Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku za rok 2014
V súčasnosti na Slovensku pre ekologické poľnohospodárstvo platí zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Okrem spomínaného zákona na Slovenku platia dve nariadenia Európskej Únie a to Nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 v znení neskorších predpisov a Nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu v znení neskorších predpisov. Tieto tri právne predpisy sú základom pre každého kto sa chce vážne zaoberať aktívnym ekologickým poľnohospodárstvom. Okrem samotných aktívnych ekologických poľnohospodárov by mal vyššie spomínané právne predpisy ovládať aj ten, kto sa ekologickým poľnohospodárstvom zaoberá pasívne. Jedná sa hlavne o majiteľov pozemkov s ktorými ekologický poľnohospodár susedí aby mu títo susedia svojou neinformovanosťou a neznalosťou nenarobili zbytočné problémy. Všetky tri právne predpisy možno nájsť na www.uksup.sk pod Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva v sekcii Legislatíva.
Rastlinná výroba
V roku 2014 na území Slovenska bolo registrovaných spolu 324 tzv. „čistých“ biofarmárov, ktorí sa zaoberali rastlinnou výrobou. Z nich až 2/3 tvorili biofarmári, ktorí obhospodarovali trvalé trávne porasty. Hneď za nimi nasledovali bifarmári zaoberajúci sa obhospodarovaním ornej pôdy (n =235), potom nasledovali biofarmári obhospodarujúci ovocné sady (n=33) a najmenší počet tvorili biofarmári zaoberajúci sa vinohradmi (n=7). Ak spočítame všetkých biofamárov za jednotlivé pôdy, tak výsledok bude omnoho vyšší, nakoľko viacerí biofarmári majú registrovaných viac pôd, ktoré obhospodarujú. Podľa krajov najviac biofarmárov bolo registrovaných v Prešovskom kraji (n=83), kde bol zaznamenaný aj najvyšší percentuálny podiel registrovanej pôdy (29,51%). V Banskobystrickom a Košickom kraji mali takmer rovnaký počet registrovaných biofarmárov (n=56 resp. n=57) s približne rovnakou výmerou pôdy (18,49% resp. 18,19%). Po nich nasledoval Žilinský kraj so 42 registrovanými biofarmármi a so 15,91% výmerou pôdy. Za pozornosť stojí ešte Nitriansky kraj v ktorom bolo registrovaných 29 biofarmárov, ktorí hospodárili len na 1,53% registrovanej pôde.
Orná pôda (OP)
Z celkového množstva registrovanej ekologickej pôdy OP tvorí nad 30% (Tab.č.1). Najväčšie percento obhospodarovanej OP je v Prešovskom kraji (8,39%). V tomto kraji bolo zaznamenané aj najvyšší počet registrovaných biofarmárov (n=61). Ďalej nasledoval Bratislavský kraj s 6,03% registrovanej ornej pôdy. V tomto kraji bol zaznamenaný skoro najmenší počet registrovaných biofarmárov, len 13. Z toho vidieť, že v Bratislavkom kraji biofarmári majú registrovaných najviac hektárov ornej pôdy na jedného biofarmára, čo je pochopiteľné, nakoľko sa bratislavský kraj nachádza v úrodnej Podunajskej nížine. Za obidvomi krajmi nasledoval Košický kraj s 5,52% registrovanej OP, ale s trojnásobným počtom registrovaných biofarmárov oproti Bratislavskému kraju. V Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji bol zaznamenaný takmer zhodný percentuálny podiel obhospodarovania OP (od 2,30 - 2,44%). Pričom v Trenčianskom a v Žilinskom kraji bol registrovaný rovnaký počet biofarmárov. Najmenej registrovanej OP bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji , len 1,36%. Oproti ostaným krajom v Nitrianskom kraji bol zaznamenaný vyšší počet registrovaných biofarmárov (n=27) k obhospodarovanej pôde (1,36%).
Trvalé trávne porasty (TTP)
Z celkového množstva registrovanej ekologickej pôdy TTP (Tab.č.1) tvoria najvyššie percento (67,59%). Najviac registrovaných TTP bol zaznamenaný podobne ako pri OP v Prešovskom kraji (21,08%). Podobne v tomto kraji bol tiež zaznamenaný najvyšší počet registrovaných biofarmárov (n=80). Je to pochopiteľne, nakoľko Prešovský kraj sa vyznačuje vyšším výskytom horských a podhorských oblastí kde dominujú TTP. Za Prešovským krajom nasledoval Banskobystrický kraj s 15,05% registrovaných TTP. V tomto kraji bol zaznamenaný druhý najvyšší počet registrovaných biofarmárov hospodáriacich na TTP. Aj v tomto prípade sa potvrdil očakávaný trend obhospodarovania TTP v tomto kraji. Ďalej nasledoval Košický kraj s takmer 13% registrovaných TTP a s nižším počtom registrovaných biofarmárov (n=47). Za Košickým krajom nasledoval Žilinský kraj, kde bolo registrovaných cez 13% TTP. Podobne ako pri ostaných spomínaných krajoch aj v Žilinskom kraji bol zaznamenaný cez 35 registrovaných biofarmárov. Po Žilinskom kraji nasledoval Trenčiansky a Bratislavsky kraj s 3,27% resp. 1,79% registrovaných ekologických ttp ale s pomerne vysokých počtom registrovaných biofarmárov v Trenčianskom kraji. (n=22). Na konci sa ocitli Trnavský s Nitrianskym krajom, kde v oboch krajoch bolo registrovaných menej ako 1% TTP. V týchto krajoch bol zaznamenaný najmenší počet registrovaných biofarmárov.
Sady
Sady (Tab.č.1) tvoria ani nie jedno percento z celkovej výmery registrovanej ekologickej pôdy. Najvyšší percentuálny podiel (0,19%) registrovanej pôdy bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji, kde bol registrovaný tiež najvyšší počet biofarmárov ( n=8). Len o 0,04% menej registrovanej pôdy za Trenčianskym krajom skončil Košický kraj. V Košickom kraji bolo registrovaných o 3 biofarmárov menej ako v Trenčianskom. Niet sa čo čudovať, veď Košický kraj leží vo Východoslovenskej nížine, kde sú ideálne podmienky pre ovocinárstvo. Tretí v poradí, ktorý má vyššie percento registrovanej pôdy skončil Trnavsky kraj s 0,13%. Za zmienku stoji ešte Banskobystrický kraj, kde bolo registrovaných 0,11% pôdy. Ostatné kraje mali pod 0,1% registrovanej pôdy s rôznym počtom registrovaných biofarmárov od 2 po 4.
Vinice
Najmenšiu časť obhospodarovania pôdy v ekologickom poľnohospodárstve tvoria vinice s 0,05% (Tab.č.1). Je to možno aj dôsledkom toho, že vinohrad je veľmi náročný na ošetrovanie chemickými prípravkami, ktoré väčšina nie sú povolené v ekologickom poľnohospodárstve. Vďaka možno týmto nepriaznivým okolnostiam len v 2 krajoch sa ekologickí farmári zaoberajú vinohradníctvom. Napriek tomu, že Banskobystrický vykazuje 0,03% registrovanej pôdy, má nižší počet registrovaných biofarmárov a naopak druhý Nitriansky kraj má registrovaných 0,02% pôdy a vyšší počet registrovaných biofarmárov.
OP+TTP
Ako bolo spomínané vyššie, veľa biofarmárov má registrovaných viacero druhov pôd (Tab.č.2). Z týchto kombinácií sú spomenuté tri, ktoré sa vyznačujú najvyšším počtom registrovaných biofarmárov. Prvenstvo v tomto prípade dosiahli biofarmari, ktorí si registrovali spolu OP+TTP. Z celkového počtu 324 biofarmárov si registrovalo až 161 biofarmárov obe pôdy. V relatívnom vyjadrení je to nad 70% všetkej registrovanej pôdy. Podobne ako pri ostatných registrovaných pôdach aj v tomto prípade sa potvrdilo, že najviac registrovaných viac druhov pôd má Prešovský kraj (24,30%). V tomto regióne bol zaznamenaný tiež najvyšší počet registrovaných biofarmárov (n=57). Druhý s 15,36% registrovanej pôdy skončil Banskobystrický kraj a tretí Košický kraj, kde bolo registrovaných 14,70% pôdy. V oboch regiónoch bol zaznamenaní takmer rovnaký počet registrovaných biofarmárov (n=31, resp. n=32). Vo všetkých troch spomínaných regiónoch mali biofarmári registrovaných aj takmer najväčší relatívny podiel TTP pôdy. Napriek tomu, že v Žilinskom kraji bolo registrovaných viac percent TTP pôdy ako v Košickom kraji, tak pri kombinácii OP+TTP skončil Žilinský kraj až za Košickým s 9,90% registrovanej pôdy. V tomto kraji bolo registrovaných takmer 20 biofarmárov. Za pozornosť stojí ešte Trenčiansky kraj, kde pri vyššom počte registrovaných biofarmárov (n=14) bolo registrovaných len 3,21% OP+TTP pôdy.
OP+Sady
V tomto prípade len 5-ti biofarmári obhospodarovali spolu ornú pôdu a sady (Tab.č.2). Rozdelení boli v jednotlivých krajoch rovnomerne. V každom kraji po jednom biofarmárovi. Napriek rovnomernému rozdeleniu biofarmárov, najviac pôdy obhospodaroval biofarmár v Trnavskom kraji (0,64%). O niečo menej obhospodaroval biofarmár v Bratislavskom kraji (0,26%). Biofarmári v Nitrianskom a Prešovskom kraji mali zaregistrovaných len 0,01% a 0,07% pôdy. Oba kraje sa tak zaradili medzi najmenší percentuálny podiel obhospodarovanej pôdy.
OP+TTP+Sady
Tri druhy pôd malo registrovaných 11 biofarmárov, čo činí 5,35% všetkej registrovanej pôdy(Tab.č.2). Najviac biofarmárov (n=3) bolo registrovaných v Košickom a Trenčianskom kraji. Dvaja biofarmári boli registrovaní v Žilinskom a Prešovskom kraji a jeden v Trnavskom kraji. V Trenčianskom kraji bolo registrovaných tiež najväčší percentuálny podiel pôdy (1,52%). Napriek tomu, že v Košickom kraji boli registrovaní traja biofarmári, v tomto regióne bolo registrovaných 1,01% pôdy. O niečo viac (1,03%) registrovanej pôdy bol zaznamenaný v Prešovskom kraji, kde boli registrovaní len dvaja biofarmári. Trnavskom a Žilinskom kraji biofarmári obhospodarovali takmer 1% pôdy.
Záver
Rastlinná výroba je zameraná hlavne na OP a TTP, ktoré tvoria najväčší podiel z ekologickej pôdy. Tieto druhy pôd sú registrované v strednej ale hlavne vo východnej časti Slovenska. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že dodržiavať prísne nariadenia Európskej Únie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je možno ľahšie v podhorských a horských výrobných oblastiach Slovenska, kde nie je pôda ešte tak zdevastovaná civilizáciou ako v nižších oblastiach Slovenska.
Tab. č. 1: Obhospodarovanie ekologickej pôdy podľa krajov v %
|
|
Obhospodarovanie ekologickej pôdy
|
|||||||||
|
kraj
|
OP
|
TTP
|
SADY
|
VINICE
|
SPOLU
|
|||||
|
|
n
|
%
|
n
|
%
|
n
|
%
|
n
|
%
|
n
|
%
|
|
Banskobystrický
|
33
|
3,30
|
51
|
15,05
|
5
|
0,11
|
|
|
56
|
18,49
|
|
Bratislavský
|
13
|
6,03
|
4
|
1,79
|
2
|
0,04
|
2
|
0,03
|
15
|
7,85
|
|
Košický
|
43
|
5,52
|
47
|
12,52
|
5
|
0,15
|
|
|
57
|
18,19
|
|
Nitriansky
|
27
|
1,36
|
3
|
0,12
|
4
|
0,03
|
4
|
0,02
|
29
|
1,53
|
|
Prešovský
|
61
|
8,39
|
80
|
21,08
|
3
|
0,04
|
|
|
83
|
29,51
|
|
Trenčiansky
|
23
|
2,31
|
22
|
3,27
|
8
|
0,19
|
|
|
27
|
5,79
|
|
Trnavský
|
12
|
2,30
|
4
|
0,30
|
4
|
0,13
|
|
|
15
|
2,73
|
|
Žilinský
|
23
|
2,44
|
40
|
13,46
|
2
|
0,01
|
|
|
42
|
15,91
|
|
SPOLU
|
235
|
31,66
|
251
|
67,59
|
33
|
0,70
|
6
|
0,05
|
324
|
100,00
|
OP – orná pôda, TTP – trvalé trávne porasty, n – počet biofarmárov
Tab. č. 2: Kombinácia obhospodarovania ekologickej pôdy podľa krajov v %
|
|
Obhospodarovanie ekologickej pôdy
|
|||||
|
kraj
|
OP+TTP
|
OP+SADY
|
OP+TTP+SADY
|
|||
|
|
n
|
%
|
n
|
%
|
n
|
%
|
|
Banskobystrický
|
31
|
15,36
|
|
|
|
|
|
Bratislavský
|
4
|
4,77
|
1
|
0,26
|
|
|
|
Košický
|
32
|
14,70
|
|
|
3
|
1,01
|
|
Nitriansky
|
2
|
0,23
|
1
|
0,01
|
|
|
|
Prešovský
|
57
|
24,30
|
1
|
0,07
|
2
|
1,03
|
|
Trenčiansky
|
14
|
3,21
|
1
|
0,10
|
3
|
1,52
|
|
Trnavský
|
2
|
0,18
|
1
|
0,64
|
1
|
0,83
|
|
Žilinský
|
19
|
9,90
|
|
|
2
|
0,96
|
|
SPOLU
|
161
|
72,65
|
5
|
1,09
|
11
|
5,35
|
OP – orná pôda, TTP – trvalé trávne porasty, n – počet biofarmárov