Strategický plán - boj o zdroje na prežitie
Vláda SR schválila Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Z európskych zdrojov je na toto obdobie vyčlenených viac ako 3,3 miliardy eur, príspevok zo štátneho rozpočtu predstavuje 865 miliónov eur. Nejedná sa samozrejme o finálnu verziu, schválený dokument bol odoslaný do Bruselu na posúdenie. K dokumentu ešte prebehnú konzultácie a úpravy a až následne bude finálne schválený.
Pri tvorbe tohto strategického dokumentu sa vychádzalo z analýz silných a slabých stránok rezortu, Intervenčnej stratégie a vládou prijatou Víziou spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035, kde sú zadefinované ciele slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva vo forme vertikál. Tu je potrebné podotknúť, že sa nejedná o prvý dokument takéhoto charakteru, už sme tu mali Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 a bohužiaľ tento dokument išiel takpovediac dostratena. Či už je to vízia, koncepcia alebo plán, význam majú len vtedy, keď sa po istom čase uskutočnia aj odpočty - čo sa podarilo naplniť, a to, čo sa naopak vôbec nepodarilo. V tomto prípade je potrebné spýtať sa, prečo sa tak nestalo a čo treba spraviť, aby prišlo k náprave a aspoň k priblíženiu sa k cieľu.
Jednoznačne treba vyzdvihnúť možnosť zapojiť sa do činnosti pracovných skupín prostredníctvom stavovských a odborných záujmových združení. Napriek tomu, že bolo cítiť, že rezortné ministerstvo chce spolupracovať na výslednej podobe Strategického plánu s odborníkmi v pracovných skupinách, zároveň sme všetci cítili, že na takýto spôsob práce nie je ministerstvo ani pripravené, ani nastavené. Možnosť podieľať sa na príprave novej podoby poľnohospodárskej politiky bola oproti predchádzajúcim obdobiam novinka. Predošlé prípravy totiž prebiehali v podstate za zatvorenými dverami. V marci 2015 bol poľnohospodárom zaslaný dokument Program rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 (nie je to chyba v dátume, taktiež bol posun). Keď sme si k dokumentu vtedy sadli a začali ho študovať, nemali sme už žiadnu možnosť ovplyvniť jeho podobu. Systém „berte toto, tu a teraz, my sme to pre vás a dokonca za vás pripravili“ nebolo určite to správne riešenie.
Koncom roka 2021 bol výsledný Strategický plán bližšie predstavený aj na verejných diskusiách. Niektoré jeho časti však ihneď vyvolali viacero otázok, pretože neboli s odbornou verejnosťou dostatočne dobre prediskutované.
Vzhľadom na to, že Slovensko stratilo značné množstvo času, dôvody by boli predmetom samostatného článku, ministerstvo pôdohospodárstva predložilo návrh Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 v utorok 4. januára do medzirezortného pripomienkového konania. Na takýto kľúčový dokument bol priestor na pripomienkovanie do 11. januára. Ministerstvá, poľnohospodári, ochranárske organizácie, samosprávy a ostatní mali na zaslanie pripomienok päť pracovných dní. Obrovské množstvo pripomienok svedčí o záujme odbornej i širokej verejnosti. Aj keď je zaujímavé a asi aj zarážajúce, že jedna z väčších stavovských organizácií nezaslala žiadne pripomienky, nad čím by sa jej členovia určite mali zamyslieť, keďže predložený materiál určite nebol a ani nie je dokonalý. Schvaľovanie materiálu na Hospodárskej a sociálnej rade SR v pondelok 7. februára (taktiež s pripomienkami) a aj následne na rokovaní vlády SR 10. februára prebiehalo nie úplne hladkým spôsobom.
Jednoduché peniaze?
Aj tak by bolo možné nazvať priame podpory z I. pilier, oddelené priame platby. Ale od roku 2023 to až také jednouché nebude. Treba sa bližšie zamerať na normy kondicionality GAEC, predovšetkým na GAEC 8, ktorá hovorí o vyčlenení poľnohospodárskej plochy pre neproduktívne prvky. Minimálny podiel je 4 % ornej pôdy na úrovni poľnohospodárskeho podniku vyčlenenej na neproduktívne plochy a prvky vrátane pôdy ležiacej úhorom, alebo najmenej 7% ornej pôdy na úrovni poľnohospodárske-ho podniku, ak zahŕňa aj medziplodiny alebo plodiny viažuce dusík (váhový koeficient 0,3), pestované bez použitia prípravkov na ochranu rastlín, z čoho 3% tvorí pôda ležiaca úhorom alebo neprodukčné prvky. Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti BISS (po starom SAPS) by mala byť 101 EUR/ha. Komplementárna redistributívna podpora príjmu, ktorú poznáme od minulého roku, bude od roku 2023 80 EUR/ha na prvých 100 ha a 40 EUR/ha od 101 do 150 ha. Taktiež budú komplementárnou podporou príjmu podporení mladí poľnohospodári a to sumou 100 EUR/ha na prvých 100 ha. Tu je namieste otázka, či takáto podpora zabezpečí, aby malé rodinné farmy boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky a ich produkty sa naozaj dostali až do obchodov a spotrebiteľom. Mladí poľnohospodári by si mali vďaka novým podporám omnoho viac hľadať cestu k pestovaniu zeleniny a ovocia a živočíšnej výrobe. V opačnom prípade budú tieto dve opatrenia len nevyužitou príležitosťou malých a mladých, ktorých bude zaujímať len navyšovanie plôch s konvenčnými plodinami. A to asi nie je tá správne cesta a cieľ. Z celkového rozpočtu Strategického plánu je vyčlenených 204,9 milióna eur na podporu malých a stredných fariem a 59,6 milióna eur priamych platieb pre mladých farmárov.
Ekoschémy – niečo nové
Prioritou EÚ je ochrana biodiverzity, ekologické postupy a dobré životné podmienky hospodárskych zvierat. Z toho dôvodu stanovila ako podmienku vyčleniť minimálne 25% rozpočtu priamych platieb na ekoschémy a 35% druhého piliera na environmentálne ciele. Alokácia na celofarmovú ekoschému predstavuje sumu vo výške 513 mil. EUR, čo znamená 25% celkovej alokácie I. piliera. Považujem za dobré, že sa pre poľnohospodárov zmenili výberové ekoschémy na jednu celofarmovú, v nadväznosti na podmienky BISS platby. Ekoschémy by si zaslúžili, vzhľadom na výšky jednotlivých podpôr, väčší záujem aj zo strany poľnohospodárov, keďže sa na ne bude potrebné pripraviť už tento rok na jeseň. Celofarmová ekoschéma zvýši náklady farmárov a bude kompenzovaná jednotnou hektárovou platbou mimo chránených území cca. 59 EUR/ha a vzhľadom na prísnejšie podmienky v definovaných oblastiach chránených území zvýšenou sadzbou cca. 92 EUR/ha. V druhom pilieri považujem za potrebné ešte doplniť agroenvironmentálno-klimatickú intervenciu na ornej pôde v oblasti biodiverzity za účelom zlepšenia štruktúry pôdy nad rámec ekoschém, čím by sa zvýšila finančná podpora poľnohospodárov na ornej pôde, keďže im vznikajú najväčšie náklady. Dobrovoľnou výberovou ekoschémou budú Dobré životné podmienky zvierat – Pastevný chov, ktorá sa bude realizovať formou pastevného chovu (dojníc, oviec a kôz a mladého dobytka). Na túto ekoschému je alokovaných 46,1 mil. EUR.
Viazané priame platby (CIS)
Cieľom viazanej podpory príjmu v objeme 303,5 mil. EUR je podporiť sektory, ktoré poskytujú ekonomické, sociálne a environmentálne benefity. Ide o 15% z objemu priamych platieb, 2% z objemu priamych platieb budú využité na podporu bielkovinových plodín a 13% objemu priamych platieb bude použitých na viazané platby v špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výrobe.
S cieľom podpory produkcie ovocia a zeleniny sa podstatná časť prostriedkov použije na špeciálnu rastlinnú výrobu. Cukrová repa sa podporí s cieľom zlepšenia štruktúry poľnohospodárskej produkcie, zachovania celej potravinovej vertikály a zvýšenia zamestnanosti na vidieku. Z toho 169,8 mil. EUR ide na podporu živočíšnej výroby, 56,5 mil. EUR na cukrovú repu, 40,5 mil. EUR na bielkovinové plodiny a pre ovocie, zeleninu a chmeľ je vyčlenených 36,7 mil. EUR. Zemiaky nie sú podporené platbou na pestovanie vybraných druhov zeleniny. Taktiež nie sú podporené ani zakryté plochy, ktoré produkujú pridanú hodnotu. Nevenuje sa im však, na rozdiel od okolitých štátov, žiadna pozornosť. Je nepochopiteľné, že dlhodobo nie je zo strany ministerstva pôdohospodárstva záujem podporiť zaradenie fazuľky záhradnej a hrachu siateho záhradného, u ktorých sa zberajú zelené struky, resp. zelené zrná na priamy konzum, konzervovanie alebo mrazenie medzi zeleninu, ale stále sú vedené ako bielkovinové plodiny. Vzhľadom na rastúce náklady, aj keď vzrástli sadzby, nebude ľahké motivovať poľnohospodárov pestovať podporené plodiny, resp. pokračovať v živočíšnej výrobe.
Šetrné hospodárenie na ornej pôde
Alokácia na AEKO opatrenia zamerané na šetrné hospodárenie na ornej pôde je rozdelená medzi 4 intervencie, na ktoré je alokovaná suma 64 mil. EUR a počíta sa s podporou 34 050 ha poľnohospodárskej pôdy. Sú to tieto intervencie: Hospodárenie na ornej pôde bez použitia chemických vstupov, Šetrné postupy pri pestovaní zeleniny, zemiakov a jahôd na ornej pôde, Šetrné postupy v ovocných sadoch a Šetrné postupy vo vinohradoch. Jedná sa v podstate o premenovanie, medzi pestovateľmi nie veľmi obľúbenej Integrovanej produkcie. Hektárové platby predstavujú kompenzáciu za zvýšené dodatočné náklady a je otázne, v akej miere budú pre poľnohospodárov zaujímavé. Šetrné postupy pri pestovaní zeleniny by bolo vhodné rozdeliť na dve kategórie, čím by sa diferencovala aj platba.
Ekologické poľnohospodárstvo
Strategický plán silne podporuje rozvoj ekologického poľnohospodárstva, čo by malo prispieť k ochrane prírodných zdrojov a výrobe kvalitnejších a zdravších potravín pre spotrebiteľov. Intervenciou Ekologické poľnohospodárstvo sa podporí na výmere 270-tis. ha za úplné vzdanie sa používania chemických látok. Slovensko naň alokuje 179,8 mil. EUR. Ekologická produkčná plocha zeleniny z tejto výmery by mala predstavovať 300 ha a ovocia 1 800 ha. Problémom je reálna produkcia a aj umiestňovanie tejto produkcie na slovenský trh. Podpora bude zameraná na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo a na udržanie ekologického poľnohospodárstva. Bude mať charakter špecifickej platby na hektár bez viazanosti na produkciu.
ANC oblasti
Cieľom platby v horských oblastiach alebo v iných oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami (ANC) je odškodnenie poľnohospodárov za nevýhody, ktorým je ich poľnohospodárska výroba vystavená v dôsledku prírodných alebo iných špecifických obmedzení oproti oblastiam, ktoré takéto znevýhodnenie nemajú. Takáto kompenzácia straty príjmov a ďalších nákladov by mala umožniť poľnohospodárom pokračovať vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, udržiavaní krajiny a tiež zamedziť opúšťanie pôdy a strate biodiverzity. Jednoznačne treba vyzdvihnúť rozlíšenie podpory pre podniky s RV a ŽV ako aj zaťaženie na celú výmeru podniku. Tu sa však ukazuje, že v určitých regiónoch SR vzhľadom na štruktúru hospodárenia, úroveň zornenia a typológiu pôd je potrebné podporiť podniky so živočíšnou výrobou, určite ale s nižšou hustotou zaťaženia ako v horských a podhorských oblastiach. Taktiež je potrebné prehodnotenie sadzieb, aby aj oblasti s prírodnými ako aj so špecifickými obmedzeniami mohli byť adekvátne kompenzované. Dvojitá degresivita ANC platieb znižuje finančné prostriedky predovšetkým podnikom s významnou živočíšnou výrobou.
Produktívne investície
Zo zdrojov Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 môže Slovensko použiť celkovo 366 mil. EUR na 5 rokov na investície do poľnohospodárskych podnikov v oblasti prvovýroby. Majú to byť investície do živočíšnej výroby, špeciálnej rastlinnej výroby, spracovania vlastných produktov prvovýroby, ako aj skladovanie, súvisiacu logistiku a spracovanie produkcie členov organizácií výrobcov. Pre malých poľnohospodárov do 100 ha sa vyčlení z investícií 10% zdrojov. Zo zdrojov vyčlenených na investície sa bude podstatná časť realizovať prostredníctvom finančných nástrojov vo forme kombinácie záruk a grantov. Finančná alokácia na finančné nástroje predstavuje 300 mil. EUR. Z toho 150 mil. EUR budú predstavovať granty a 150 mil. EUR záruky. Granty v podobe bonifikácie úrokov alebo odpustenia časti istiny podporia malých (do 150 ha) a mladých poľnohospodárov v objeme 36 mil. EUR a ostatných poľnohospodárov sumou 114 mil. EUR. Z hľadiska zamerania bude podporená touto formou podpory špeciálna rastlinná výroba (23,5 mil. EUR) a živočíšna výroba (77 mil. EUR). Zvyšná časť pôjde na modernizáciu poľnohospodárstva a na obnoviteľné zdroje energie. Výhodou finančných nástrojov by mal byť ich multiplikačný efekt. Suma 150 mil. EUR zo záruk by pri pákovom efekte 1:5 mohla postačovať na úvery v odhadovanej výške 750 mil. EUR (mladí a malí 150 mil. EUR, ostatní 600 mil. EUR). Na klasické granty bude vyčlenených 66 mil. EUR, ktoré budú využité v záujme čo najlepšieho zacielenia podpory (napr. ochrana pred predátormi, ochrana pred mrazmi atď.). Z celkovej sumy 366 mil. EUR sa alokuje na podporu pre mladých poľnohospodárov suma 59,6 mil. EUR. Takýto spôsob, aj vzhľadom na problémy PPA pri projektových podporách sa dá považovať za logický a môže priniesť do agrosektora značné množstvo zdrojov. Ale aj nemusí.
Sektorové intervencie
Sektorové intervencie by mali podporiť horizontálu spoluprácu fariem, koncentrovať produkciu, prispôsobiť produkciu dopytu, čím by sa mala zvýšiť vyjednávacia sila organizácii výrobcov. Cieľom sektorových intervencií je posilniť trhovú orientáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska. Sektorové intervencie vo forme organizácií výrobcov budú podporené sumou 27,5 mil. EUR pre sektor ovocia a zeleniny, čo sú povinne podporované sektory a sumou 25,052 mil. EUR pre ostatné sektory – mlieko a mliečne výrobky, zemiaky, bravčové mäso, ovčie a kozie mäso z priamych platieb. Vzhľadom na postupný proces zapojenia poľnohospodárov do organizácií výrobcov a postupného zvyšovania hodnoty trhovej produkcie môže Slovensko alokovanú čiastku navyšovať. Podmienky pre ostatné sektory je potrebné zadefinovať v národnej legislatíve, je nevyhnutné určiť minimálny počet členov OV a ďalšie kritériá uznania. Z legislatívneho hľadiska musia byť podmienky, ktoré si má určiť členský štát EÚ, zapracované do národnej legislatívy, ktorá sa tak bude tvoriť už v najbližšom období. Intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva a intervencie v sektore včelárske výrobky idú v samostatnom režime.
Štátna pomoc
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 sa okrem iného uvádza: „Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov“, ale aj: „Vláda SR vypracuje dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva so zreteľom na strategické dokumenty Európskej únie (EÚ), od ktorej sa budú odvíjať dlhodobo predvídateľné podmienky a garancie štátnej podpory domáceho poľnohospodárstva v štruktúre podľa aktuálnej potreby – špeciálne na živočíšnu produkciu, na podporu pestovateľov špeciálnych plodín a spracovateľského priemyslu, na proces pozemkových úprav, na zvýšenie poistenia rizík, na podporu tvorby zamestnanosti, na podporu mladých poľnohospodárov a na rozvoj podpory propagácie slovenskej produkcie.“
Štátna pomoc je bezpochyby limitovaná legislatívnym rámcom a jej dobré nastavenie dokáže výrazným spôsob pomôcť s tak často spomínanou potravinovou sebestačnosťou. A aká je súvislosť štátnej pomoci so strategickým plánom? Áno, aj Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 je spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu 865 miliónmi EUR. Ministerstvo pôdohospodárstva síce presadilo zvýšenie spolufinancovania 2. piliera zo štátneho rozpočtu z 25,7 % v minulom období na 36,92 %, čo predstavuje za rovnaké obdobie o 480 miliónov EUR viac, ale výhodou štátnej pomoci je jej adresnosť a presné smerovanie na podporu produkcie. Samozrejme za predpokladu nastavenia transparentných kritérií.
Aká bude realita?
Cieľom môjho článku nie je zhodnotiť celý Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027. Zameral som sa len na niektoré časti, ktoré považujem za veľmi dôležité. Poľnohospodári od Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027 určite očakávali väčšiu podporu na rozvoj domácej produkcie. Stal sa však predmetom boja o zdroje na prežitie. Jednoznačne je oveľa zelenší, na čo sú vyčlenené priame zdroje a cez určité podmienky sa “ozeleňovanie“ nachádza v podstate v každej časti. Uvidíme, ako sa podarí naplniť zelené ciele a čo sa stane s poľnohospodárstvom a potravinárstvom ako takým. Je naozaj otázne či mu nový plán pomôže, alebo ho ešte viac oslabí, či úplne zlikviduje niektoré sektory.