Úvod / Informácie / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 44/2018 - Na ovocí škodí Drozofila japonská

11-12-2018
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Najviac karanténnych škodlivých organizmov sa na naše územie dostáva medzinárodným obchodovaním s rastlinným tovarom. Postupnou zmenou klimatických podmienok sa tieto škodce u nás udomácňujú a rozširujú. Drzofila japonská - Drosophila suzukii prenikla na naše územie v roku 2014 a odvtedy jej výskyty zaznamenávame v rôznych častiach republiky v ovocných sadoch.

Pôvodnou oblasťou výskytu škodcu Drosophila suzukii je juhovýchodná Ázia, odkiaľ bol súčasne zavlečený do Severnej Ameriky a Európy v priebehu roka 2008. Po prvýkrát bol škodca pozorovaný v rámci Európy v Španielsku - Katalánsko. Ďalej sa šíril do Talianska (2009), Francúzska (2009), Slovinska (2010), Švajčiarska (2011), Nemecka (2011), Belgicka (2011) a Rakúska (2012). V priebehu roka 2014 bol jeho výskyt potvrdený v Českej republike a rovnako aj na Slovensku. Škodca sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí, kde spôsobuje významné škody.

Drosophila suzukii je široko polyfágny druh škodcu. Larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú jahody, maliny, ostružiny, čučoriedky, baza čierna, ríbezle, jarabina čierna, vinič hroznorodý, višne, čerešne, marhule, broskyne, figy, kivi, kaki a ďalšie druhy ovocia. Škodca poškodzuje predovšetkým ovocie s tenkou pokožkou, avšak škody boli zaznamenané aj na plodoch s tvrdou pokožkou. Poškodenie plodu bezprostredne po napadnutí nie je výrazné. Pletivá v miestach po vpichu samičiek pri kladení vajíčok sa mierne prepadávajú. Napadnuté plody sa deformujú a mäknú. Neskôr v miestach žeru lariev dochádza k rôznym škvrnitostiam a rýchlej hnilobe čiastočne  spôsobenej aj sekundárnou infekciou hubami, resp. baktériami. Hospodárske straty sú veľmi vysoké, napadnuté plody sú nekonzumovateľné, nepredajné a podliehajú rýchlemu kazeniu.

Samička Drosophila suzukii kladie vajíčka po 1 – 3 ks do jedného plodu. Denne nakladie až 13 ks. Počas svojho života môže naložiť až 400 kusov vajíčok. Vajíčka majú mliečno biele sfarbenie. Preferuje plody, ktoré sa vyfarbujú. Plody zelené a prezreté sú pre samičku neatraktívne. O tri dni sa liahnu biele larvy, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 3,5 mm. Larvy sa živia dužinou plodu. Kukla je sudočkovité pupárium 3 mm dlhé a toto štádium môže trvať od 4 do 16 dní v závislosti od teploty prostredia. Kukliť sa môže priamo v plode alebo v pôde. Dospelé jedince majú charakteristické znaky čeľade Drosophilidae. Ide o drobné mušky s jasne červenými očkami, majú krátke tykadlá a žlto – hnedé sfarbenie. Hlava a hruď sú husto ochlpené. Rozpätie krídiel dosahuje 5 – 6 mm. Samčeky majú dobre vyvinutú nápadnú tmavú škvrnu na vnútornej časti predného okraja krídel a na prvom a druhom chodidlovom článku predných chodidiel majú výrazné štetinové hrebene. Samičky nemajú tmavé škvrny na krídlach ani štetinové hrebienky na nohách. V porovnaní so samčekmi sú väčšie a majú veľké ostré pílkovito ozubené kladielko, pomocou ktorého dokážu preniknúť cez pokožku zdravých plodov. Dospelé jedince prežívajú 3 – 9 týždňov a v tomto štádiu aj prezimujú. Nevyhovujúcimi podmienky pre ich vývoj sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30°C. Naopak, pre ich vývoj je potrebná ideálna vysoká vzdušná vlhkosť. Aktivita dospelcov zväčša končí v novembri pri poklese teplôt pod 5°C. Reprodukcia je veľmi rýchla a závisí od teploty (10 dní pri teplote 25°C). Za optimálnych podmienok môže mať až 15 generácií za rok. Pre územie Slovenskej republiky sa odhaduje, že škodca môžu mať 3 – 5  generácií za rok, a to v závislosti od klimatických podmienok.

Škodca sa môže šíriť:

  1. Aktívnym pohybom, nakoľko dospelé jedince dokážu preletieť aj na väčšie vzdialenosti (až 45 km). V Európe boli dospelce odchytené až v nadmorskej výške 1 500 m, čo znamená, že hory nie sú prekážkou šírenia. Na kultúrne plodiny môžu preletovať z divo rastúcich hostiteľov.
  2. Pasívnym pohybom – šírenie na veľké vzdialenosti sa uskutočňuje vďaka napadnutým plodom počas medzinárodného obchodu.

Využitie insekticídnej ochrany spolu s odstraňovaním napadnutých rastlín likvidáciou poškodenej úrody, monitoringom, odchytom škodcu za pomoci lapačov a využitím skorých odrôd, by mohlo prispieť k zníženiu výskytu škodcu v možných oblastiach jeho výskytu. Dôležitá je pravidelná kontrola výskytu imág predtým, než samičky začnú klásť vajíčka do plodov. Na monitoring sa používajú lapače s návnadou. Vhodné sú lapače zhotovené z plastovej nádoby (250 – 750 ml) s priliehavým vrchnákom. V hornej časti nádoby je potrebné urobiť niekoľko otvorov s priemerom 5 mm, aby sa mohla muška dostať dovnútra. Do lapača je potrebné naliať cca 300 ml atraktantu – zmes vína a jablčného octu v pomere 1:1 bez vloženia žltej lepovej dosky. Lapače je potrebné umiestniť do porastov už koncom apríla, prípadne začiatkom mája a nechať ich na mieste dovtedy, kým jesenné teploty neklesnú pod 5oC. Lapače je potrebné kontrolovať každý týždeň a nie je podmienkou umiestnenie v porastoch hostiteľských druhov. Pri pestovaní náchylných rastlín v skleníkoch alebo fóliovníkoch je taktiež možná ochrana priestorov pomocou sietí s priemerom očiek menším ako 0,98 mm. K hygienickým opatreniam patrí včasné odstránenie a následné vhodný spôsob likvidácie napadnutých plodov zakopaním a zahrnutím dostatočnou vrstvou zeminy, spálením alebo odvozom v uzavretých nádobách. Kompostovanie sa neodporúča, nakoľko nevedie k zničeniu všetkých vajíčok a lariev v napadnutých plodoch. Vhodným doplnkovým opatrením môže byť uskladňovanie pozberaných plodov pri nízkych teplotách. Samozrejme, k preventívnym opatrenia patrí aj podpora výskytu predátorov a parazitoidov. K potenciálne použiteľným parazitoidom patria niektoré druhy z čeľade lumčíkovitých (Braconidae), zástupcovia parazitických blanokrídlovcov z rodu Diapriidae (Hymonoptera) a dravá bzdocha Orius insidiosus z čeľadi Anthocoridae.

Ak sa vykonáva insekticídna ochrana pred začiatkom kladenia vajíčok, teda v čase vyfarbovania plodov a tvorby cukru, je účinná. Výskyt škodcu znižuje aj pozberové ošetrenie napadnutých porastov. V súčasnosti nie je na Slovensku autorizovaný insekticídny prípravok na ochranu proti škodcovi Drosophila suzukii. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky môže v príslušnom roku udeliť pri mimoriadnych situáciách výnimku pre uvedenie na trh a použitie konkrétneho prípravku na ochranu rastlín proti škodcovi Drosophila suzukii.