Úvod / Informácie / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 43/2018 - Vírusové ochorenia zemiakov

28-11-2018
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Rok 2018 bol pre pestovateľov zemiakov úspešný dopestovaním zdravých hľúz zemiakov. Aj keď úrody sú nižšie, hľuzy sú zdravé a nároky na ošetrovanie proti chorobám bolo počas vegetácie  menej náročné. Pripomeňme si však vírusové ochorenia zemiakov prenosné vektormi, ktorým suché a teplé počasie vyhovuje.

Vírusové ochorenia rastlín spôsobujú fytovírusy. Vírusy sú nebunkové organizmy. Pre svoje malé rozmery sa dajú pozorovať  elektrónovým mikroskopom. Definujú sa aj ako molekulárne vnútrobunkové parazity na genetickej úrovni. Život vírusov je závislý od konkrétneho hostiteľa, pretože nie sú schopné zabezpečiť si všetky životné funkcie. Na rastlinách spôsobujú rôzne deformácie a odumieranie rastlinných orgánov, chlorózy listov a pod. Do buniek hostiteľskej rastliny vstupujú cez mechanicky spôsobené rany, prostredníctvom vektorov, prípadne sa dostanú priamo do vaječnej bunky peľom.

Bežné vírusy zemiakov Y, X, M, A, S s označením Potato viruses - PVY, PVX, PVM, PVA, PVS obsahujú jednoreťazcovú RNA v bielkovinovom obale. Patria do skupiny luteovírusov, teda vírusov prenosných voškami. Nie sú viditeľné bez použitia elektrónkového mikroskopu. Na svoju reprodukciu potrebujú hostiteľskú rastlinnú bunku. Hostiteľskou rastlinou je Solanum tuberosum subsp. tuberosum - ľuľok zemiakový obyčajný.

PVY – príznaky sa líšia podľa odrody a kmeňa vírusu, od veľmi slabých symptómov ľahkej mozaiky až po silné príznaky vo forme výraznej mozaiky, kučeravosti a nekrózy listov. Ľahká mozaika so slabo výrazným žltnutím listov sa vyskytuje po primárnej infekcii. Ťažká mozaika, kučeravosť, silné zvrásnenie a čiarkovitosť listov je prejavom sekundárnej infekcie. Prejavuje sa od začiatku vzchádzania a zvýrazňuje sa postupným rastom rastlín. Najskôr sa na listoch spodného poschodia objavia menej výrazné, neskôr veľmi zreteľné čiarky alebo krúžky a bodky - nekrózy. Tieto sú najčastejšie zreteľné na nervoch rubu listov. Nekrózy postupne napadnú celý list, ktorý žltne, odumiera a obvykle zostává visieť na stonkách. Celá rastlina v priebehu vegetácie odumiera a zasychá. Kmeň Y-NTN, takzvaný nekrotický, vyvoláva na hľuzách mnohých odrôd výskyt zdurených ružovkastých až hnedastých krúžkov. Počas skladovania sa príznaky zvýrazňujú, krúžky hnednú, nekrotizujú, mierne sa prepadajú a zasahujú aj dužninu hľúz.

PVX - Príznaky sú rozdielne v závislosti od pestovaných odrôd a kmeňa vírusu. Väčšinou ide o veľmi slabé prejavy vo forme mozaiky. Ľahká mozaika sa prejavuje na listoch rastlín svetlými škvrnami. Lístky bývajú mierne zvlnené až zvráskavené. Niekedy môže dôjsť aj k nepatrnému zmenšeniu veľkosti lístkov a k miernej inhibícii rastu. Príznaky sú zreteľnejšie počas zamračeného počasia, za nižších teplôt (16 – 20 °C). U niektorých odrôd môže byť vírus prítomný v latentnej forme, prípadne sa objaví v kratšom časovom období.

PVM - typickým príznakom je lyžicovité stáčanie listov pozdĺž hlavného nervu, a to predovšetkým na listoch horného a stredného poschodia. U niektorých odrôd býva toto stáčanie sprevádzané rôznymi formami ľahkej mozaiky, alebo aj miernym zvráskavením listov.

PVA - Spôsobuje tzv. miernu mozaiku, často spojenú s kučeravosťou listov. U niektorých odrôd môže spôsobovať ťažké formy mozaiky, ktorej príznaky sa môžu prejaviť za krátke časové obdobie, obvykle za podmračeného a chladnejšieho počasia.

PVS - vizuálne hodnotenie príznakov je veľmi obtiažne, pretože prejavy bývajú väčšinou latentné. Niekedy u infikovaných rastlín dochádza k miernemu prehĺbeniu žiliek nervov, sprevádzané miernym zvráskavením listov, veľmi slabou chlorózou a predovšetkým vzpriamením špičiek listov.

Zvinutka zemiakov s označením Potato leaf roll virus– PLRV tiež obsahuje jednoreťazcovú RNA v bielkovinovom obale. Patrí do skupiny lutoevírusov, teda vírusov prenosných voškami. Vošky tento vírus prenášajú perzistentným spôsobom, to znamená, že vírus sa stane súčasťou organizmu vošky, čím sa voška stáva jeho hostiteľom a trvalým prenášačom. Reprodukcia prebieha v tele vošky. Prejavy primárnej infekcie PLRV

zvyčajne slabšie, pretože ide o infekciu, ku ktorej došlo v priebehu vegetácie a nezasiahla ešte hľuzy. Sekundárna infekcia pochádza z infikovaných hľúz, príznaky sú väčšinou veľmi výrazné. Sekundárne príznaky je možno spozorovať už na rastlinách cca15 cm vysokých. Na starších rastlinách sa symptómy zvýrazňujú. Prejavujú sa inhibíciou rastu, skrátením internódií, chlorózou rastlín atypickým stáčaním spodných a neskôr aj vyššie položených listov. Listy sú tuhé, kožovité, niekedy s farbou do fialova, hlavne na okrajoch a špičke. Pri stisnutí listy praskajú avydávajú typicky papierový zvuk. Trs má často metlovitý vzhľad. Infikované hľuzy niektorých odrôd klíčia nitkovito. Primárne príznaky sa objavujú podľa doby infekcie od júla až do konca vegetácie. Objavujú sa predovšetkým na mladých lístočkoch, ktoré sú svetlejšej, až žltej farby, u niektorých odrôd sú okraje červenkasté. Lístky sú často vzpriamené, mierne sa stáčajú pozdĺž hlavného nervu. Ak dôjde k infekcii až v závere vegetácie, potom často primárne príznaky chýbajú. V závistosti od druhu a kmeňa vírusu, prenos je možný sadivom, cez rany v tkanive, šťavou alebo prostredníctvom biologických prenášačov. Najdôležitejším prenášačom sú vošky, hlavne voška broskyňová Myzus persicae. Tieto vírusy sú prenášané voškou neperzistentným spôsobom, čo znamená, že vírusy voška prenesie len kontaktne sosáčikom, nie sú v nej pomnožené, tak ako vírus zvinutky zemiakov. Z hľadiska šírenia vírusových chorôb zemiakov je významná doba náletu, sila a druhové zastúpenie vektorov. Veľmi významná je aj prítomnosť či absencia infekčných zdrojov, vek a stav rastlín v čase nebezpečného náletu vektorov a realizovaná ochrana. V našich pôdnych a klimatických podmienkach je výskyt vošiek a ich počet vyšší než v prímorských, severnejšie položených štátoch.

Vírus bronzovitosti rajčiaka s označením Tomato spotted wilttospo virus (TSWV) je celosvetovo rozšírený. V chladnejších oblastiach sa viróza vyskytuje najmä v rýchliarňach, v teplejších oblastiach virózu možno nájsť aj v poľných podmienkach. Rozšírenie vírusu súvisí s rozšírením hlavného vektora virózy strapky západnej Frankliniella occidentalis. Má veľmi široký okruh hostiteľských rastlín, asi 1000 popísaných druhov rastlín, z viac ako 80 čeľadí, najmä: ľuľkovité (Solanaceae), astrovité (Asteraceae), iskerníkovité(Ranunculaceae), bôbovité (Fabaceae) a iné. Z úžitkových rastlín sú citlivé najmä plodiny: rajčiak, paprika, baklažán, zemiak, tabak, zeler, hrach, fazuľa, šalát, kapusta, podzemnica olejná, melón cukrový. Infikované okrasné rastliny, alebo divo rastúce rastliny môžu byť aj bez príznakov. (Obzvlášť rastúce pri vyšších teplotách. Po prenesení do chladu sa objavia výrazné symptómy.) Rezervoárom vírusu môžu byť divo rastúce rastliny a buriny, ktoré môžu byť aj prechodným stanovišťom vektorov a vo viacročných rastlinách a trvalkách môže vírus prezimovať. Príznaky vírusu TSWV na rastlinách závisia od druhu, citlivosti odrody, stavu a vývojového štádia rastlín, podmienkach prostredia (teplota, hnojenie), na spôsobe vzniku infekcie (primárna, sekundárna) a na konkrétnom vírusovom kmeni. Širokému okruhu hostiteľských rastlín odpovedá rozmanitosť špecifických príznakov: Ochorenie začína drobnými, neostro ohraničenými, chlorotickými alebo bronzovými škvrnami, najskôr na báze listov, často šíriacimi sa po žilnatine, ktoré postupne nekrotizujú. Listy sa deformujú, krútia smerom nadol, stonky sa ohýbajú, žilky hrubnú. Silný prejav badať na výhonkoch, ktoré sú husté, niekedy koncové vrcholy žltnú a vädnú. Napadnuté rastliny žltnú a zakrpatievajú. Infekcie mladých rastlín takmer úplne podliehajú nekrózam a hynú. Vektorom ochorenia sú strapky. Ochorenie prenášajú naše domáce druhy: Tripstabaci, Frankliniella tenuicornis, Frankliniella fuscaa udomácnený druh strapka západná Frankliniella occidentalis. Strapky sa môžu nakaziť len v štádiu lariev po 15 minútovom saní, potom nastáva latentné štádium 3-10 dní. Prenos infekcie perzistentne spôsobujú dospelé strapky, najefektívnejšie po 22-30 dňoch. Strapka prenáša infekciu TSWV počas celej doby života, čo môže byť aj 3 mesiace. Infekcia TSWV neprechádza na potomstvo. Prenos infekcie dochádza živými infikovanými rastlinami a ich časťami. Ľahko sa šíri pri vegetatívnom množení (odrezkami, odnožami, hľuzami, cibuľami), infikovanými larvami a imágami na rastlinách, v prepravkách, v substrátoch a na odevoch. Prenos semenom sa nedokázal.

Do národného monitorovacieho programu bol zaradený aj Tomato leaf curl New Delhi virus bol pôvodne zistený na rajčiakoch, baklažánoch, čili paprike (Capsicum spp.) a zemiakoch. Napáda mnoho druhov rastlín aj z čeľade tekvicovité, ako napríklad melón cukrový, uhorka, tekvica a cuketa. Poškodenie spôsobené týmto vírusom na rôznych hostiteľských rastlinách je všeobecne žltá mozaika, žilové opuchy a zakrpatenie plodín. Na plodoch tekvíc boli pozorované nerovnosti pletiva a pozdĺžne praskliny. Keď sa naplodiacich rastlinách objaví infekcia vírusom v skorom štádiu, zasiahnuté rastliny sú silne zakrpatené a plody sú výrazne poškodené. Vírus je prenášaný molicou Bemisia tabaci. Nie je známe, že vírus môže byť prenesený kontaktom alebo semenami. Šíri sa hostiteľskými rastlinami určenými na pestovanie.

Ochrana proti vírusovým chorobám zemiakov sa vykonáva pri množení zemiakového sadiva. Je to systém komplexnej semenárskej agrotechniky a množenie sadby pre túto činnosť v najlepších oblastiach za predpokladu vyrovnanej výživy. Všetky vírusové choroby zemiakov sú prenosné sadivom. Z tohto dôvodu je nutné sadiť iba certifikované sadivo, ktoré má stanovené vysoké kvalitatívne parametre, vrátane stanoveného maximálneho prípustného výskytu vírových chorôb. Jednotlivé odrody zemiakov vykazujú rozdielnu náchylnosť voči jednotlivým vírusom. Preto je nutné dokonale poznať pestovanú odrodu, jej náchylnosť a odolnosť k jednotlivým vírusom. Ochranu proti voškám v porastoch sadivových zemiakov je nutné robiť včas a opakovať ju podľa náletu vošiek. V množiteľských porastoch je nutné sústavne vykonávať negatívne výbery, odstraňovať vírusové infekčné zdroje. Významným faktorom je dodržiavanie izolačných vzdialeností a včasná desikácia porastov.