Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Zelenina

Pestovanie zeleniny v podmienkach veľkovýrobných technológií

10-04-2018
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Pestovanie zeleniny vo veľkovýrobných podmienkach  patrí medzi najnáročnejšie technológie uplatňované v rastlinnej výrobe. Vyplýva to najmä z veľkého počtu druhov a odrôd s odlišnou náročnosťou na pestovanie, rôznou nutričnou hodnotou a nárokmi na zber, pozberové ošetrenie a skladovanie. Medzi najvýznamnejšie druhy (zoradené zostupne podľa plochy produkcie) patria: kapusta hlávková, rajčiaky, cibuľa, mrkva, paprika zeleninová, hrach záhradný, uhorky nakladačky, petržlen, kaleráb, melóny a dyne, karfiol, uhorky šalátové, cesnak, fazuľa, kel, zeler a špenát. Medzi ostatné menej pestované druhy zaraďujeme brokolicu, špargľu, baklažán, tekvice a iné.

Dopestované druhy zeleniny v našich podmienkach sú konkurencieschopné a  majú porovnateľné, často aj lepšie kvalitatívne parametre z hľadiska nutričnej hodnoty, chuťových vlastností, než zelenina dovážaná. Konkurencieschopnosť stráca naša domáca produkcia po zbere, keď chýbajú vhodné zariadenia na pozberovú úpravu, najmä na umývanie, sušenie, triedenie, trhovú úpravu, balenie, označovanie, rýchly transport vo vyhovujúcich podmienkach a na skladovanie. Problémom sú aj možnosti našich pestovateľov realizovať v podstate celoročne veľké dodávky zeleniny v rovnakej kvalite a v pravidelných intervaloch pre veľkopredajne. Tu sú stále veľké rezervy v tvorbe výrobno-predajných vertikál a združení výrobcov a predajcov domácej zeleniny.

Zelenina je nenahraditeľnou zložkou ľudskej výživy. Obsahuje cenné vitamíny v aktívnej prirodzenej forme, dôležitú vlákninu, bioflavonoidy, fytoncídy, minerálne látky a iné zdraviu prospešné zložky. Tieto súhrnne pôsobia priaznivo na imunitný systém človeka a chránia ho pred nebezpečnými civilizačnými ochoreniami. Spotreba zeleniny, najmä v čerstvom stave, podporuje zlepšenie zdravotného stavu nášho obyvateľstva. Ročná spotreba zeleniny celkom na 1 obyvateľa dosiahla najvyššiu hodnotu v roku 1999 (108,7 kg). Od roku 2000 zaznamenávame výrazný pokles spotreby, spôsobený nízkou produkciou v dôsledku mimoriadneho sucha v jednotlivých rokoch, a preto nepredpokladáme zvrat k významnému zvýšeniu spotreby. Zdravotníkmi odporúčaná spotreba je 127,9 kg (v čerstvom stave 90 kg) zeleniny na obyvateľa za rok. Prípustný interval racionálnej spotreby, ktorý dosahujú v krajinách EÚ, sa pohybuje od 116,9 do 138,9 kg. V porovnaní s odporúčanou dávkou 127,9 kg je spotreba zeleniny na obyvateľa  Slovenska o polovicu nižšia.

Pestovanie zeleniny vyžaduje vysokú úroveň technologickej disciplíny od výberu stanovišťa, prípravy pôdy, hnojenia, spôsobu výsevu, výsadby, ošetrovania, doplnkovej závlahy, až po zber a pozberovú úpravu. Odmenou je vysokokvalitný porast v optimálnej kondícii pre poskytnutie vysokej úrody kvalitného trhového tovaru. Dôležitú úlohu zohráva aj výber odrôd alebo hybridov, najmä odolných a tolerantných voči potenciálnym ochoreniam jednotlivých druhov zeleniny. Prechod na trvalo udržateľné technológie si vyžaduje kvalitu nevyhnutných podmienok života flóry a fauny, a to ovzdušia, pôdy a vody. Zeleninu nemôžeme pestovať v blízkosti lokalít kde sa vyskytujú škodlivé imisie, na pôde kontaminovanej ťažkými kovmi, soľami, rezíduami pesticídov. zeleninárstvo bez závlahy je nerentabilné. Môže sa realizovať len tam, kde je výdatný a dobrý zdroj vody bez kontaminácie vysokým obsahom škodlivých látok, mikroorganizmov, chemikálií vrátane dusičnanov a pod..

Pri hľadaní vhodného miesta pre pestovanie zeleniny treba realizovať komplexný monitoring prostredia danej lokality zameraný na: splnenie požiadaviek zeleninového druhu na klimatické podmienky, nadmorskú výšku, prevládajúce poveternostné podmienky, priemerné teploty, priemerné zrážky, možnosť závlahy, dĺžku vegetačného obdobia. Lokalitu pozemku vyberáme podľa nárokov jednotlivých druhov zelenín. Berieme do úvahy svahovitosť, orientáciu k svetovým stranám, chránenosť alebo otvorenosť pozemku, vhodnosť kvality pôdy a jej zásobovanosť vodou, živinami, obsah humusu, pH a pod. Dôležitá je aj prístupnosť pozemku pre mechanizáciu a dopravné prostriedky z hľadiska možností rýchleho zberu, odvozu, pozberového ošetrenia, uskladnenia, distribúcie alebo spracovania. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj možnosť úspešnej ochrany majetku.

Osevné postupy v zeleninárskej praxi zabezpečujú tiež striedanie plodín podľa určitých pravidiel. V zeleninárstve ich považujeme za jednoduchú a účinnú biologickú metódu, ktorá napomáha udržať pôdnu úrodnosť, regulovať potrebu hnojenia, šírenie chorôb, škodcov a burín. Treba však dodržať zásadu, že rovnaký druh zeleniny alebo príbuznej rastliny nebudeme na rovnakom mieste pestovať skôr ako 3-4 roky, ani rovnaké a príbuzné druhy rastlín v susedstve a v blízkosti aspoň tisíc metrov. Priaznivý a ozdravovací vplyv správneho osevného postupu vo veľkovýrobnom  zeleninárstve spočíva v tom, že každý druh plodín ovplyvňuje pôdne prostredie rôznym spôsobom. Pestovaním rôznych druhov zeleniny zabraňujeme tzv. únave pôdy. Pôda sa obohacuje dusíkom napríklad pri zaradení strukovín alebo iných bôbovitých rastlín, iné druhy zelenín zase zanechávajú v pôde väčšie  množstvá koreňov a ostatných pozberových zvyškov, čím obohacujú pôdu o aktívnu organickú hmotu.

Biodiverzitu prírody je vhodné nahradiť aspoň na menších plochách pestovaním zmiešaných zeleninových kultúr. V rozhodujúcej miere sa využívajú na malých plochách, najmä v záhradkách, ale svoje uplatnenie nájdu aj väčších výmerách pestovania zelenín v tzv. „bio“ kvalite. V týchto pestovateľských systémoch sa kombinujú zeleninové druhy navzájom, alebo s inými kultúrami tak, aby si navzájom „pomáhali“ a všestranne využívali pôdne prostredie.  Odmenou je nižší výskyt burín, škodcov a chorôb, lebo spoločenstvo rôznych rastlín neposkytuje škodcom veľké množstvo „potravy“ na jednom mieste. Pôvod tohto spôsobu sa nachádza v prírode, kde sa stretávame s rôznymi typmi medzidruhových symbióz. V takomto spolužití na seba kladne vplývajú jednotlivé druhy zelenín aromatickými látkami, výlučkami, alebo habitusom. Vo väčšine prípadov alelopatické látky nepôsobia samostatne, ale v interakcii s inými látkami v určitých podmienkach. Za vhodné kombinácie sa v zmiešaných kultúrach uvádzajú napr. kapusta s cviklou, fazuľou, hrachom a zelerom, hrach so zelerom, fazuľa s rajčiakmi, šalátom a saturejkou, kaleráb so zelerom a rajčiakmi, cibuľa s mrkvou a šalátom, šalát s uhorkami, cviklou a mangoldom, zemiaky s bôbom, mätou a chrenom, mrkva s pórom a cibuľou. Pritom je potrebné zdôrazniť, že nie sú všetky vplyvy sú plne overené a ich príčiny dokázané, nakoľko v rôznych podmienkach sú reakcie jednotlivých rastlín na seba navzájom odlišné.

Cieľom  prípravy pôdy pre intenzívne pestovanie zeleniny je vytvoriť optimálne podmienky pre rast a vývin jednotlivých rastlín počas celej vegetácie. Pôdu pripravujeme do stavu drobnohrudkovitej štruktúry, čo znamená hlavný podiel hrudiek je v rozmedzí veľkosti 0,25 až 10 mm. Pri pestovaní zeleniny rozoznávame jesennú a jarnú prípravu pôdy. 
Na jeseň zapracujeme do pôdy zvyšky zdravých rastlín predplodiny. Po obilninách je nutné vykonať včasnú podmietku. Podľa druhu predplodiny a plánovanej zeleniny zorieme pôdu a zapracujeme do nej maštaľný hnoj, priemyselné hnojivá, alebo vykonáme hlbokú orbu. Tým, že sa rôzne škodlivé zárodky dostávajú do hĺbky a potláčame tak ich výskyt v budúcej vegetácii zabezpečujeme tzv. „ozdravenie pôdy“. Významné pri tomto spôsobe je aj zachytávanie zimnej vlahy, lepšie premŕzanie a tvorba želateľnej štruktúry pôdy. Na zimu nechávame pôdu v hrubej brázde.

Po správne vykonanej orbe sa uľahčí jarná príprava pôdy. V čase optimálnej vlhkosti pôdy začíname urovnávať brázdy smykovaním. Aplikujeme aj potrebné množstvá priemyselných hnojív, ktoré zapracujeme kultivátormi alebo bránami. Ak je potrebné, na urovnanie povrchu pozemku použijeme aj hrudorezy alebo valce a pripravíme pôdu na sejbu alebo výsadbu. Na jar klíčiace buriny potláčame už pri samotnej príprave pôdy a v neskoršom období počas vegetácie najmä plečkovaním, okopávaním, prípadne mulčovaním - nastieľaním čiernou fóliou, slamou, agrokartónom, netkanou textíliou.

Kvalitnou predsejbovou a predvýsabovou prípravou pôdy podporujeme poľnú vzchádzavosť  priamo siatej zeleniny. Vrchná vrstva pôdy (30 – 40 mm) má mať jemnú štruktúru. Pod touto vrstvou sa vyžaduje primerane utlačený profil s kapilárnym prísunom pôdnej vlahy k vysiatemu osivu alebo vysadenej rastline. Pri dodržiavaní agrotechnických termínov s ohľadom na počasie, vlhkosť pôdy, môžeme aj minimalizovať zásahy do pôdy. Tým šetríme kvalitu pôdy, energiu, stroje, pracovné sily a finančné prostriedky.

Pestovateľ by mal poznať vlastnosti svojej pôdy aj na základe pôdneho rozboru, podľa ktorého sa dá pomerne presne určiť obsah živín v pôde a potreba hnojenia pre jednotlivé druhy zeleniny. Pri trvalo udržateľnom rozvoji zeleninárstva uprednostňujeme použitie organických hnojív (maštaľný hnoj, kompost, zelené hnojenie, perlit, substráty na báze zeminy, piesku, produkty z kôry a drevín, listovka, hrabanka a pod.). Všetky zdroje organickej hmoty musia zodpovedať platným hygienickým normám z hľadiska obsahu cudzorodých látok. Nedostatok organickej hmoty v pôde má dlhodobo negatívne následky pre úrodnosť pôdy. Hlavne pri pestovaní vysokonáročných zelenín, ako sú paprika, rajčiak, kapustoviny, melóny a iné, je dobrá zásoba prístupného humusu v pôde základom vysokej a kvalitnej úrody. Nízky obsah organickej zložky spôsobuje zhutňovanie, okysľovanie pôdy a nízku úroveň užitočných biologických pochodov mineralizácie živín v pôde. Pestovaná zelenina v pôdach chudobných na organickú hmotu nemôže dostatočne využívať živiny ani z priemyselných hnojív. Pôdy s nedostatočnou organickou hmotou nie sú schopné dosť intenzívne rozkladať zvyšky pesticídov a rôznych škodlivín. Treba však vedieť, ktoré zeleniny nevyžadujú alebo neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom.

Zaraďovanie jednotlivých druhov poľnej zeleniny sa robí na základe schopnosti efektívneho využívania maštaľného hnoja, závlahy, vzhľadom na dĺžku vegetačnej doby to všetko pri dodržiavaní zásad striedania plodín. Je potrebné dodržiavať dostatočný časový odstup medzi zaraďovaním zelenín z čeľade kapustovitých (5 rokov odstup), najmä z hľadiska rizika výskytu nádorovitosti hlúbovín. Medzi zeleninami z čeľade ľuľkovitých treba zachovať minimálne 2-ročný odstup ako prevenciu proti výskytu najmä hubových chorôb. Zeleniny s krátkou vegetačnou dobou (špenát, hlávkový šalát, karotka, skoré hlúboviny) sa môžu pestovať aj ako druhé plodiny vegetačného obdobia, resp. ako medziplodiny.

Veľmi intenzívne využívanie pôdy v zeleninárskych osevných postupoch, hlavne v závlahových podmienkach, si vyžaduje intenzívne hnojenie maštaľným hnojom. Rozklad organickej hmoty v pôde je biologický proces. Organické hnojivá môžeme efektívne využívať iba pri usmernenom rozklade v pôde úpravou podmienok ich humifikácie. Používame kompostovaný maštaľný hnoj, ktorý zapravujeme na jeseň.

Z hľadiska následnosti plodiny po hnojení maštaľným hnojom zeleninu delíme na:

  • Plodiny prvej trate – zelenina pestovaná v prvom roku po hnojení maštaľným hnojom pestujeme na hone plodiny prvej trate. Tieto plodiny sa ako prvé dostávajú na vyhnojený pozemok a teda majú k dispozícii najväčšiu časť živinového potenciálu aplikovaného organického hnojiva. Z hlúbovej zeleniny môžeme v prvej trati pestovať kapustu, kel, karfiol, kaleráb, z plodovej zeleniny uhorky, rajčiaky a papriku, môžeme pestovať taktiež zeler, skoré zemiaky a pór.
  • Plodiny druhej trate – zelenina pestovaná druhým rokom (v druhej trati) po hnojení maštaľným hnojom. Do druhej trate zaraďujeme koreňovú zeleninu – mrkvu, petržlen a na menej úrodných pôdach cibuľové zeleniny - cibuľa a cesnak.
  • Plodiny tretej trate - zelenina pestovaná tretím rokom (v tretej trati) po hnojení maštaľným hnojom. Spravidla sa sem zaraďujú strukoviny a na úrodných pôdach cibuľové zeleniny. Nenáročné plodiny na hnojenie maštaľným hnojom sú napr. hrach, kaleráb, reďkovka, šalát hlávkový, mrkva, petržlen, cibuľa, cesnak a iné. Veľmi náročné sú napr. karfiol, uhorky, kapusta, tekvica, pór, kel ružičkový a zeler. Pozitívny vplyv ďatelinovín na pôdu možno využiť aj zaradením ďateliny na jeden úžitkový rok. Častým spôsobom kompenzácie nezaradenia zúrodňujúcich ďatelinovín je hnojenie vysokými dávkami maštaľného hnoja.

V podmienkach rýchlenej zeleniny a kvetín vo fóliovníkoch a skleníkoch je problém striedania plodín významnejší oproti poľným podmienkam, pretože je tu spravidla celoročná výroba, vyššia intenzita výroby a uzatvorené priestory. Vo vykurovaných objektoch sa pestujú plodiny celoročne, v nevykurovaných od marca do novembra, pričom koeficient využitia môže byť až 3-5 úrod do roka. Vychádzajúc z uvedeného sa musia jednotlivé plodiny v uzavretom priestore správne striedať aj v ročnom slede. Mali by sa používať odrody vyšľachtené pre „rýchlené“ podmienky, predpestované priesady majú byť kondične silné, zelené, s kratšou vegetačnou dobou. Pri striedaní plodín vo vykurovanom objekte treba zohľadniť fotoperiodicitu rastlín. Preto u nás v zimnom období (krátky deň) rastliny nerýchlime, ale dopestovávame: napr. rajčiak vysádzame začiatkom septembra, aby do konca októbra vytvoril plne vyvinuté plody pre zber v novembri až v januári. Naopak kapustu pekinskú možno vysádzať na jeseň a v zime zberať. Vhodné je kombinovať rýchlenie zeleniny s pestovaním niektorých druhov kvetín.

Príklady možností striedania zeleniny vo vykurovaných skleníkoch:

  •  šalát siaty hlávkový, kaleráb, rajčiak jedlý,
  •  reďkovka, šalát siaty hlávkový, uhorka siata, kaleráb,
  •  priesady pre rýchlenie, priesady pre poľné podmienky, paprika ročná, rajčiak.

Možnosti striedania zeleniny v nevykurovaných skleníkov:

  •  šalát siaty hlávkový, uhorka siata,
  •  kaleráb, rajčiak jedlý, šalát siaty hlávkový.

Vzhľadom na možnosti rozvoja chorôb a škodcov je potrebné najmä na koniec vegetácie odstraňovať všetky zvyšky rastlín a skleník dezinfikovať. Pri pestovaní zeleniny a kvetín v hydropónii a v hydrokultúre je efekt následného a spoločného pestovania plodín odlišný, oproti pôdnym kultúram. Pokiaľ sa dôsledne dodrží hygiena prostredia a živných roztokov únava plodín, z hľadiska ich opakovaného pestovania sa tak výrazne neprejaví a všetky plodiny sa môžu bez obmedzenia pestovať v podstate po sebe. Živný roztok sa však môže stať rýchlym zdrojom nákazy patogénmi, keď sa nedodrží technológia pestovania. Môže tu vzniknúť aj infekcia patogénmi a rozšírenie škodcov vzduchom. Medzi porastmi niektorých druhov blízko seba sa môžu prejaviť alelopatické vzťahy negatívneho ovplyvňovania. Preto treba výber plodín z tohto hľadiska odskúšať, posúdiť a jav pozitívne využiť.

Priemyselné hnojivá pri trvalo udržateľných technológiách pestovania zeleniny považujeme za doplnkové. Používame ich v nevyhnutných množstvách podľa normatívov čistých živín na základe výsledkov pôdnych rozborov. Uprednostňujeme pomaly sa rozpúšťajúce hnojivá. Pritom musíme poznať nároky zeleninového druhu na živiny, vypočítať potrebu dodaných čistých živín, vedieť, koľko živín odčerpá zelenina pri rôznych hladinách očakávaných úrod, koľko živín sa vyplaví, aké sú vhodné formy hnojív a v ktorej rastovej fáze a na ktoré živiny sú náročné jednotlivé zeleninové druhy.

Na pestovanie je potrebné používať uznané osivo spĺňajúce požiadavky Výnosu MP SR. V zeleninárstve nachádza uplatnenie základné osivo Z – Super elita SE1, SE2 a SE3, Elita E, komponenty hybridov Sc a line L a certifikované osivo C – generácia C1 alebo hybrid H, generácia C2. Štandardné osivo S sa využíva pri zeleninách: – uvedených v zozname druhov, ktorých odrody podliehajú povinnej registrácii v Štátnej odrodovej knihe a pri odrodách registrovaných len na žiadosť prihlasovateľa. Prehliadky, vydávanie osvedčení a jeho uvádzanie do obehu môže vykonávať len výrobca, ktorý má na túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona. Pre intenzívne pestovanie zeleniny odporúčame nakupovať certifikované osivo so zárukou kvality. Na obale musí byť uvedený výrobca, identifikácia pôvodu osiva, klíčivosť, čistota, záruka do určitého dátumu a spôsob ošetrenia. Osivo z neznámeho zdroja môže byť nekvalitné, s nízkou klíčivosťou a čistotou. Pritom nie je zaručená pravosť odrody, môže obsahovať prímesi nečistôt, semien burín a zárodkov chorôb, ktoré si do svojho pestovateľského regiónu môžeme preniesť.

Pre progresívne spôsoby produkcie zeleniny, najmä pestovanej z priamej sejby, je výhodné nakúpené či dopestované osivo triediť na veľkostné alebo hmotnostné frakcie. 
Vybrané, biologicky hodnotné frakcie osiva poskytujú vyrovnanejšiu poľnú vzchádzavosť a jednotnejší porast, s predpokladom vyššieho nárastu biomasy a úrody. Veľkostne alebo hmotnostne frakciované osivo dáva vyššiu klíčivosť o 4 – 11 %. Z kalibrovaného osiva získame vyrovnaný porast, ktorý môžeme mechanizovane naraz ošetrovať a zberať.
Ďalším spôsobom zlepšenia pravdepodobnosti vyššej laboratórnej klíčivosti o ďalších 4 – 7 % a poľnej vzchádzavosti je špeciálne ošetrenie frakciovaného osiva morením a inkrustáciou. Morenie a inkrustácia zabezpečujú ochranu rastlín v začiatočných fázach rastu proti niektorým, najmä hubovým chorobám, prípadne aj proti škodcom. Frakciované a kalibrované osivo sa môže aj obaľovať. Takéto ošetrenia osiva za účelom jeho zušľachtenia a zlepšenia kvality vykonávajú špecializované pracoviská. Osivo sa skúša na kvalitu podľa Normy.

Pri priamych výsevoch zeleniny na stanovište uprednostňujeme sejačky s presným výsevom, prípadne sejbu na konečnú vzdialenosť. Ušetrí alebo uľahčí sa potom jednotenie, množstvo osiva, šetrí sa pôda, pracovné sily, energia a finančné prostriedky.

Nadmerná zaburinenosť porastu zeleniny má vždy veľmi nepriaznivý účinok na výšku očakávanej  úrody a často aj na jej kvalitu. Úlohou regulácie burín nie je ich úplné vyhubenie, ale  ich potlačenie na nevyhnutnú mieru (pod prah ekonomickej škodlivosti). Pri regulácii burín musíme zohľadňovať konkurenčnú schopnosť pestovanej plodiny, použiť optimálne spony na zapojenie porastu, využívať vyrovnaný systém striedania plodín, vykonať kultiváciu pôdy pred sejbou, výsadbou, alebo počas vegetačného obdobia optimálnym spôsobom a v optimálnom čase, dodržiavať fytosanitárne podmienky pri zaorávaní rastlinných zvyškov, používať čisté osivo, odstraňovať buriny aj z okrajov pozemkov a priekop. Priame sejby najviac ohrozujú buriny na začiatku vegetačného obdobia. Buriny popri tom, že odčerpávajú kultúrnej rastline vodu a živiny, môžu byť zdrojmi a hostiteľmi chorôb a škodcov, spravidla sťažujú aj ošetrovacie a zberové práce. Preto cieľom pestovateľa je regulovať burinový stav porastu zeleniny až do zberu produktu. Spôsob potláčania burín závisí od intenzity pestovania. Chemickú reguláciu výskytu burín využívame pri intenzívnom pestovaní na veľkých plochách, inak odporúčame mechanické ničenie burín plečkovaním a okopávaním.

Pri regulácia výskytu škodcov a chorôb zásadne uprednostňujeme preventívne postupy. Liečebné postupy uplatňujeme len v nevyhnutných prípadoch. Preventívne metódy sú podobné ako pri regulácii burín a spočívajú v dodržiavaní agrotechnických postupov a termínov. Veľmi dôležité je správne striedanie plodín , čím narúšame životné cykly škodcov a chorôb.   Použitie odolných a tolerantných odrôd znižuje alebo vylučuje použitie chemických postrekov, tým šetrí aj životné prostredie a finančné zdroje. Dezinfekciu pôdy, hlavne sterilizáciu parou odporúčame hlavne pri intenzívnom pestovanie zeleniny v skleníkoch. Tu dosahujeme aj niekoľko úrod do roka a tlak patogénov v krytých priestoroch je vysoký. Výsevy a použitie moreného alebo inkrustovaného osiva vo významnej miere znižuje možnosť poškodenia mladých rastlín škodlivými činiteľmi. Včasné agrotechnické zásahy a zabezpečenie vyváženého prísunu živín zvyšuje životaschopnosť a konkurencieschopnosť pestovanej zeleniny.

Významnou formou regulácie výskytu škodcov je aj biologická ochrana, kde sa využíva cielená aplikácia prirodzených nepriateľov. Vhodné je použitie feromónových a optických lapákov na signalizáciu výskytu a ničenie škodcov. Pri alternatívnom pestovaní zeleniny sú snahy využívať v ochrane rastlín aj prírodné látky. Ide o použitie výluhov, extraktov alebo odvarov z niektorých rastlín, ktoré slúžia na podporu rastu, tvorbu kvetov, plodov, ale aj na odpudzovanie škodcov alebo ničenie chorôb. K týmto účelom sa najčastejšie pripravujú výluhy zo žihľavy dvojdomej, prasličky roľnej, cesnaku kuchynského, mäty, tymiánu, chrenu tabaku a pod. Výluhy a odvary sa používajú predovšetkým na postrekovanie. Návody a receptúry na ich prípravu a použitie sa líšia a výsledky nie sú zaručené. Problém je hlavne v tom, že účinné látky sa rýchlo rozkladajú, pôsobia v rôznych podmienkach odlišne a preto najčastejšie nezaručujú očakávaný efekt. Nesmieme zabúdať na to, že prírodné látky pochádzajúce z rastlín môžu byť často jedovatejšie pre ľudský organizmus ako priemyselná chemikália určená na ochranu rastlín.

Chemickú ochranu proti chorobám a škodcom odporúčame používať cielene pri predpoklade kalamitných výskytov škodlivých činiteľov. V uvedených situáciách môžeme použiť len prípravky povolené na tento účel, a to v dávkach podľa platných metodík. Pri použití chemických prípravkov na ochranu rastlín treba dodržiavať všetky hygienické zásady a predpisy, ktoré s ich používaním súvisia.

Intenzívne pestovanie zeleniny bez závlahy je v súčasnosti vysoko rizikové.
V záujme zdravotnej nezávadnosti dopestovanej zeleniny je potrebné vykonať rozbory zdroja závlahovej vody. Voda nesmie obsahovať nadnormatívne množstvá dusičnanov, ťažkých kovov, rezíduí po pesticídoch, nebezpečné mikroorganizmy a iné škodlivé látky. Pri pestovaní poľnej zeleniny zavlažovanie slúži na doplnenie potrebného množstva vody pre rastliny v čase nedostatku prirodzených zrážok. Aplikovať treba primerané dávky vody v potrebných intervaloch, s prihliadnutím na nároky rastlín v jednotlivých fázach rastu počas vegetačného obdobia. V podmienkach udržateľných pestovateľských technológií má opodstatnenie používať stále vo väčšej miere kvapkovú závlahu. Výhodou je privádzanie vody úsporným spôsobom priamo ku koreňom rastlín. Spolu s kvapkovou závlahou možno aplikovať presné, opodstatnené množstvá doplnkovej výživy. Kvapkovou závlahou šetríme množstvo vody a živín, chránime rastliny pred chorobami šíriacimi sa na vlhkých a mokrých rastlinách a štruktúru pôdy. Pri klasickej závlahe sa zvyčajne vyplavujú dodané živiny, narúša sa pôdna štruktúra, tvorí sa pôdny prísušok. Rastliny často šokuje a ničí prudký a studený prúd vody. Po takejto závlahe sa dlho spamätávajú a následne vyžadujú okopávku.

Zber zeleniny vykonávame podľa druhov, odrôd a spôsobu pestovania. Zeleninu môžeme zberať ručne aj mechanizovane. Ručný zber používame tam, kde nie sú k dispozícii strojové zariadenia a na menších plochách. Ručne môžeme zeleninu zberať postupne podľa potreby a dozrievania, alebo aj jednorázovo. Pri mechanizovanom zbere pozberáme celú úrodu naraz. Pozberová úprava spočíva väčšinou v čistení, praní, sušení, triedení, viazaní, vážení, balení, označovaní a skladovaní konzumných častí rastlín, ktoré sú určené pre trh a spracovanie. Jednotlivé druhy zeleniny hodnotíme podľa vonkajších znakov akosti, ako sú čistota, vzhľad, sviežosť, uniformita, sfarbenie, prímesi, zdravotný stav, veľkosť a hmotnosť.

Sortiment pestovaných zeleninových druhov sa riadi spravidla požiadavkami spotrebiteľov.  Okrem pôdnych – klimatických podmienok pestovateľa, rozhoduje o spektre pestovaných zelenín aj jeho technické vybavenie, možnosť vhodného zaradenia jednotlivých druhov do osevného postupu. Dôležitým prvkom pri rozhodovaní je aj spôsob odbytu vypestovanej zeleniny.

Špecializácia na užší sortiment druhov zeleniny, umožňuje jej pestovanie na väčších plochách. Zvyšuje sa tak intenzita výroby využitím mechanizácie, ale na druhej strane však v prípade problémov s odbytom môže nastať výrazná ekonomická destabilizácia podniku. Naopak pestovanie širokého sortimentu zeleniny sa realizuje obvykle na menších plochách. To do určité miery obmedzuje možnosť použitia špeciálnej mechanizácie, v prípade že niekoľko druhov zeleniny je na trhu ťažko predajných, nenastáva výraznejšie ekonomické ohrozenie firmy.

Pozberové ošetrenie a skladovanie zeleniny ovplyvňuje už od začiatku pestovania množstvo faktorov – výber odrôd, hnojenie, zavlažovanie, spôsob zberu, manipulácie po zbere, spôsob skladovania a pod. Pozberová úprava a skladovanie sú stále na nedostatočnej úrovni, čo je dôvodom straty konkurencieschopnosti vyrobenej kvalitnej zeleniny. Zeleninu po zbere pestovatelia často mnohí pestovatelia neošetrujú ani nenáročnými metódami a sústreďujú ju v nevhodných priestoroch alebo pod holým nebom, kde čaká na ďalší transport aj niekoľko dní. V tejto oblasti okrem zariadení, chladiarenských priestorov a vhodných dopravných prostriedkov chýbajú aj vedomosti o správnom zaobchádzaní s pozberanou zeleninou. Nemožno pochybovať o tom, že potreba skladovacích kapacít je oveľa väčšia než je ich skutočná kapacita.

Spracovateľský priemysel zeleniny zápasí s problémom získavania surovín pre nedostatok finančných prostriedkov v nákupných sezónach. Takmer neexistuje prepojenie (kapitálové) spracovateľského priemyslu s pestovateľskou základňou, čo bráni vytvoreniu spoločného obchodného postupu medzi pestovateľom a spracovateľom. V dôsledku toho sa nevytvára na Slovensku trvalá dodávateľská základňa pre spracovateľský priemysel, i keď by dokázal odbytovať oveľa viac tovaru ako vyrobí. Niektoré výrobky, najmä ako polotovary a suroviny pre potravinársky priemysel, nachádzajú dobré uplatnenie aj v zahraničí. Sú to najmä rajčiakové polotovary a sušená zelenina. Aj finálne konzervárenské a najmä mraziarenské výrobky sú dobrým vývozným artiklom. V budúcnosti predpokladáme zvyšovanie požiadavky na spracovanie čerstvej zeleniny v kuchynskej úprave. Spracovanie zeleniny sa bude uberať smerom k mraziarenskému spracovaniu a k výrobe polotovarov a hotových jedál.

Charakter produkcie zeleniny je veľmi rôznorodý. Niektoré komodity, napr. rajčiaky na priemyselné spracovanie, cibuľa na trh a skladovanie, produkcia mrkvy a petržlenu na trh a skladovanie, majú technológiu produkcie bez vyšších nárokov na ručnú prácu. Produkujú sa z priamych výsevov a existuje mechanizácia na úkony od výsevu cez ošetrenia porastu až po zber a pozberovú úpravu. Kvalita takejto produkcie je ustálená a pri modernizácii mechanizačného parku producentov sú výroba a tovar konkurencieschopné.

Prevažná väčšina zeleninových druhov je vysoko náročná na technicko-technologické vybavenie (zakryté priestory, špeciálna mechanizácia, chladiarne, sklady, technológia na pozberovú úpravu, balenie), ďalej na ručnú prácu od založenia porastu až po zber úrody (zbery sa vykonávajú postupne prebierkami, mechanizované sú len niektoré práce, napr. ošetrenie porastu, plečkovanie).

V súčasnosti pestovanie zeleniny sťažujú vysoké ceny všetkých vstupov, najmä hnojív, pesticídov, závlah, energie, pohonných hmôt, osív a pod. Prvovýrobca je navyše znevýhodňovaný pri predaji, keď spotrebiteľské ceny zelenín sú nepomerne vyššie než predajné ceny pestovateľa. Riešenie sa črtá vo vytvorení funkčných pestovateľsko-výrobno-odbytových centier. Z odbytového reťazca vypadnú zbytočné medzičlánky viacerých nákupcov a predajcov, ktorí v súčasnosti spôsobujú predražovanie zeleniny. Investovanie do modernej technológie pestovania, zberu, pozberovej úpravy a skladovania podporí tak ekonomické prínosy i zvýšenie úrovne zeleninárstva. Chápanie potreby združovania výrobcov postupne narastá, nakoľko nesie nepopierateľné výhody pri získavaní informácií o nových poznatkoch, možnostiach finančných tokov, odbytu na domácom a zahraničnom trhu, o cenových reláciách a pod.

Predpokladáme, že vysoké ceny vstupov budú pretrvávať a narastať. Jednotlivé druhy a odrody zeleniny majú rôzne nároky na miesto pestovania (poľné podmienky, skleníky, fóliové kryty), agroklimatické podmienky a sú väčšinou náročné na ručnú prácu. V týchto parametroch neočakávame zmenu. Odbytové problémy spôsobuje sezónnosťou produkcie, ktorú nemožno meniť. Ani zvýšená kapacita skladovacích priestorov zatiaľ nie je dostatočná. V odbyte zeleniny určenej na spracovanie zostáva najväčším problémom absencia výkonného spracovateľského priemyslu v SR a záväzných zmluvných vzťahov. V ekonomike pestovateľa pretrváva nedostatok voľných finančných zdrojov, vysoké spotrebiteľské ceny a nízke predajné ceny výrobcov.  

Odrodová skladba zelenín je pod stálym vplyvom zahraničného trhu. V tejto oblasti je potrebné podporiť domáce šľachtenie, nakoľko odrody vyšľachtené v našich podmienkach sú pre regióny SR vyhovujúcejšie tak po úrodovej i kvalitatívnej stránke (napr. papriky, melóny, poľné rajčiaky) a porovnateľné so zahraničnými odrodami. Kvalitné semenárstvo sa musí odvíjať od domáceho šľachtenia cez udržiavacie šľachtenie a množenie osív. V tejto oblasti sú rezervy v kvalite množenia, najmä zo strany rôznych komerčných predajcov a distributérov osív, ktorí prihlasujú vlastné množiteľské porasty za účelom predaja, pričom kvantita a zisky sú pre nich prvoradé a úroveň odbornosti, poctivosti pri tejto činnosti zanedbávajú.

Zeleninu pestujeme v našich pôdno-klimatických podmienkach na voľnej pôde a v chránených priestoroch (skleníky, fóliové kryty, prípadne pareniská). Produkcia v skleníkových podmienkach bude v budúcnosti predstavovať najvyšší stupeň intenzity. To predpokladá vysokú potrebu energie, automatizáciu systémov podmienok technológie výroby (živinové režimy počas pestovania, kvapková závlaha, regulácia svetla, vetrania, prípadne ochrany). Naďalej budeme uplatňovať ručné nedeštrukčné zbery s cieľom poskytnutia kvalitnej úrody v sezóne aj v mimosezónnom období, čím čiastočne nahradíme dovoz.

Predpokladáme, že vo fóliových krytoch budeme pestovať zeleninu tiež intenzívnym spôsobom, náročným na energiu, systémy a podmienky technológie výroby, s cieľom poskytnutia úrody trhového tovaru v jarnom a jesennom období. Výroba bude umiestnená hlavne do predmestských oblastí, s možnosťou rýchleho odpredaja produktov prevažne na domácom trhu. Význam parenísk postupne zanikne.

Produkcia v poľných podmienkach bude vyžadovať technologické vybavenie potrebnými zariadeniami a strojmi, uplatňovanými zatiaľ iba pri niektorých druhoch plodovej, cibuľovej, hlúbovej a koreňovej zeleniny. Intenzívne hospodárenie bude možné len s uplatňovaním závlahy. Poľnú zeleninu bude potrebné zavlažovať počas vegetácie 5 až 10 krát závlahovými dávkami 20-50 mm. Prírastok produkcie vplyvom závlah je veľmi významným faktorom tvorby a kvality zeleninárskej produkcie.