manipulácii s úrodou pri zbere. Ďalšou výhodou je ochrana pôdy pred eróziou vytváranie lepších podmienok pri tvorbe a udržaní pôdnej štruktúry. Dobre zapojený trávny podrast v období krátko po tlmí aj inváziu burín v trvácej kultúre ovocných drevín.

Ďalšou možnosťou spojenou s kultiváciou medziriadkov je výsev bôbovitých rastlín. Vykonávame ho spravidla po zbere ovocia s následnou kultiváciou až na jar budúceho roku. Pôda sa týmto spôsobom  obohatí o organickú hmotu i o dusík. Dobre sa využijú zrážky v medziporastovom období ovocných drevín, keď klesá vlahová potreba stromov. Výsev bôbovitých rastlín môžeme vykonať ešte skôr, pred zberom ovocia, aby sme mali už v čase zberu už vytvorený nízky zelený koberec, umožňujúci pohyb mechanizácie v  medziriadkoch i v prípade daždivého počasia. Pre výsev sa odporúča kombinácia osív tráv a bôbovitých  rastlín. Pri nových výsadbách, najmä broskýň, sa odporúča v prvých rokoch po výsadbe zatrávnenie odložiť. Neskôr zatrávnime len každý druhý medziriadok a  v príkmennom páse udržujeme herbicidný úhor.  Nepárne  medziriadky udržujeme v čiernom úhore s výsevom rastlín na zelené hnojenie. Môžeme využiť aj nastieľanie  (mulčovanie), opakovaným kosením burín čo neskôr vyústi k prirodzenému zatrávneniu ovocného sadu. Iná je situácia pri kvapkovej závlahe, kde je voda dodávaná iba do oblasti v pásu okolo ovocných stromov v závislosti na druhu pôdy  v šírke 80 – 120 cm od kvapkovacej hadice. Ak ponecháme pás čierneho úhoru o šírke 140 až 180 cm, neodčerpáva  trávny porast v ostatnej časti medziriadku vodu dodávanú kvapkovou závlahou a táto je plne využitá pestovanými ovocnými drevinami. Druhy ovocných drevín s plošne rozsiahlou sieťou koreňov (napr. broskyne), majú len veľmi obmedzenú možnosť čerpať v zatrávnenej časti vodu dodávanú prirodzenými zrážkami. Treba pripomenúť, že pri plytko koreniacich drevinách dochádza v prípade používania kvapkovej závlahy, k miernemu zníženiu úrod v zatrávnených porastoch  v porovnaní s čiernym úhorom, pričom môže byť väčší podiel malých plodov.

Voľba spôsobu obrábania pôdy v medziradí viniča a ovocného sadu je na rozhodnutí každého pestovateľa. Sám musí dokonale zvážiť, ktorý spôsob je pre neho i po stránke ekonomickej najvýhodnejší. Treba porovnať náklady na obrábanie medziradov na jednej strane ku nákladom  na zvýšenú potrebu závlahovej vody. Rozhodujúca je však úroveň úrod a ich kvalita. Všetky popisované spôsoby však vyžadujú starostlivú realizáciu aj ostatných zložiek agrotechniky a potom môžeme očakávať aj dobré pestovateľské výsledky.                        

Neexistuje univerzálny systém, ani vzorec na vypracovanie ideálneho spôsobu ošetrovania pôdy vo vinohrade a v ovocnom sade. Ale na základe poznania potrieb týchto trvácich kultúr a podmienok konkrétneho stanovišťa  je možné a zároveň nevyhnutné, zvoliť taký spôsob, ktorý dokáže maximálne využiť pozitíva ozelenenia a eliminovať možné negatívne dopady na rast, rodivosť viniča, kvalitu hrozna a ovocia.