Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Liečivé rastliny

Agrotechnika liečivých rastlín z čeľade Lamiaceae

18-08-2021
Ing. I. Čičová, PhD. | [email protected]
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
(zdroj: Naše pole 7/2021, str. 50-53)

Čeľaď hluchavkovité je veľmi početná, zahŕňa 236 rodov, do ktorých patrí veľa druhov, rôzne zdroje uvádzajú od 6700 do 7200 druhov. Hluchavkovité majú praktický význam pre vysoký obsah silíc, ktoré sa využívajú v lekárstve, parfumérii, lekárnictve, potravinárstve a v kozmetickom priemysle. Niektoré druhy sa pestujú ako koreniny. Väčšinou sú to medonosné rastliny, využívajú sa hlavne v okrasnom záhradníctve, mnohé sú burinami a ruderálnymi rastlinami.

Rastliny z čeľade Lamiaceae sú jednoročné byliny, trváce byliny alebo polokry, zriedka kry.

Najvýznamnejšie druhy: bazalka pravá (Ocimum basilicum), betonika lekárska (Betonica officinalis), hluchavka biela (Lamium album), jablčník obyčajný (Marrubium vulgare), levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia), majorán záhradný (Majorana hortensis), mäta pieporná (Mentha x piperita), medovka lekárska (Melissa officinalis), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis), saturejka záhradná (Satureja hortensis), saturejka horská (Satureja montana), srdcovník obyčajný (Leonurus cardiaca), šalvia lekárska (Salvia officinalis), šalvia muškátová (Salvia sclarea), tymián obyčajný (Thymus vulgaris), yzop lekársky (Hyssopus officinalis).

Pestovanie rastlín z tejto čeľade na väčších plochách vyžaduje dôkladnú prípravu pôdy a výber pozemku. Z hľadiska klimatických a pôdnych podmienok rastliny uprednostňujú ľahké vápenaté hlinitopiesočnaté pôdy (dúšky, levandule), kvalitné černozemné a hnedozemné pôdy (mäta, medovka) pH okolo 6,0 - 8,0. Najvhodnejšia expozícia sú teplé, slnečné a pred vetrom chránené pozemky. Vhodné predplodiny pre tieto rastliny sú obilniny, okopaniny a olejniny, strukoviny, prípadne zeleniny. Niektoré druhy sú odolné voči suchu (levanduľa, tymian), niektoré potrebujú vyššie množstvo zrážok (mäta, medovka). Ako prvý krok je zabezpečenie kvalitného osivového lôžka. Ak sa porast zakladá výsevom je potrebná drobnohrudkovitá štruktúra pôdy, nakoľko HTS semien sa pohybuje od 0,25 g (tymián) do 8,9 g (šalvia). Na jeseň je potrebné hlboké spracovanie pôdy, zapraví sa v závislosti od predplodiny minerálna výživa. Rastliny z tejto čeľade sa nehnoja maštaľným hnojom. Na jar sa pôda smykuje a urovná najmenej dva až tri týždne pred plánovanou sejbou alebo výsadbou. Niektoré semená sa vysievajú len na povrch bez pritlačenia, iné sa pritlačia, niektoré sa plytko zapracujú do pôdy. Čím je semeno jemnejšie, tým väčšiu pozornosť musíme venovať jeho sejbe. Hĺbka sejby liečivých rastlín sa pohybuje v intervale 5 - 20 mm. Termín sejby ako i organizácia porastu je uvedený v tabuľke 1 (pod článkom - na stiahnutie). Jednoročné rastliny sejeme na jar, dvojročné vysievame obvykle v októbri alebo novembri podľa vhodnosti podmienok. Trvalky nechávame na pozemku tri roky, maximálne 4 roky (napríklad pamajorán obyčajný vo štvrtom roku dáva výrazne nižšie úrody v porovnaní s rokom predchádzajúcim). Niektoré druhy sú citlivé na nízke jarné teploty, preto je výhodnejšie ich vysievať do parenísk, skleníkov a po vypestovaní dostatočne vyvinutých priesad so 6 - 10 pravými listami ich vysádzať na pestovateľskú plochu, napr. bazalka pravá, majorán záhradný, saturejka záhradná.

Ošetrovanie počas vegetácie je zamerané na udržiavanie porastu v nezaburinenom stave – pravidelné plečkovanie (okopávanie) do doby, kým sa porast nezapojí. Ďalšia starostlivosť spočíva v zavlažovaní, prihnojovaní, jednotení rastlín, pri ktorom sa odstraňujú slabšie a choré jedince, aby rastliny mali dostatočný priestor na vývin.

Hnojenie liečivých rastlín závisí od zásoby živín v pôde. Priemyselné hnojivá sa aplikujú pri základnej príprave pôdy. Napríklad pre jablčník je dávka čistých živín na 100 m2 1,5 - 2,2 kg P, 4,0 - 7,0 K, pre dúšku tymiánovú je to 2 - 4 kg P, 5 - 8 kg K a 4 - 6 kg N na 100 m2 . Dôležité je nezabudnúť, že trvalky sa pestujú na jednom pozemku 3 - 5 rokov, preto treba aj dávku hnojív prispôsobiť. V našich pokusoch používame na prihnojovanie v druhom a ďalších rokoch organické hnojivá napríklad Vermihumus (hlavne u listových drog).

Ochrana rastlín pred chorobami a škodcami je zameraná na správnu agrotechniku, vypestovaním silných a odolných jedincov eliminujeme choroby a škodcov v poraste. Chorobám a škodcom liečivých rastlín bude venovaný samostatný príspevok.

Sušenie je spôsob konzervácie čerstvého rastlinného materiálu, môže byť prirodzeným prúdením vzduchu alebo umelým teplom. Priestor, v ktorom sušíme, musí byť suchý, chránený pred dažďom a vlhkom, v tieni. Najrýchlejšie sa sušia kvety, usušia sa za 3 – 8 dní a listy za 4 – 6 dní, najdlhšie korene. Pomer zosušenia je pre každú rastlinu iný, napríklad šalvia lekárska 4 : 1, yzop lekársky 4 : 1, saturejka záhradná 5 : 1, medovka lekárska 5 : 1, levanduľa úzkolistá kvety 6 – 8 : 1, vňať 5 : 1. Podľa Thurzovej strácajú vodu liečivé rastliny nasledovne: kôra polovicu, korene dve tretiny, byľ tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, plody (dužinaté) šesť sedmín až sedem osmín, semená asi pätinu pôvodnej váhy.

Drogy sa uchovávajú podľa jednotlivo zbieraných rastlinných častí na dobre vetranom, suchom, krytom, prípadne chladnom mieste v dobre uzavretých a nepoškodených obaloch (najlepšie v papierových vreciach alebo škatuliach). Priebežne sa uskladnený materiál kontroluje, pretože usušené drogy môžu navlhnúť alebo ich môže napadnúť pleseň a hmyz, čím sa znehodnotia.

Popis odrôd publikovaných v listine registrovaných odrôd:

(v tabuľke 1 sú uvádzané iba odrody z československého šľachtenia, ktoré sa už síce nenachádzajú v Listine registrovaných odrôd, ale i naďalej sa pestujú na našom území a sú uchované v Génovej banke Slovenskej republiky v Piešťanoch)

Bazalka pravá Ocimum basilicum L. odroda ´Cardinal´ tmavolistá uznaná v roku 1984. Rastlina vzpriameného, pevného krovitého vzrastu dorastá do výšky 0,55 m. Intenzita vetvenia silná, počet hlavných vetiev na rastline 7 - 11. Farba listu tmavo- i strednezelená, s rôznym podielom antokyánového sfarbenia. Kvety sú drobné, menej nápadné, dĺžka 8,0 - 10 mm, šírka 5 mm. Farba kvetu svetloružovofialová, kalich tmavozelenofialový. Odroda sa uplatní v domácich záhradkách, kde vynikne v kombinácii s ďalšími letničkami žltej a oranžovej farby.

Bazalka pravá Ocimum basilicum L. odroda ´Litra´, povolená v roku 1986. Jednoročná rastlina, tvorí jemné polokríky 0,30 - 0,40 m vysoké, s jemnými a krehkými konárikmi. List svetlo- až strednezelený, lesklý, zvlnený, s kratšou stopkou. Klíčivosť dobrá, poľná vzchádzavosť veľmi dobrá. Pri predpestovaní priesad treba na vzídené rastliny aplikovať postrek proti hubovým chorobám (padanie rastlín). Odporúča sa vysádzanie do sponu 0,40 - 0,40 m. Vyžaduje kypré, humózne pôdy s dostatkom živín, na výslní. Vzhľadom na veľkú citlivosť na mráz sa vysádza až po 15. máji, keď priesady dosiahli výšku 80 - 110 mm. Na vypestovanie priesad na plochu 100 m2 treba 5 g semena. Vysoké a stále úrody drogy (suchej vňate) poskytuje v teplejšej repnej a kukuričnej výrobnej oblasti.

Bazalka pravá Ocimum basilicum L. odroda ´Ohře´. Odroda bola vyšľachtená metódou individuálnych výberov z krajovej odrody ´Širokolistá´. Jednoročná bylina je až 45 cm vysoká. Stonka je štvorhranná, rozvetvená, husto olistená. Listy sú stredne veľké, stopkaté, široké kopijovité s ostrým zakončením, rovné, zelené, matné. Z pazúch listeňov vyrastajú prasleny bielych kvetov. Odroda Ohře kvitne od júna do augusta. Drogou je vňať Herba basilici). Obsah silice sa pohybuje 0,2 - 0,4 %.

Dúška tymianová Thymus vulgaris L. odroda ´Krajový´ povolená v roku 1952. Rastlina je stredne vysoká, stredne olistená. Listy široko kopijovité až vajcovité. Stonka ochlpená, fialovohnedá. Kvety svetloružové až fialové, tyčinky fialové. Vytrvalá rastlina. Vhodná do ľahších pôd s dostatkom vápnika a spodnej vlahy na chránených, výslnných polohách. Zberá sa vňať.

Obr. 1

Obr. 1: Dúška tymianová odroda 'Krajový'

Dúška tymianová Thymus vulgaris L. odroda ´Lemona´, povolená v roku 1975. Vyšľachtená krížením tymianu s materinou dúškou Marschallovou vo Výskumnom ústave zeleninárskom v Olomouci. Je to trvalka, stredne poliehavá, tvorí väčšie množstvo vedľajších vetiev. Výška rastliny stredná, nižšia oproti odrode Aroma. Stonka štvorhranná, jemne ochlpená, v hornej časti mierne zdrevnatená. Listy úzko kopijovité. Silica neobsahuje thymol, ale citral a celá rastlina vonia citrónovo. Využíva sa iba v konzervárenskom priemysle.

Dúška tymianová Thymus vulgaris L. odroda ´Mixta´, povolená v roku 1979. Je to kríženec dúšky tymianovej a dúšky materinej Marschalová. Základnou účinnou látkou silice je thymol. Netvorí semená. Množí sa iba vegetatívne delením trsov. Má rýchlejší rast na začiatku jarnej vegetácie a po zbere rýchlo obrastá. Úroda zelenej i suchej hmoty je vysoká, vňať menej drevnatá a viac olistená, obsah silice je vysoký, v priemere 0,7 % silice.

Jablčník obyčajný Marrubium vulgare L. odroda ´Moravský krajový´ povolena v roku 1952. Rastlina vysoká (0,65 – 0,75 m), stredne až husto olistená, rozložitá. Listy stredne veľké, široké, vrúbkované, tmavozelené. Kvetenstvo prstencovité, stredne husté; kvietky biele. Vytrvalá rastlina, vonia po jablkách. Odroda je vhodná do ľahších a stredne ťažkých pôd na slnečných miestach a v suchších polohách. Znáša i chudobné a kamenisté pôdy. Zberá sa vňať.

Obr. 2

Obr. 2: Jablčník obyčajný odroda 'Moravský krajový'

Levanduľa úzkolistá Lavandula angustifolia Mill. odroda ´Beta´, povolená v roku 1995. Odroda (klon) bola vyšľachtená voľným opelením materiálov rôzneho pôvodu, individuálnymi výbermi a ich klonovaním v VŠÚZ Olomouc. Je to stredne vysoký poloker. Listy sú čiarkovité, stredne široké, krátke, šedozelené. Svetlofialové kvety sú usporiadané do praslenov, na vrchole zhustené do klasu. Ako droga sa zberá a destiluje čerstvá kvitnúca vňať (Herba lavandulae). Obsah silice je vysoký, obsah linalylacetátu v silici je stredný. Pre zachovanie homogenity sa u odrody Beta odporúča vegetatívne množenie.

Obr. 3

Obr. 3: Levanduľa úzkolistá odroda 'Beta'

Levanduľa lekárska Lavandula officinalis L. odroda´Krajová´ povolená v roku 1952. Rastlina je vysoká, husto olistená. Listy široké čiarkovité, zelenošedé. Súkvetie dlhé, kvietky svetlé modrofialové. Vytrvalá rastlina. Vhodná pre ľahšie až stredné pôdy s dostatkom vápnika a teplé výslnné polohy. Zberajú sa kvety a vňať.

Majorán záhradný Majorana hortensis Moench. odroda ´Marcelka´, povolená v roku 1967, je dobre obrastajúca odroda s rýchlym vývojom. Dozrieva jednotne, dáva spoľahlivé dve úrody za sezónu. Rastlina je kríčkového vzrastu, 0,20 – 0,40 m vysoká, s pevnou, silne rozvetvenou stonkou, husto olistená, zelenošedej farby. Nepolieha. Je veľmi citlivá na mráz. Prvá úroda je koncom júla až začiatkom augusta, druhá koncom septembra. Zberá sa na začiatku kvitnutia 50 – 100 mm nad zemou. Suší sa v tieni a prievane, teplota umelého sušenia nesmie presiahnuť 35 °C. Z plochy 100 m2 je úroda 8 – 15 kg suchej drogy.

Medovka lekárska Melissa officinalis L. odroda ´Citra´ je francúzskeho pôvodu. Povolená v roku 1941. Rastlina stredne vysoká až vysoká (50 - 70 cm), stredne až husto olistená, v prvom roku rozložitá, v ďalších rokoch prevažne vzpriamená. Stonka šedozelená. Listy stredne veľké až veľké, prevažne vajcovité, vrúbkované, svetlozelené. Kvety biele s modrým nádychom. Vytrvalá rastlina. Vhodná do stredne ťažkých až ťažších hlinitých pôd bohatých na živiny a na výslnné polohy, darí sa jej však i na suchších, piesčitých pôdach.

Mäta pieporná Mentha x piperita L. odroda ´Perpeta´ je krajová odroda, pôvodom z bližšie neurčenej lokality typu Mitcham. Vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom a podzemnými i nadzemnými výbežkami (stolonmi), je približne 0,45 m vysoká. Stonka je štvorhranná, vetvená, hnedofialová. Listy sú krátke stopkaté, srdcovito vajcovité, zelené s fialovým nádychom. Bieloružové kvety s modrofialovým nádychom sú zoskupené v nepárne prasleny a nakopené v dlhých valcovitých klasoch. Odroda kvitne od júla do októbra. Drogou je list (Folium menthae piperitae) alebo vňať - mladé kvitnúce vrcholy a listy Herba menthae piperitae). Obsah silice vo vňati 1 – 2 %. Rozmnožuje sa vegetatívne. Má dobrú odnožovaciu schopnosť.

Obr. 4

Obr. 4: Mäta pieporná odroda 'Perpeta'

Mäta pieporná Mentha x piperita L. odroda ´Mentola´ uznaná v roku 1988. Odroda vyšľachtená individuálnym každoročne opakovaným výberom, východiskovým materiálom bola povolená odroda ´Perpeta´. Rastlina trváca, stredne skorá. Diploidná odroda typu mäty ´Mitoham´. Stonka priama, štvorhranná, s lesklými krátkostopkatými listami. Listy tmavozelené s tmavšou antokyanovou žilnatinou. Rozmnožuje sa vegetatívne. Pestuje sa ako trojročná kultúra. Má dobrú odnožovaciu schopnosť, pomalší rast na jar a po kosbe. Odolná proti poliehaniu, mrazuvzdorná, výborne regeneruje po kosbe. Na pestovanie sú najvhodnejšie teplé a vlhšie polohy repárskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú pôdy zamokrené, piesočnaté a kyslé. Základné živiny dávame do pôdy pred vysádzaním, na jar pred pučaním len dusík. Hnojenie na list dusíkom sa nemá robiť, je citlivá na popálenie.

Saturejka záhradná Satureja hortensis L. odroda ´Krajová´ povolená v roku 1941. Rastlina vysoká 60 cm, stredne až husto olistená. Stonka zelenofialová. Listy čiarkovité, kopijovité, šedé tmavozelené. Kvety ružové s fialovým nádychom. Jednoročná rastlina. Je vhodná do ľahších a stredných pôd s dostatkom živín v teplejších, slnečných a chránených polohách. Zberá sa vňať.

Obr. 5

Obr. 5: Saturejka záhradná odroda 'Krajová'

Saturejka záhradná Satureja hortensis L. odroda ´Pikanta´ povolená v roku 1981. Bola vyšľachtená hromadným a individuálnym výberom z bulharskej krajovej odrody. Rastlina je nízka (0,30 m). Stonka je stredne rozvetvená, má veľmi krátke internódiá – v priemere 25 - 30 mm. Celá rastlina je bohato olistená. Obsah silice je vysoký (v priemere 0,92 %). Hlavnou súčasťou silice je karvakrol. Je stredne skorá. Priemerná doba rastu od sejby do začiatku kvitnutia, t. j. do zberu, je 103 dní. Stonky nedrevnatejú, takže droga vyhovuje požiadavkám farmaceutického priemyslu.

Šalvia lekárska Salvia officinalis L. odroda ´Krajová´, povolená v roku 1952. Rastlina je vysoká 0,60 m, husto olistená. Listy široké kopijovité, šedozelené, plstnaté. Rozvetvený klas stredne bohatý, kvety tmavofialové. Vytrvalá rastlina tvoriaca kríky. Vhodná do ľahších pôd v teplých výslnných polohách. Zberá sa vňať alebo listy.

Obr. 6

Obr. 6: Šalvia lekárska odroda 'Krajová'

Yzop lekársky Hyssopus officinalis L. odroda ´Blankyt´, povolená v roku 1976. Rastlina stredne vysoká (0,60 – 0,70 m), kríkovitého vzrastu, vytrvalá, nevymŕza. Výberom jednotnej, modrofialovej farby sa vyrovnali aj ostatné hospodárske vlastnosti ako čas kvitnutia, výška rastlín a obrastanie. Po zbere (v čase plného kvitnutia) vyžaduje výdatné prihnojenie NPK. Rez treba vykonávať nízko nad zemou, aby sa obmedzilo narastanie drevnatých častí. Vhodný je do všetkých výrobných oblastí. Najvyššie úrody dáva v humóznych pôdach repnej oblasti.

Obr. 7

Obr. 7: Yzop lekársky odroda 'Blankyt'

Odrôd je v rámci Európskej únie a sveta samozrejme oveľa viac.