Zlatisté žltnutie viniča - skúsenosti z Maďarska
Najväčšou výzvou pre vinohradníkov a výrobcov sadbového materiálu v blízkej budúcnosti bude s veľkou pravdepodobnosťou aj zvládnutie úspešnej ochrany proti zlatistému žltnutiu viniča - Flavescens dorée, ktoré sa rýchlo šíri po Európe a v roku 2013 sa objavilo aj v Maďarsku.
Predtým, ako sa budeme venovať problematike zlatistého žltnutia viniča, je potrebné v krátkosti popísať fytoplazmy ich charakteristiku, pôvod, výskyt, zaradenie, škodlivosť a symptómy.
Fytoplazmy sú baktérie menšie ako 1 μm (mikrometer), ktoré majú namiesto bunkovej steny iba bunkovú blanu s tromi vrstvami. Tieto organizmy sú životaschopné, avšak rozmnožujú sa iba na hostiteľskej rastline, respektíve na prenášačoch a nie je možné ich dopestovať na agaroch. Poznáme viac ako 1 000 hostiteľských rastlín. Druhové zaradenie fytoplazmatických baktérii je na základe biologických, fytopatologických a genetických vlastností – v taxonómii pod názvom Candidatus Phytoplasma sp.
Prvé nálezy symptómov fytoplaziem boli v roku 1603 v Japonsku.
Vôbec prvé nálezy symptómov fytoplaziem boli zaznamenané v roku 1603 v Japonsku, ako nanizmus moruše. V tom čase však ešte neboli schopní identifikovať pôvodcu choroby. Nakoľko príznaky sú veľmi podobné vírusovým príznakom, považovali ich za virózy. V roku 1967 ich pomenovali spoločným názvom mycoplasma - like organism (MLO), pretože sa ponášali na mykoplazmy. Ďalším vývojom vedy tieto mykoplazmy, ktorých hostiteľským prostredím sú rastliny, pomenovali Fytoplazmy (1994) a neskôr boli zaradené aj do jednotlivých druhov v rámci taxonomického systému.
Aké môžu byť symptómy?
Fillodia (zalistnatenie) - v tomto prípade sa na kvetoch rastlín objavujú namiesto korunných lupienkov zelené listy (napríklad u ruže sa v strede kvetenstva tvoria zelené listy).
Virescence (zazelenanie kvetenstva) - kvetenstvo namiesto charakteristickej farby dostane zelenú farbu, celý kvet je zelený, (Echinacea purpurová má namiesto purpurovej farby zelené kvety).
Witches broom (čarodejné metly) - typické pre stromy, keď jednotlivé konáre prastanú rásť akropetálne a namiesto toho začínajú rásť do boku, akoby vytvárali odnože, napr. Lime witches broom phytoplasma.
Abnormálne malé listy - v porovnaní so zdravými listami sú napadnuté listy abnormálne malé až zakrpatené.
Zožltnutie - je jedným z najrozšírenejších symptómov a objavuje sa vo väčšine prípadov, kde je rastlina napadnutá fytoplazmou, napr. fytoplazmatické žltnutie kokosovej palmy, nekróza na breste a takisto aj na viniči hroznorodom.
Zlatisté žltnutie viniča bolo najskôr považované za virózu.
Fytoplazmy spôsobujúce žltnutie viniča sú známe v Európe už viac rokov. O čom sa veľmi nevie, to je fakt, že prvou fytoplazmou, ktorá bola potvrdená skúmaním, bolo práve zlatisté žltnutie viniča (ďalej iba FD) v roku 1924 vo Francúzsku, a už vtedy dostalo pomenovanie žltnutie listov viniča (flavescence) alebo sčervenanie listov viniča (rougea). V roku 1955 bolo pomenované prvýkrát aj súčasným názvom Flavescens dorée a v tom období bolo zaznamenané aj jeho epidemické šírenie, ktorému vtedy pripisovali fyziologický pôvod. Neskôr FD považovali za virózu, nakoľko vtedy ešte fytoplazmy neboli známe. Obrat nastal v skúmaní choroby, keď zistili, že FD má vektora, cikádku Scaphoideus titanus známu pod vtedajším názvom Scaphoideus littoralis, ktorá pochádza z Ameriky. Po roku bolo pozorované veľmi podobné žltnutie viniča, ktoré pomenovali ako Bois noir (čierne drevo), ktoré sa však nešírilo tak agresívne ako FD. Po 10 rokoch sa podarilo potvrdiť, že Bois Noir je patologickým stolburom a cikádka Scaphoideus titanus ho neprenáša.
U nás sú známe obidve fytoplazmy, ktoré sú pôvodcami žltnutia viniča (Grapevine yellows):
STOLBUR VINIČA, alebo BOIS NOIR (BN)
Pôvodca choroby: Candidatus Phytoplasma Solani
Vektor: Žilnatka vírusonosná - Hyalestes obsoletus
| Vektor stolburu: Žilnatka vírusonosná (Hyalestes obsoletus) – dospelý jedinec |
| Vektor stolburu: Žilnatka vírusonosná (Hyalestes obsoletus) – nymfálne štádium |
ZLATISTÉ ŽLTNUTIE VINIČA, alebo FLAVESCENCE DORÉE (FD)
Pôvodca choroby: Candidatus phytoplasma vitis
Vektor: Scaphoideus titanus
| Vektor zlatistého žltnutia viniča: Scaphoideus titanus – dospelý jedinec |
| Fytoplazmy spôsobujú symptóm žltnutia viniča |
V prípade týchto fytoplaziem sú vizuálne príznaky a prejavy ochorenia veľmi podobné a nie je možné jednoznačne rozlíšiť, či sa jedná o stolbur alebo o zlatisté žltnutie viniča. Rozlíšenie týchto dvoch fytoplaziem je možné len molekulárnymi metódami.
Ďalšie symptómy Zlatistého žltnutia viniča (Flavescens dorée)
- Neskoré pučanie
- Stenčenie výhonkov, zgumovatenie
- Nedochádza k zdrevnateniu letorastov
- Nepravidelná a slabá násada strapcov
- Vädnutie a scvrkávanie bobúľ
- Skrútenie listov do trojuholníka, zožltnutie, sčervenanie listov
| Príznaky Zlatistého žltnutia viniča u bielych odrôd |
| Príznaky Stolburu u modrých odrôd viniča |
Rozlíšenie stolburu a zlatistého žltbutia viniča je komplikované.
V čom je rozdiel medzi týmito dvomi fytoplazmami?
Vektorom stolburu viniča je cikádka Žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus), ktorej hostiteľskou rastlinou však nie je vinič. Táto cikádka žije na rôzny burinách (napr. pupenec roľný, pŕhľava dvojdomá) nachádzajúcich sa vo vinohradoch alebo v blízkosti nich. Niektoré z týchto hostiteľských burín bývajú nakazené stolburom, čo vytvára potenciálnu hrozbu pre samotný vinič. Cikádka prilietava z burín na vinič iba z dôvodu tzv. skúšobných vpichnutí, ale keď zistí, že jej vinič nechutí, tak sa vráti na svoju hostiteľskú rastlinu. Počas týchto skúšobných vpichnutí je ale schopná nakaziť vinič fytoplazmou patologického stolburu. Rastliny viniča nakazené stolburom sa nachádzajú vo vinohrade nepravidelne, miestami sporadicky a niekedy aj na veľké vzdialenosti od seba. Šírenie tejto choroby býva preto spravidla pomalšie.
Vektorom Zlatistého žltnutia viniča je cikádka Scaphoideus titanus, ktorej primárnou hostiteľskou rastlinou je vinič a iba z dôvodu skúšobných vpichov prelietava na iné rastlinné druhy. To je príčinou, že FD sa rozširuje vo vinohrade veľmi rýchlo a z toho dôvodu sa nákaza môže preniesť na celý vinohrad vo veľmi krátkom čase. Nakoľko nie je proti chorobe dostupná ochrana, počet nakazených krov sa môže epidemicky šíriť a tie v priebehu 2 - 4 rokov odumierajú.
Závažnosť tejto problematiky veľmi dobre znázorňuje pokus odborníkov Poľnohospodárskeho a lesníckeho ústavu v Slovinsku. Vedľa parcely, ktorá bola vyklčovaná z dôvodu napadnutia FD, vybrali a vyznačili 4 rady, v ktorých zmapovali zdravotný stav jednolivých rastlín. Rastliny, ktoré vykazovali typické symptómy FD, označili modrou farbou, atypické symptómy svetlomodrou, zdravé rastliny bielou a odumreté rastliny čiernou farbou. Na obrázku je viditeľné, že v nasledujúcom roku sa drasticky zvýšil počet rastlín so symptómami FD a pribudli aj odumreté rastliny.
| Zdroj: Ivan Žežlina |
Ako ochrániť vinohrady proti fytoplazme FD?
Treba vziať do úvahy, že proti vnútorným parazitickým patogénom vyvolávajúcim chronické ochorenia vrátane fytoplazmy neexistuje priama ochrana chemickými ochrannými prostriedkami. V boji proti rozšíreniu FD má veľký význam chemická ochrana, ale nie proti samotnej fytoplazme, ale proti jej vektorovi - prenášačovi. Cieľom usmerneného zásahu je ničenie cikádky Scaphoideus titanus, ktorá v taxonómii zatiaľ nemá slovenské pomenovanie.
K tomu, aby sme sa dokázali úspešne brániť proti prenášačovi tohto nebezpečného ochorenia, ale potrebujeme poznať životný cyklus Scaphoideus titanus. V auguste a septembri kladie samica cikádky vajíčka do kôry a mladého lyka a v tejto forme aj prezimuje. Po vyliahnutí vajíčok má cikádka päť nymfálnych štádií, ktorých vývoj prebieha na jar nasledujúceho roku. Vývojový cyklus je zakončený dospelým jedincom, ktorého je možné pozorovať v letných mesiacoch. Scaphoideus titanus je monofág a larválne štádiá a aj dospelé jedince sa živia výlučne na viniči.
| Dôkaz prítomnosti Scaphoideus titanus – exúvia nymfy na liste po zvliekaní |
Možnosti boja proti cikádke:
- Ničenie vajíčok
- Spálením odrezkov
- Zimný postrek s olejovými prípravkami
- Ničenie lariev a imág
- 2 - 3 postrekmi sa zamerať na to, aby cikádka nemohla prežiť
- Postrekmi zacieliť larválne štádiá, pretože vtedy je cikádka najcitlivejšia
- Postrek zamerať na L3 nymfálne štádium. Podľa odporúčaní zo Slovinska je to po odkvitnutí viniča (z hľadiska ochrany včiel), vtedy je najvyšší počet lariev tohto štádia
- Postrek druhýkrát zopakovať po 10- 14 dňoch
Keďže v období rokov 2006 -2014 bol výskyt cikádky Scaphoideus titanus zaznamenaný okrem dvoch žúp už v celom Maďarsku a rozšírenie samotnej choroby FD za dva roky v štyroch župách, začali pristupovať k tejto problematike veľmi zodpovedne.
Ako aj v celej vinohradníckej Európe aj v Maďarsku sa venuje veľká pozornosť Zlatistému žltnutiu viniča a monitoringu rozšírenia cikádky Scaphoideus titanus. Zodpovedný prístup v tomto prípade je zo strany štátnej správy Nébih - Nemzeti élelmiszerlánc - biztonsági hivatal, ako aj zo strany tamojších vinohradníkov. Obidve strany si uvedomujú význam zabránenia rozšírenia cikádky respektíve boja proti nej.
Preto boli zavedené prísne opatrenia v postihnutých oblastiach a vytvorili sa v nich dve zóny:
1. zóna - Zamorená plocha - 1 kilometrový okruh od nakazenej rastliny
2. zóna - Puffrová zóna - 3 km okruh
V obidvoch zónach boli zavedené prísne opatrenia. Vyklčovanie a likvidácia všetkých napadnutých rastlín, nariadenie vykonávať chemické postreky všade v rámci týchto zón. Vykonávanie pravidelného monitoringu zo strany štátnej správy a dokonca sa u našich južných susedov uvažuje o nariadení vyklčovania zanedbávaných vinohradov.
Použitá literatúra:
http://scaphoideus.weebly.com
https://www.nebih.gov.hu/
Dr. Dula Bencéné: Új, nagy kihívás a szőlőtermesztők előtt a szőlő aranyszínüsárgaság leküzdése Magyarországon, Agrofórum extra 56.
Dancsházy Zsuzsanna, Szőnyegi Sándor: A Flavescence dorée (FD) Candidatus Phytoplasma vitis jelenlegi helyzete Magyarországon, Agrofórum extra 56.
