Úvod / Informácie / Signalizácia / Signalizačné správy

Signalizácia v ochrane rastlín – 37/2018 - Polia sú zaburinené durmanom

09-10-2018
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OKOR Topoľčany

Všimli ste si celé polia pokryté durmanom ? Táto burina sa u nás rozšírila takmer do monokultúry. Silný je aj výskyt ľuľka čierneho alebo podslnečníka. Príčin je niekoľko.

Durman obyčajný (Datura stramonium) má rád teplé podnebie a to sa rozširuje do stále vyšších polôh. V tomto období rastu nemá konkurenciu a najsilnejší dôvod prečo sa šíri je práve jeho bionómia. Je to síce jednoročná, neskorojarná rastlina, ale dokáže rýchlo vyklíčiť a vyrásť aj po zbere hlavnej plodiny a bez prítomnosti konkurenčných rastlín sa rýchlo vyvíja až dosiahne do jesene zrelosť. Nebezpečenstvo durmanu nie je len v zaburinenosti pozemkov ale hlavne v tom, že celá rastlina je jedovatá a pri zbere sa môže dostať do zberaného produktu a ohroziť hospodárske zvieratá. Durman obyčajný patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Obsahové látky typické pre túto čeľaď sú alkaloidy tropanovej rady, t. j. L-hyoscyamin, atropín a predovšetkým skopolamín. Už len nepatrné množstvo skopolaminu môže spôsobiť psychickú tuposť či spánok, alebo naopak značnú pohotovosť. S úspechom sa využíva pri kinetózach, morskej chorobe a nevoľnosti pri cestovaní a v liekoch proti kŕčom a kašľu. Pôvodne rástol durman na rumoviskách, kompostoch, smetiskách a popri múroch. Obsahuje prudko jedovaté tropanové alkaloidy, podobne ako ľuľkovec a blen. Otravy durmanom boli spozorované hlavne u detí, ktoré sa nechali zlákať zaujímavo vyzerajúcim plodom naplneným množstvom čiernych semien alebo u narkomanov skúšajúcich jeho účinky. Otrava sa prejavuje pocitom suchosti v ústach, rozšírenými zorničkami, zmätenosťou, podráždenosťou, halucináciami, koža na tvári očervenie, zrýchľuje sa pulz, otrávený bez príčiny hovorí, kričí, živo gestikuluje, býva agresívny. Potom príde štádium ochabnutosti, krvný tlak je nízky, dýchanie povrchné, končatiny studené, smrť nastáva v kóme. V stredovekej Európe bol durman dôležitou súčasťou čarodejných odvarov, mastí ale aj nápojov lásky. Pôvodne pochádza zo Severnej Ameriky, dnes je roztrúsený v teplejších oblastiach celého sveta a pestujú sa aj rôzne ozdobné druhy ako izbové kvety alebo v záhradách. Známe sú tzv. anjelské trúby.

Na poliach rastie durman obyčajný ako jednoročná jarná rastlina v zemi upevnená mohutným kolovitým koreňom, ktorý siaha až do podorničných vrstiev. Byľ je priama, rozkonárená, lysá, dosahuje výšku 50-100 cm. Listy sú rapíkaté, 12-25 cm dlhé, 6-13 cm široké, čepeľ je vajcovitá až široko vajcovitá, na okraji nepravidelne zubatá, na líci tmavo zelená a lesklá, na rube svetlo zelená. V miestach rozkonárenia vyrastá trúbkovitý kalich s piatimi korunnými plátkami so zašpicatenými cípmi bielej alebo fialkastej farby. Kvitne od júna do septembra. Plodom je vajcovitá ostnatá zelená tobolka až 5 cm dlhá, pukajúca štyrmi chlopňami. Vo vnútri plodu môže byť až 400 semien, ktoré sú tmavo hnedé až čierne, oválne až obličkovité, sploštené, 3,5 mm veľké. Na jednej rastline môže dozrieť až niekoľko tisíc semien. Rozmnožuje sa semenami, ktoré majú pomerne dobrú klíčivosť zvyšujúcu sa ešte po prezimovaní. Klíči pri vyšších teplotách neskoro na jar, ale potom rastie veľmi rýchlo. Klíčivosť si smená udržujú niekoľko rokov, klíčia aj z hĺbky pôdy 5 cm. Šíri sa do okolia materskej rastliny, na ornú pôdu osivom, maštaľným hnojom, kompostom a podobne.

Regulácia durmanu spočíva hlavne v prevencii – zabrániť zavliekaniu semien na ornú pôdu (používať čisté osivo). Z priamych zásahov ho účinne potlačuje počas vegetácie podmietka a orba. K herbicídom je pomerne tolerantný. Pomerne dobre ho berie 2,4 D v prípravkoch Esteron, a Desormone Liquid 60 SL, ktoré sú autorizované konkrétne na durman v kukurici. Aj ďalšie herbicídy s účinnou látkou 2,4 D+florasulam Mustang alebo Pegas, clopyralid Lontrel 300  potláčajú durman v kukurici. Dobrý účinok má aj dicamba+prosulfuron Casper 55 WG, ale aj množstvo iných herbicídov vykazuje dobrú účinnosť proti durmanu v skorých rastových štádiách.

Ekologickým spôsobom likvidácie je opätovné mechanické ničenie podmietkou, orbou, drtením.

Luľok čierny (Solanum nigrum) je rozšírený skoro v celej Európa (okrem najsevernejších oblastí), v severnej Afrika (snáď aj Madagaskar), Makaronézie (Kanárske ostrovy), západnej Sibíri, Strednej Ázii, Indii, juhovýchodnej Ázii, východnej Číne, Japonsku. Zavlečený je tiež na Azorské ostrovy, do východnej a južnej Afriky, Severnej Ameriky a Austrálie. U nás sa tento archeofyt vyskytuje v teplejších oblastiach, prechodne aj v podhorí. Rastie na rumoviskách a úhoroch, okolo skládok, blízko kompostov, silážnych jám, na dvoroch hospodárskych objektov, tiež ako burina na zeleninových záhradách, chmeľniciach a poliach. U nás je rozšírený v zemiakoch.

Ľuľok čierny je jednoročná, 30 – 50 cm vysoká bylina s priamou alebo šikmou byľou. Listy sú tmavo zelené, kopijovité až široko vajcovité, obyčajne celookrajové, na báze klinovité. Kvety sú zvonkovité, biele, na cípoch často svetlo modrofialové, niekedy na konci s naspäť ohnutými cípmi. Plody sú guľovité, fialovo čierne, zelené alebo žltozelené bobule s asi 50 – 70 semenami. Pôvodne tiež rástol na kompostoviskách, rumoviskách, okrajoch hnojísk, smetísk, dvoroch hospodárskych objektov a podobne. Dnes je bežne vidieť ľuľok čierny na plochách po zbere plodín. Kvitne od júla do októbra.

Nebezpečenstvo ľuľka čierneho pre človeka je v tom, že je mierne jedovatý, obsahuje množstvo alkaloidov. Bobule ľuľka čierneho nie sú také jedovaté ako ľuľkovca zlomocného (Atropa bella-donna). Pre poľnohospodárov je škodlivosť ľuľka čierneho v tom že je hostiteľom mnohých škodcov a patogénov poľných plodín. V minulosti sa používal v liečiteľstve, má upokojujúce účinky.

Chemické ničenie ľuľka čierneho je rovnaké ako pri durmane.

Podslnečník Theoprastov (Abutilon theoprasti) je tiež konkurenčne veľmi silnou rastlinou, dosahuje výšku 1 m, má zamatovo srdcovité listy s dlhými stopkami. Kvety vyrastajú  v pazuchách listov, kalich je do polovice zrastený, korunné lístky sú vajcovité na vrchole plytko vykrojené, žlté. Kvety často prevísajú, dosahujú priemer 4 cm. Zrelé plody šedej farby pripomínajú makovice. Rozpadajú sa na 9-15 častí, smená sú obličkovité, tmavo hnedé až čierne, prežívajú v pôde až 50 rokov.

Pochádza z Ázie. V Číne ho pestovali pred 2000 rokmi pre pevné, jute podobné vlákna. U nás rastie na poliach s dobrou kultivovanou pôdou najmä v kukurici a cukrovej repe, ale vidieť ho aj v obilninách a hlavne v sóji. Je silne konkurenčná burina, lebo odoberá živiny a vlahu okolitým rastlinám. Samostatne rastúce rastliny sú v poraste dobre viditeľné a je potrebné ich ručne vytrhať ešte pred dozretím semien, z pozemku ich odstrániť, aby nezostali spoločne s pozberovými zvyškami na pozemku a aby sa semená nedostali do pôdnej zásoby (semená sú v tobolkách pomerne pevne fixované až do konca vegetácie). Pri silnejšom výskyte v neskorších fázach expanzie je možné podslnečník potlačovať iba chemicky. Je citlivý k herbicídom. Preemergentné aplikácie nie sú pre jeho likvidáciu najvhodnejšie, lebo klíči z rôznych hĺbok, semená sú veľké a dlhoveké. Listy a stopky pokryté hustými trychomami môžu brániť prieniku účinnej látky pri postemergentnej aplikácii, a preto je vhodné používať zmáčadlo. Herbicídny zásah je najvhodnejšie načasovať do počiatočných rastových fáz, kedy sú rastliny podslnečníka najcitlivejšie.

Konkrétne do cukrovej repy je proti nemu autorizovaný herbicíd s účinnou látkou trisulfuron-methyl Safari 50 WG. Výhodou likvidácie podslnečníka je možnosť ľahko ho vytiahnúť z pôdy, čo je síce náročné na ľudskú prácu, ale pokiaľ prečnievajú rastliny podslnečníka nad porast a nie je ich veľa, je ručný spôsob likvidácie veľmi účinný.