Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 40/2020

14-10-2020
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Cikádky a vošky v obilninách

Relatívne stále počasie bez nízkych teplôt, ktoré bolo do 41. týždňa, podporilo výskyt prenášačov vírusových ochorení: cikádky burinovej a vošiek v porastoch ozimných obilnín. Riziko infekcií vírusovými zakrpatenosť BYDV a WDV sa tak zvýšilo. Na základe jesenného monitoringu vektorov vírusových zakrpateností obilnín boli zaznamenané v 40. a 41. týždni vysoké výskyty cikádky burinovej v založených porastoch obilnín. Výskyt vošky čremchovej na pozorovacích bodoch zostáva na nižšej úrovni, do sacích pascí sa však v 40. týždni potvrdzujú silné nálety, ktoré avizujú zvýšené riziko šírenia BYDV. Porasty obilnín v citlivej fáze 11-13 BBCH sa pri silných výskytoch vektorov viróz v nadmorskej výške do 400 m n.m. odporúča ošetriť. Infekcia sa v následnom roku môžu prejaviť v závislosti od počasia v jarnom období vo vysokej miere a straty na úrode tak môžu dosiahnuť v extrémnych prípadoch až 50%. Aj počasie v týchto dňoch má vplyv na vektorov.

Výskyt cikádky burinovej, ktorá prenáša cicaním na listoch vírus zakrpatenosti pšenice Wheat dwarf virus (WDV) je teda tento rok silný. Cikádkam vyhovovalo dlhé, teplé a lokálne suché leto a v rokoch s teplou jeseňou a neskorým nástupom zimy má až tri generácie do roka. Prezimuje v štádiu vajíčok nakladených na listy obilnín. Jedna samička kladie 50-200 vajíčok. Larvy sa liahnu v máji, dospievajú v júni. Symptómy ochorenia sú podobné: listy žltnú od špičky a okraja, žltnutie postupne prechádza na steblá, nastane redukcia rastu až odumretie celých rastlín. Rastliny, ktoré prežijú tvoria hluché klasy. Prah škodlivosti je 5 a viac nýmf na 100 šmykov entomologickým šmýkadlom (sieťkou) pri súčasnom výskyte rastlín s príznakmi vírusu nad 10% pri teplote aspoň 12-15 ° C (optimálne nad 18 ° C), pokiaľ možno za slnečného, ​​bezveterného počasia, najlepšie v neskorom popoludní. Prvé pozorovanie prebieha na vzídenom výdrve, druhé na vzídených oziminách, tretí na oziminách v neskoršej jari.

Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa Barley yellow dwarf virus (BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18 °C cez deň. Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž. Odporúčam sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15°C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červenofialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Na jar napadnuté rastliny silne odnožujú, koreňová sústava sa oslabí a klasy sa nevyvinú alebo sú hluché. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť letné medziplodiny, alebo strniskové medziplodiny, strukovinoobilné miešanky, alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle pomnoženie vošiek. Tento rok bol však nepriaznivý aj pre rast týchto plodín.

Zložitosť detekcie vírusových ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí nástup vektorov, prenesú po infikovaní rastlín cicaním (prenos vírusu slinami) vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2-3 týždňoch, a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa spravidla tieto príznaky zamieňajú z deficitnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami, tentokrát so suchom. V tomto prípade je spoľahlivá len diagnostika ELISA testom, ktorý jednoznačne detekuje vírus. Vzorky obilnín na požiadanie odoberú fytoinšpektori ochrany rastlín ÚKSÚP-u vo vašich obvodoch a zašlú do akreditovaného diagnostického laboratória ÚKSÚP Bratislava.

Odporúčam pozorovať porasty pšenice od vzídenia až do zimy, sledovať početnosť vošiek a cikádok, sledovať teploty cez deň a v prípade potreby rozhodnúť o zásahu vhodnými insekticídmi. Foliárnou aplikáciou sa likvidujú vošky a cikádky ako vektory patogénov. Kontaktné prípravky priamo likvidujú zasiahnuté jedince, nemajú však dostatočne dlhý reziduálny efekt pre ďalšie nalietavajúce alebo priamo nezasiahnuté vošky a cikádky. Z tohto pohľadu je aplikácia systémových insekticídov výhodnejšia. Ak sú systémové insekticídy aplikované pred príletom škodcov, môžu byť vektory zlikvidované skôr ako stihnú preniesť infekciu na rastliny.

Vo všetkých obilninách sú proti voškám ako prenášačom viróz povolené kontaktné prípravky s účinnou látkou deltamethrin Scatto proti cikádkam aj voškám a žravým škodcom je povolený kontaktný prípravok na báze beta-cyfluthrinu Bulldock 25 EC. Proti vektorom viróz v obilninách je povolený tiež do raže a tritikale aj deltamethrin+thiacloprid v prípravku Proteus 110 OD na dopredaj. Početnosť cikádky sa zisťuje na 10 miestach 10 šmykmi, spolu 100 šmykov entomologickým šmýkadlom (sieť na hmyz). Chemická ochrana sa doporučuje pri výskyte 5 a viac jedincov na 100 šmykov. Kritické číslo pre ošetrenie proti voškám na jeseň nie je určené.

Porasty obilnín siate v septembri až do polovice októbra ošetrujte na začiatku náletu vošiek a iných prenášačov vírusových chorôb, prípadne ošetrite úvrate minimálne do hĺbky cca 30 metrov. Ak intenzívny nálet pokračuje, ošetrite celú plochu.