Úvod / Informácie / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 31/2019

06-08-2019
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Ako ďalej v boji proti hrabošom ?

To, čo sme zažili tento rok s hrabošom si nepamätajú ani najdlhšie hospodáriaci farmári. Hraboš škodil už od jari v krmovinách, obilninách a repke. Spôsobil to zákaz plošnej aplikácie jediného povoleného rodenticídu Stutoxu-I. Povolené bolo len vkladanie do nor a to sa ukázalo ako nedostačujúce. Hraboš škodil ďalej a pridal sa k nemu aj hryzec vodný, ktorý po výdatných dažďoch prešiel na polia, kde nahrýzal vyklasené obilie a bez toho, aby ho spotreboval nechával ho na parcelách. Úrody na napadnutých parcelách dosahovali niekde okolo 1 tony, čo si už roky nepamätáme. Teraz sa hraboš sťahuje na okopaniny a žerie cukrovú repu a zemiaky. Tak ako teda ďalej ?

Plošná aplikácia Stutoxu-I je naďalej zakázaná a vkladanie do nor je povolené len do konca augusta. Celé bremeno boja proti hrabošom teda zostáva na agrotechnike. Mnohokrát prízvukované obrábanie pôdy orbou alebo podrývaním je teraz najaktuálnejšie na strniskách. Odborníci z poľnohospodárskej univerzity v Nitre radia inštalovať hniezdne búdky pre dravcov, ktorí sa hrabošmi živia: sokol myšiar a myšiarka ušatá. Skúsenosti s tým majú pestovatelia v okrese Trnava, kde sú búdky inštalované na stĺpoch elekrického vedenia. Pomôcť vedia aj mačky a líšky. Určite by pomohlo delenie veľkých parciel na menšie aby sa plodiny striedali a nebola by príležitosť na nerušené premnoženie v repke.

V boji proti hrabošom treba osloviť aj správcov ciest, aby neustále kosili priekopy a tým odkrývali nory hrabošov a hryzcov pre dravcov.  Zapojiť tiež obce, poľovné združenia, do aplikácie rodenticídov na okrajoch ciest.

Boj proti hrabošom sme doteraz nezvládli. Je to daň za obmedzený osevný postup, veľké výmery repky, bezorebné systémy obrábania pôdy, úbytok dravcov spôsobený človekom ako aj výrub solitérnych stromov priamo na poliach.

Obr.

Popis a rozmnožovanie

Hraboš poľný (Microtus arvalis) je rozšírený v Európe v oblastiach s nadmorskou výškou 300 - 500 m. Patrí do čeľade hrabošovitých (Arvicolidae), radu hlodavce (Rodentia) a triedy cicavce (Mammalis). Dĺžka hraboša je okolo 10 cm, hmotnosť 20 – 45 g. Chvost má kratší ako telo. Srsť má rôzne sfarbenú, môže byť hnedo-šedá, žltkastá, hrdzavá alebo škoricová, hnedá alebo šedo-hnedá. Rozmnožuje sa v závislosti od vonkajších podmienok . Hlavný čas párenia je v období medzi marcom až októbrom, gravidita trvá 3 týždne. V jednom vrhu býva 5 až 10 mláďat. Rodia sa bez srsti a slepé, vážia 1 – 1,5 g. Na 8 deň začínajú vidieť a vo veku 4 – 5 týždňov sú už dospelé. Samičky narodené na jar rodia ešte v tom istom roku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Samičky narodené koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa aj so samcami veku 18 mesiacov. Vo výskume sa dokázalo, že jeden pár hraboša od marca do decembra mal v troch pokoleniach až 2 557 jedincov. Premnoženiu pomáha aj to, že môžu žiť na malom priestore a aj 3-4 generácie žijú v jednom hniezde.

Spôsob života

Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčkami, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy. Tieto kolónie môžu na jar dosahovať počet jedincov až 3 000 na ha. Jedna nora je tvorená jednou hniezdnou komorou s jednou alebo dvomi chodbami na povrch s otvorom 2 až 5 cm. Hniezdna komora dosahuje priemer 10 cm v hĺbke 20 – 30 cm. Býva vystlaná chlpami na uteplenie hniezda. Trus ukladá hraboš mimo noru. Spojenie jednotlivých nor v kolóniach býva veľmi komplikované, v niekoľkých úrovniach pôdy a na povrchu. Povrchové cestičky udržuje kolónia čisté a značkuje si ich močom. Hraboše sa po nich pohybujú veľmi rýchle, ak zacítia nebezpečenstvo bleskovo miznú v nore. V hlbokom snehu alebo pri dlhotrvajúcom suchu buduje hraboš hniezda aj na povrchu pôdy.

Príčiny premnoženia

V miestach, kde nie sú proti hrabošom vykonávané ošetrenia, dochádza v intervaloch 3 - 4 rokov k jeho premnoženiu. Premnoženiu napomáha dnešný system obrábania pôdy s menším množstvom kultivačných zásahov, častokrát s vylúčením orby, veľké množstvo pozberových zvyškov na poli, veľa výdrvu, nevhodný osevný postup ale aj dlhodobé otepľovanie. Prvé rozmnožovanie a s tým aktívne poškodzovanie prezimujúcich poľných plodín začína v polovici marca. Toto je ideálne obdobie na kladenie návnad do nor hrabošov. Aktívne nory rozoznáte podľa hladkého okraja, čerstvého trusu, prípadne čerstvých zvyškov rastlín na okraji nory. Do takýchto aktívnych nor vkladajte návnady. Hraboš poľný je schopný skonzumovať denne 20 g zelenej hmoty, čo je až 100 – 120 % jeho hmotnosti. Vyznačuje sa takzvaným “plytvavým žerom”.

Na vkladanie návnad do nor používajte dávkovače.

Zisťovanie početnosti hraboša

Početnosť hraboša sa dá zistiť dvomi spôsobmi: zašľapávaním nor a odpočtom živých nor. Metóda zašľapovania nor spočíva v tom, že na ploche 10x10 m sa zašľapú všetky nory. Takýchto 1 árových plôch je treba šachovnicovite označiť na 1 hektári 5. Po 24 hodinách sa spočítajú všetky znovu otvorené východy z nor a ich počet sa vynásobí 20, tým získame počet aktívnych nor na 1 ha. Táto metóda je ekonomicky nevýhodná, pretože vyžaduje navštíviť to isté miesto 2 krát. Výhodnejšia a rýchlejšia je metóda zisťovania živých nor. Jednoduchým prechodom uhlopriečne cez parcelu v dĺžke 100 m spočítavame všetky živé nory (s vyhladeným okrajom, stopami potravy, trusu) v šírke záberu pozorovateľa 2,5 m. Takéto prechody vykonáme 4. Tým získame prehľad o početnosti hraboša na ploche 1000 m², po vynásobení 10 dostaneme početnosť hraboša na 1 ha.

Slabý výskyt je pri počte do 40 živých nor, stredný od 41 do 100 a silný výskyt pri počte 101 a viac živých nor na ha na jar. Pri odpočte na jeseň sa za slabý výskyt považuje počet nor do 1000 na ha, stredný výskyt 1001 – 2000 nor na ha a silný výskyt je 2001 a viac živých nor na ha.

Opatrenia proti hrabošom

Tu treba pripomenúť, že okrem škôd spôsobených na poľných plodinách, hraboš prenáša závažné infekčné ochorenia: tularémiu, Q-horúčku, leptospirózu a novú skupinu vírusov tzv. hantavírus, ktorý spôsobuje prudký zápal pľúc.

Opatrenia treba tiež rozdeliť na 3 základné spôsoby významné z hľadiska integrovanej ochrany rastlín:

  1. preventívna agrotechnická ochrana odporúča  
    • nepoužívať bez orbové systémy, ale pôdu intenzívne obrábať
    • na poliach nenechávať pozberové zvyšky, ktoré bývajú úkrytom pre hraboša
    • v osevnom postupe striedať plodiny v ktorých sa hraboš intenzívne premnožuje ( obilniny, repka, VRK) so širokoriadkovými plodinami
    • v krajine vysádzať dreviny pre prirodzený úkryt dravcov, sov a šeliem.
  2. biologická ochrana nezaťažuje životné prostredie !

    Prirodzenými nepriateľmi hrabošov sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, prasa divé ako aj mačka domáca. Biologická ochrana spočíva vo vytváraní podmienok pre ich rozmnožovanie udržovaním kríkov a drevín na okrajoch pozemkov a umiestňovaním posedov pre dravce v tvare „T“ pre lepšiu orientáciu v teréne.

  3. chemická ochrana je nutná pri strednom a silnom výskyte hraboša poľného.

Pri aplikácii je dôležité dodržiavať pokyny uvedené na etikete prípravku.

                     STUTOX-I (fosfid zinočnatý) sa aplikuje vkladaním do nor v ohniskách výskytu hraboša poľného v dávke 4 – 5 kg na ha.