Signalizácia v ochrane rastlín – 45/2019
Monitorované choroby zemiakov
Zemiaky sú neustále kontrolované v skladoch a v obchodnej sieti z dôvodu šírenia karanténnych chorôb, ktoré sa na našom území zatiaľ vyskytli iba lokálne a boli úspešne potlačené, ale nebezpečenstvo prenosu z iných krajín tu stále je. Sú to najmä baktériové choroby: baktériová krúžkovitosť zemiaka, hnedá hniloba zemiaka a baktériová hniloba zemiakov.Všetky tieto ochorenia výrazne poškodzujú hľuzy zemiakov a spôsobujú ich hnilobu pri skladovaní.
Príznaky baktériovej krúžkovitosti zemiaka Clavibacter michiganensis subsp. Sepedonicus (skratka CMS) sa prejavuje rôznymi príznakmi. Prejavujú sa v priebehu vegetácie (pri dokvitaní) a ľahko sa môžu zameniť za pleseň zemiakovú (Phytophthora infestans), vädnutie (Verticillium albo-atrum) alebo s usychaním. Prvé príznaky vädnutia sa objavujú na spodných listoch, buď na celej rastline alebo iba na jednej strane jednej stonky. Okraje listov sa zvinujú smerom nahor a ich povrch stráca svetlo lesklý vzhľad. Farba listov sa mení na nevýrazne svetlo zelenú, neskôr na sivozelenú s náhodnou strakatosťou, potom na žltú až nakoniec listy hnednú a usychajú. Na priečnom reze infikovanej stonky nevidieť na cievnych zväzkoch farebné zmeny. Pri suchom a teplom počasí sa príznaky zvýrazňujú. Na podzemných orgánoch infikovaných rastlín sa prvotné príznaky prejavia väčšinou koncom augusta, prípadne aj neskoršie. K infekcii hľúz dochádza cez stolony. Prvé infekcie sa dajú zistiť na priečnom reze pupočnej strany hľuzy, ako úzke sklovité až krémovo žlté oblasti najmä okolo cievnych zväzkov, v blízkosti oblastí kde stolony končia. Pri neskorších infekciách je typické, že všetky cievne zväzky sú obklopené úzkou, žltkastou až svetlo hnedou oblasťou. V neskorších fázach táto oblasť aj prstence cievnych zväzkov mäknú. Charakteristické je, že po stlačení hľuzy sa pletivo vo vnútri cievneho zväzku ľahko oddelí od pletiva vo vnútri a vytekajú prúžky krémovo sfarbeného slizu, ktorý sa podobá na syr a nezapácha. V týchto pokročilejších štádiách je možné pozorovať taktiež vonkajšie príznaky. Patria k nim hrdzavé, až hnedé škvrny vytvárajúce sa okolo očiek. Na šupke vznikajú nepravidelné, zvyčajne hviezdicovité praskliny. Popraskané hľuzy sú veľmi náchylné na sekundárne infekcie hnilobnými mikroorganizmami, ktoré prekrývajú príznaky krúžkovitosti. Mierne infekcie náchylných aj tolerantných odrôd môžu spôsobovať tzv. latentnú infekciu dcérskych hľúz. Prítomnosť latentnej infekcie je možné zistiť iba pomocou špeciálnych diagnostických metód. Príznaky na hľuzách sa zamieňajú s príznakmi spôsobenými baktériami Ralstonia solanacearum. Baktéria sa šíri napadnutými hľuzami. Infekcia sa rozširuje aj mechanicky náradím pri krájaní hľúz pred výsadbou. Hľuzy z napadnutých rastlín počas skladovania hnijú. Baktériová krúžkovitosť zemiaka je nebezpečné ochorenie, ktoré znehodnocuje sadivo a znižuje úrodu. Pôda ako zdroj infekcie má malý význam, pretože baktérie slabo prežívajú. Šírenie choroby z napadnutých rastlín počas vegetácie je málo významné.
Prvým viditeľným príznakom hnedej hniloby zemiaka Ralstonia solanacearum (skratka RS) na nadzemnej časti rastliny je vädnutie listov na koncoch stoniek počas horúcich dní a ich opätovné vzpriamenie sa v priebehu noci. Rastlina napokon nie je schopná prijímať dostatok vody a hynie. S rozvojom choroby sa na stonkách môžu objaviť pruhovité hnedé vpadnuté miesta 2,5 cm nad povrchom pôdy. Listy majú bronzové zafarbenie. Ak sú cievne zväzky rozrezané a stlačené, vyteká z nich do biela sfarbený bakteriálny sliz. Vonkajšie príznaky môžu, ale nemusia, byť viditeľné, v závislosti na vývoji choroby môžu byť príznaky zamenené s krúžkovitosťou (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus). Avšak Ralstoniu solanacearum je možné rozoznať podľa bakteriálneho slizu, ktorý obyčajne vyteká z očiek v mieste pripojenia stonky k pupočnej časti napadnutej hľuzy. Keď tento bakteriálny sliz vyschne, zemina pri očkách sa prilepí k hľuze.Na priereze hľuzy je možné vidieť hnednutie, odumieranie prstenca vodivých pletív a pletiva v okolí 0,5 cm po obidvoch stranách cievnych zväzkov. Na reznej ploche sa na prstenci cievnych zväzkov obvykle objaví krémový bakteriálny sliz. Pletivo hľuzy zostáva pevné. Na povrchu hľuzy sú tmavo purpurové škvrny. V neskoršom štádiu infekcie sa nekrózy sfarbujú na tmavohnedo a pletivo sa rozkladá, pričom sa vytvárajú duté miesta. Uvedené príznaky sa odlišujú od príznakov baktériovej krúžkovitosti, ktorá sa začína prejavovať žltnutím, niekedy sklovitosťou pletiva cievnych zväzkov až do niekoľkých mm od cievneho zväzku. Toto okolité pletivo sa sfarbuje do žlta až žltohneda a je zhnednuté alebo rozpadnuté. Po jemnom stlačení hľuzy, vyteká z nej svetlo krémová hmota podobajúca sa na syr. V neskoršom štádiu sa vonkajšia časť môže oddeliť od vnútornej časti. Vonkajší povrch hľuzy môže byť popraskaný. Rastliny, ktorých nadzemné orgány uhynuli v dôsledku hnedej hniloby zemiaka môžu poskytovať zdravé aj choré hľuzy. Na rozdiel od toho rastliny bez akýchkoľvek príznakov choroby na nadzemných orgánoch môžu produkovať napadnuté hľuzy.Pri napadnutí hľúz uvedenými baktériozami dochádza v neskorších fázach k ich sekundárnym hnilobám.
Nebezpečná je aj baktériová hniloba zemiakov (Dickeya solani). Hlavným príznakom je mäkká hniloba všetkých dužinatých častí hostiteľskej rastliny. V poraste sa prejavuje vädnutím vňate a hnilobou koreňového krčka na rozhraní medzi nadzemnou a podzemnou časťou (tzv. „čierna noha“). Hniloba hľúz sa môže prejaviť už v poraste alebo ako skladové ochorenie. Podobné príznaky môžu byť spôsobované inými pôvodcami mäkkej hniloby zemiaka (Dickeya dianthicola, D. chrysanthemi, Erwinia carotovora a podobne), od ktorých sa Dickeya solani líši svojou agresivitou.
Chemická ochrana porastov proti týmto bakteriózam nie je možná, základom ochrany je šľachtenie na rezistenciu, zdravá sadba a striedanie plodín. Nariadenie vlády SR č.113/2007 z.z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu baktériovej krúžkovitosti zemiaka. Nariadenie vlády SR č.119/2007 Z.z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby zemiaka.