Zhodnotenie súčasného stavu, potenciálu a perspektív komodity hrozno a víno na Slovensku
Úvod
Nástup trhovej ekonomiky od roku 1990 bol pre slovenské vinohrady neobyčajne krutý. Trh zredukoval nadprodukciu hrozna do takej miery, že v súčasnosti je slovenské hrozno schopné zabezpečiť približne len tretinu domácej spotreby vína.
Výmera rodiacich vinohradov k 31.12.2020 predstavuje 7972 ha. A žiaľ, nie je vylúčené, že v súčasnej konštelácii bude pokles výmery rodiacich vinohradov pokračovať, pretože dodnes jestvujú subjekty, ktoré vyrábajú hrozno, ale nespracovávajú ho na víno. Sú tým bytostne závislé na neúprosnom nástroji trhu a operatívnej cenotvorbe hrozna. Za týchto podmienok nemôže prvovýroba ekonomicky efektívne fungovať. V takýchto prípadoch je nevyhnutné vytvoriť fungujúce prepojené hospodárske celky: výrobca hrozna – spracovateľ – odbyt vína, v dlhodobom horizonte a podporovať ich tak, ako je to v EÚ bežné.
Ciele komodity hrozno a víno
V komodite víno už nemôžeme v rámci otvoreného európskeho trhu uvažovať o zabezpečovaní sebestačnosti. Cieľom musí byť zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti, stabilizácia plôch, ochrana jestvujúcich vinohradov, zachovanie kultúrneho dedičstva, rázu vidieckej krajiny, zamestnanosti a propagácia domáceho produktu zvyšovaním povedomia spotrebiteľa o mieste zrodu a príbehu vína. Jednoznačná orientácia a systém podpory komodity pre dosiahnutie týchto cieľov, či vôľa koncepčne riešiť tento stav, u nás, žiaľ, dodnes nejestvuje.
Činnosť komoditnej rady pre víno
V decembri 2019 obnovilo MPaRV činnosť Komoditných rád (KR), vrátane tej pre hrozno a víno. Vznikla pri tom opodstatnená eufória, pretože už jej základné 17 členné zloženie bolo skutočne reprezentatívne a veľmi profesionálne. Očakávali sme otvorenie širokého kompetentného dialógu v prospech rozvoja komodity. Vymenovaní členovia si na ustanovujúcej schôdzi tajným hlasovaním, preukaznou väčšinou, zvolili predsedu KR – predpokladám, že na báze jeho životopisu, bohatých skúseností z praxe a následne i z vedecko - akademického prostredia a relatívnej nestrannosti. Tu však nastal problém. V ďalšom období neprebiehala komunikácia predstaviteľov rezortu s KR podľa štatútu, ale dochádzalo k spochybňovaniu pozície predsedu i k vynechávaniu tohto grémia ako celku pri procesoch tvorby koncepcií. Namiesto tvorivej, slušnej, profesnej súčinnosti, v transparentnej hierarchii u nás stále pretrváva zvyklosť: „kto hovorí najviac hlasno, toho počúvame.“ Vyhovuje nám tento stav? Fungujú procesy, imidž, duch slovenského vína? Prečo sa potom komodita hrozno nachádza na úplnom dne? Pokúsme sa konečne nájsť odpoveď. ....a do toho všetkého vstúpila ešte aj pandémia covid-19.
Veríme, že všetky tieto objektívne aj subjektívne prekážky v najbližšom období prekonáme, a koncepčnosť prispeje k stabilizácii komodity, ktorá je našim živobytím a pre mnohých aj celoživotným poslaním.
Uvediem niekoľko príkladov, ktoré KR, alebo niektorý z jej členov prezentovali rezortnému ministerstvu počas uplynulých 12 mesiacov a doposiaľ k nim nie je spätná väzba:
- Navrhli sme optimalizáciu kontrolných mechanizmov geografického pôvodu vína, s uvedením príkladov z okolitých štátov. Dodnes neboli žiadne z týchto koncepcií implementované.
- Predložili sme funkčný vzor na kompenzáciu strát výrobcom vína spôsobených pandémiou covid – 19 v segmente HoReCa z Maďarska, ktorý naši južný susedia úspešne použili ešte pred kampaňou 2020.
- Navrhli sme neobmedzovať čerpanie prostriedkov na infraštruktúru vinárskych podnikov konkrétnymi položkami (drevené sudy), ale úplne otvoriť podporu pre akúkoľvek opodstatnenú investíciu vyargumentovanú žiadateľom.
- Navrhli sme dynamizáciu výplat nenávratných finančných príspevkov. Napríklad pri reštrukturalizácii trvá výplata najskôr po troch rokoch od výsadby, čo je logické, ale plus kritérium je, že najneskôr po 12 mesiacoch od poslednej, úspešnej kontroly plnenia podmienok. A tých 12 mesiacov sa platobná agentúra pevne drží, aj v prípade, ak má na tu určené prostriedky na účte a kontrola prebehla úspešne. Otázka je, prečo platba nemôže prebehnúť podstatne skôr, ak sú podmienky splnené? Tak dlhé čakanie na prostriedky enormne zaťažuje cash flow vinohradníka a spôsobuje mu, okrem už dostatku jestvujúcich, ďalšie ťažkosti napr. s úverovým zaťažením.
Za pozitívny vývoj považujeme zriadenie odbornej pracovnej skupiny pri MPaRV pre tvorbu novej vinárskej legislatívy. Pripravovaný, moderný predpis by mal upraviť napr. aj spôsob kontroly pôvodu vína, uvádzanie vín so zákalom do obehu ai.
Pozitívnym signálom je aj snaha rezortu riešiť problémy súvisiace s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, a to personálne, s transparentnosťou i objektívnym posudzovaním žiadostí/kontrol, ale aj tie súvisiace s jej akreditáciou a sfunkčniť tak systém vyplácania podpôr.
Za prioritu komodity v zmysle podpory z prostriedkov EÚ a národnej obálky považujeme:
- Ekologizácia pestovania a lepšie využitie podporných mechanizmov na takýto systém agrotechniky
V súčasnosti je u nás zaradených v Integrovanej produkcii (IP) len necelých 5000 ha plôch. V rámci stabilizácie plôch je potrebné otvoriť systém IP a navýšenie plôch IP pre všetkých oprávnených žiadateľov, ktorý majú záujem. V prípade potreby treba zvážiť aj premenovanie programu Integrovaná produkcia na marketingovo príťažlivejší produkt, napr. na „Zelená vinica/Green vineyard“ (čo samozrejme neznamená, že vinica má byť celoplošne zelená – zatrávnená).
Je nutné vyargumentovať navýšenie platby za skutočný rodiaci ha v systéme IP min. o 100 %. Samozrejme je potrebné vyselektovať plochy, ktorých stav nie je relevantný pre podporu z programu IP (počet jedincov, kondícia, zdravotný stav). Súčasná výška podpory v sume 590 €/ha nedokáže kompenzovať ani samotnú stratu pri plnení podmienok IP a tým sa podpora míňa účinku.
Potrebné je jasné zadefinovanie pojmu „bonitný porast s nárokom na podporu“. Iba v tom prípade bude efektívna jeho podpora a ochrana (prípadne po presune výsadbového práva na ešte vhodnejšiu lokalitu, či do svahu) a bude možné používať pre podporu aj argument „zachovanie kultúrneho dedičstva“.
- Podpora na propagáciu umiernenej konzumácie vína, hlavne v tuzemsku
Od roku 1989 pozorujeme trvalú stagnáciu spotreby vína. Pohybuje sa na úrovni 13 l/osoba/rok. V spotrebe na domácom trhu sú veľké rezervy (napr. ČR – 21 l/osoba/rok; Rakúsko 27 l/osoba/rok). Podpora komodity by mala smerovať na označenia pôvodu v súvislosti s osobitnou kvalitou, povesťou a charakteristickými črtami vína vyplývajúcimi z konkrétneho zemepisného prostredia, na zodpovednú konzumáciu vína a na riziká spojené s neumiernenou konzumáciou nápojov s obsahom etanolu. Vzhľadom na to, že takýto projekt nie je konkrétnou návratnou investíciou a realizátorovi (výrobca, agentúra, združenie, organizácia výrobcov a pod.) neprináša priamy zisk, mala by tu byť spoluúčasť realizátora max. 10 % z oprávnených nákladov, alebo kryť spoluúčasť z na to určeného marketingového fondu. Projekt by mal tiež prinavrátiť/posilniť dôveru spotrebiteľa v slovenské víno a profitovať bude z neho každý jeden výrobca, plošne.
V rámci projektu propagácie a informovanosti by malo byť jednou z nosných tém podpory skrátenie dodávateľskej schémy (vertikály) na: „z vinohradu priamo do pohára“, t.j. priamy predaj čo najväčšieho objemu vlastných produktov konečnému spotrebiteľovi v rámci turistiky a cestovného ruchu.
Pripomínam jednoduchý vzorec: nárast spotreby vína hoci len o 1 l na osobu/rok by predstavoval celkový objem vína viac ako 5,5 mil. litrov. Takýto nárast by prospel celému vinohradnícko – vinárskemu sektoru, nie jednotlivcom, prospel by zamestnanosti, výberu daní...
- Investície do poľnohospodárskych podnikov a spracovateľskej infraštruktúry
Optimalizácia technického a technologického vybavenia výrobcov hrozna a vína je nutná kontinuálne, z dôvodu udržania konkurencieschopnosti a prispôsobovania sa trendom v rámci EÚ. Zo skúsenosti z uplynulého obdobia (napr. oprávnený výdavok len drevené sudy) je nutné zrušiť obmedzenia tak, aby navrhovaný program nebol limitovaný konkrétnymi položkami, ale úplne otvorený pre akúkoľvek opodstatnenú investíciu vyargumentovanú žiadateľom. Tieto obmedzenia si pritom robíme sami. EÚ umožňuje pomerne širokú flexibilitu.
- Reštrukturalizácia vinohradov – kľúčový problém komodity v súčasnosti
Tento program sa osvedčil a je skutočnou podporou udržateľnosti vinohradníctva. Je potrebné robiť to selektívne a len na plochy ktoré majú zmysel čo sa týka vhodnosti lokality a kvality budúceho hrozna. Aby vznikali bonitné, výkonné, plne zapojené vinohrady a dalo sa na nich dlhodobo efektívne hospodáriť.
Pri programe reštrukturalizácia však aktuálne nastal vážny problém. Výška alokovaných prostriedkov nepostačuje na počet žiadostí a rozlohu novovysadených plôch. MPaRV zverejnilo dňa 1.2.2021 informáciu o krátení platieb na už podpísané projekty o viac ako 30 %. Je to veľmi nepríjemná situácia, pretože každý investor má zazmluvnenú sumu nastavenú v kalkulácii a odrazu mu bude 33 % z očakávaných prostriedkov chýbať. Ide o ďalšiu enormnú zaťaž cash flow vinohradníka a nutnosť riešenia stavu úverom, alebo strádaním, napr. šetrením na kvalite pri zakladaní/udržiavaní vinohradu.
Argumentácia MPaRV k tomu znie nasledovne: „Jedná sa o prostriedky EÚ a nie je ich možné kompenzovať“. Ja osobne, a nie som sám, neverím, že príslušné orgány EÚ by nemohli, pri jasnej a vecnej argumentácii prehodnotiť tento stav a pomôcť Slovensku s jeho riešením. Európska Komisia je vnímavá, chápavá a ctí fair play. Problém si nezapríčinili vinohradníci, ktorí si v dobrej viere podali žiadosti, keďže jestvovala výzva. Dnes už my nevyriešime, prečo táto situácia vznikla a prečo PPA podpisovala zmluvy nad rámec schváleného balíka. Riešme však budúcnosť a zamedzme existenčným problémom vinohradníkov, ktorým hrozia i exekúcie. Skúsme si predstaviť, či by sa niečo takéto stalo a nijako neriešilo napr. vo Francúzsku či Taliansku! – nestalo by sa to, som o tom presvedčený.
Fond obnovy EÚ bude má byť prerokovaný a predstavený širokej verejnosti
Dovoľujem si upozorniť, že v súčasnom období sa na Slovensku nepočíta s využitím prostriedkov Fondu obnovy EÚ (po pandémii covid-19) pre prvovýrobcov v poľnohospodárstve, ani pre potravinárstvo! Rezort je pri tom značne dotknutý následkami pandémie. Bez využitia zdrojov z Fondu obnovy bude veľmi náročné sanovať následky pandémie aj v komodite hrozno a víno a vzniknú tu nenapraviteľné škody a straty. Šancou je, že schváleniu prostriedkov štruktúrami EÚ musí predchádzať široká rozprava k programu verejnosťou v každej krajine. U nás táto rozprava ešte neprebehla a ostáva dúfať že nikto z kompetentných nepovažuje za rozpravu jednu uskutočnenú online konferenciu o ktorej naviac vedel málokto.
Aké sú perspektívy?
Komodita hrozno a víno Slovenska disponuje dostatkom kompetentných, zanietených, prakticky i teoreticky podkutých personálnych kapacít. Vieme sa spojiť, tvoriť, predkladať argumenty, aj im načúvať. Radi sa samozrejme zúčastníme na procesoch v prospech slovenského hrozna a vína, prinesieme ďalšie príklady ako komodita funguje v iných štátoch a aj na tvorbe koncepcií. Vieme, ako to má fungovať, kde sa pýtať, chýba už len, aby nás tí, ktorým budeme podnety adresovať, aj vypočuli, komunikovali a plošne podporili v rámci svojich kompetencií.
Spojme sily, aby aj ďalšie generácie mohli s istotou a radosťou okrášľovať našu krajinu vzorne obrobenými vinohradmi a produkovať tie impulzívne, senzoricky príťažlivé, jedinečné, slovenské vína.
