Úvod / Informácie / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 46/2019

21-11-2019
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Chrústovec japonský

V národnom monitorovacom programe sledujeme prítomnosť nových škodcov na našom území. Jedným z nich je aj chrústovec japonský Popillia japonica.

Obr. 1

Obr. 1: Chrústovec japonský (Popillia japonica)

Pochádza zo severovýchodnej Ázie (Čína a Japonsko), odkiaľ bol zavlečený do USA (východná časť) pravdepodobne pred rokom 1912, keď sa začali kontroly komodít vstupujúcich do krajiny. Prvý chrústovec japonský nájdený v Kanade bol v turistickom aute v Yarmouth, ktorý do prišiel trajektom z Maine v roku 1939. V tom istom roku boli nájdení ďalší dospelci v južnom Quebecu. V roku 2014 bol zaznamenaný v Taliansku. Podľa dostupných údajov bol zistený aj na Azorských ostrovoch (Portugalsko) vo veľmi malom rozsahu aj v Rusku na ostrove Sachalin. V roku 2017 bol škodca identifikovaný z feromónových lapačov vo Švajčiarsku.

Je známych asi 300 druhov rôznych hostiteľov, ktoré imága poškodzujú (106 ekonomicky významných). Z ovocných drevín sú to predovšetkým jablone, broskyne, slivky, čerešne, maliny a vinič, zo zeleniny fazuľa, rebarbora, z poľných plodín najmä kukurica, menej sója, lucerna a ďatelina. Napáda aj listnaté dreviny, ako javor (Acer), pagaštan (Aesculus), breza (Betula), gaštan (Castanea), platan (Platanus), topoľ (Populus), vŕba (Salix), lipa (Tilia) a brest (Ulmus). Zatiaľ čo larvy chrúsovca japonského sa živia koreňmi mnohých rodov tráv, dospelí konzumujú listy oveľa širšieho spektra hostiteľov vrátane týchto bežných plodín: jahoda, paradajka, paprika, hrach, hrozno, chmeľ, ruža, hruška, ostružina a čučoriedka.

Opis príznakov z napadnutia

Imága škodcu spôsobujú nápadné požerky na listoch a kvetoch poškodených rastlín, kde ponechávajú žilnatinu. Larvy poškodzujú korene žerom. Ich prítomnosť v pôde sa môže prejaviť zmenou farby porastu (napr. žltnutie trávnika). Stromy strácajú vitalitu a znižuje sa ich úroda. Pri silnejšom napadnutí môže dochádzať k odumieraniu rastlín. Na napadnutých hostiteľských rastlinách môže dôjsť k úplnej defoliácii, pričom ostatné okolité rastliny zostávajú nedotknuté. Imágo má široko oválne, 7 – 13 mm dlhé telo. Hlava a štít sú zelené s kovovým leskom, krovky sú červenkasté, nohy tmavozelené. Vajíčko je krémovobiele, guľaté; 1,5 mm veľké. Larva je biela a v dospelosti dosahuje dĺžku 20 – 25 mm.

Prezimuje larva, imága vyliezajú z pôdy začiatkom júna. Po úživnom žere sa pária a samičky kladú postupne vajíčka v malých skupinách do pôdy v hĺbke 5 – 10 cm. Vyliahnuté larvy sa živia koreňmi rastlín, dvakrát sa zvliekajú. Najväčšie škody spôsobujú najstaršie larvy v štádiu L3 na jeseň a na jar po prezimovaní. V máji sa kuklia a imága opúšťajú pôdu v júni. Imága dobre lietajú. Škodca sa môže vyvíjať iba tam, kde je pôda v letných mesiacoch dostatočne teplá a vlhká.

Obr. 2

Obr. 2: Životný cyklus chrústovca japonského. Larvy sa živia koreňmi pod zemou, zatiaľ čo dospelé chrobáky sa živia listami a stonkami

Počas larválnej fázy žije chrústovec japonský na trávnikoch a iných trávnatých plochách , kde žerie korene tráv. V tomto štádiu sú náchylné jeho larvy na smrteľné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Paenibacillus (predtým Bacillus ) popilliae. V USA vyvinulia túto biologickú kontrolu a je komerčne dostupná v práškovej forme na aplikáciu na trávnaté plochy. Štandardné aplikácie (nízka hustota v širokej oblasti) trvá jeden až päť rokov, kým sa dosiahne maximálna ochrana pred prežitím lariev (v závislosti od podnebia), pričom sa rozširuje cez pôdu opakovanými infekciami.

Výskum, ktorý vykonali mnohé americké pracoviská ukázal, že feromónové pasce priťahujú viac chrobákov, ako chytia.  Pasce sú najúčinnejšie, keď sú rozmiestnené  najmä proti vetru po celej šírke pozemkov chránených rastlín. Chrobáky sa síce na pasce nechytajú, ale zachytávajú sa na rastlinách v ich bezprostrednom okolí, kde sú ľahšie likvidované dostupnými postrekmi. Ako prírodné repelenty pôsobia pažítka, cesnak a vratič ako aj zvyšky mŕtvych chrobákov, ale tieto metódy majú obmedzenú účinnosť. Okrem toho, ak sú chrobáky prítomné v malom počte, môžu byť ručne regulované pomocou postrekovacej zmesi s mydlovou vodou, striasaním rastlín v ranných hodinách a likvidáciou uhynutých chrobákov  alebo ich vyzbieraním z atraktívnych rastlín ako sú ružové kvety, pretože prítomnosť  ruží  priťahuje do tejto rastliny viac chrobákov. Do Spojených štátov bolo na účely biologickej kontroly zavedených niekoľko hmyzích predátorov a parazitoidov. Dvaja z nich, Istocheta aldrichi a Tiphia vernalis, sú dobre etablovaní so značnou mierou parazitizmu.