Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Ovocie

Práce v ovocných sadoch v mesiaci august a september

22-09-2022
Ing. Jakub Mankovecký | ja.mankovecky@gmail.com
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Doterajší priebeh počasia môžeme vo väčšine ovocných sadov hodnotiť pozitívne, aj napriek výskytu jarných mrazov na viacerých lokalitách. Zo štatistík doposiaľ vyplýva, že tento rok by mal byť z hľadiska úrod priemerný až nadpriemerný, dokonca aj u pestovateľov, ktorí nevykonávali protimrazové opatrenia. Jediným nedostatkom v doterajšom priebehu vegetácie je absencia zrážkovej vody, čo čiastočne ovplyvnilo pestovateľov, ktorý nedisponujú zavlažovacími systémami. Problém deficitu vody sa u ovocných výsadieb prejavuje predovšetkým náhlym dozrievaním plodov a obmedzením veľkosti plodov predovšetkým u marhúľ, čerešní a sliviek. V mesiacoch júl a august prebieha v plnom prúde zber dozrievajúceho ovocia, predovšetkým letných odrôd jabloní, neskorých odrôd marhúľ, ale aj broskýň a sliviek.

Ochrana ovocných výsadieb jabloní a hrušiek

Je potrebné sledovať priebeh počasia a v prípade dlhšie trvajúceho zrážkového obdobia aplikovať prípravky určené na ochranu rastlín, najmä proti chrastavitosti jabloní (Venturia inaequalis), ktorá okrem poškodenia listov môže spôsobiť tzv. skladovú chrastavitosť, ktorá sa naplno prejaví až v období skladovania. V prípade veľmi neskorých odrôd je vhodné tento postrek aplikovať až koncom septembra, poprípade začiatkom októbra.

V jabloňových sadoch je potrebné stále sledovať nálet dospelých jedincov obaľovača jablčného (Cydia pomonella). Jedná sa o nálet jeho druhej generácie, prípadne v závislosti od priebehu počasia v najjužnejších oblastiach aj tretej. V boji proti obaľovačom je možné využiť konvenčné insekticídy, či už larvicídneho alebo ovicídneho účinku. Stále populárnejšia je možnosť použiť aj ekologickú formu ochrany, či už vo forme technológie mätenia samcov, poprípade aplikovať granulovirus (CpGv). Pomocou feromónových odparníkov sa vzduch nasýti feromónmi samičiek a samček obaľovača nedokáže nájsť samičku a nie je schopný párenia. Táto metóda znie síce veľmi dobre aj dobre funguje, ale iba v prípade izolácie sadu minimálne 100 m od okolitých sadov a veľkosti sadu minimálne 3 ha. V prípade, že izolačná vzdialenosť bude menšia, môže obaľovač priletieť z okolitých sadov a naše úsilie vyjde nazmar. Taktiež je dôležité povedať, že metóda nefunguje voči všetkým druhom obaľovačov.

Moníliová hniloba jadrovín (Monilia fructigenna)

Moníliová hniloba jadrovín napáda predovšetkým dozrievajúce plody jabloní a hrušiek. Výskyt na kôstkovinách je zriedkavý. Patogén je rozšírený vo všetkých pestovateľských oblastiach. Predovšetkým sú napádané plody, v menšej miere listy a najmenej infikované kvety. K infekcii dochádza v dôsledku predchádzajúceho mechanického poranenia povrchu plodu. Na plodoch sa objavujú hnedé škvrny, pod ktorými stráca dužina pevnosť a taktiež dochádza hnednutiu poškodených pletív.

Obr. 1

Obr. 1: Poškodenie plodu sekundárnymi patogénmi

Typickým znakom a prejavom pre moníliovú hnilobu je belavé sfarbenie na napadnutých miestach, ktoré vytvárajú konídiofory, a sú sústredené do pravidelných kruhov. Poškodené plody vo väčšine prípadov úplne hnijú a následne padajú na povrch pôdy, kde postupne dochádza k ich rozkladu. Takto opadnuté plody sa stávajú ďalším zdrojom šírenia v sade. V niektorých prípadoch však napadnuté plody ostávajú v korune stromu a nastáva ich mumifikácia. V prípade, že sa ovocie poškodené hubou Monilia fructigenna pozberá a uloží do skladových priestorov spolu so zdravím ovocím, môže zapríčiniť rozvoj čiernej hniloby plodov a tým postupne znehodnotiť väčšinu naskladneného ovocia. Moníliová hniloba dokáže v prípade optimálnych podmienok znehodnotiť celú úrodu. Ovocie poškodené hnilobou nie je možné nijakým spôsobom spracovať či už na šťavy, ani na prípadné sušenie, je potrebné ho zo sadu odstrániť a zakopať do kompostu.

Moníliová hniloba prezimuje v podobe mycélia na napadnutých rastlinných častiach (mumifikovaných plodoch). V jarnom období sa na napadnutých rastlinných častiach vytvárajú konídie, ktoré zapríčiňujú primárnu a sekundárnu infekciu zdravých rastlinných pletív počas vegetácie. Moníliová hniloba sa šíri predovšetkým v daždivom a teplom počasí. Optimálna teplota pre šírenie infekcie je 20-22 °C.

Základným pilierom ochrany je výber vhodného pestovateľského tvaru, odrody a lokality. Je dôležité vyberať vzdušné lokality a je potrebné sa vyhýbať husto rastúcim odrodám, ktoré napomáhajú k šíreniu patogénu. Taktiež zberom mumifikovaných plodov počas obdobia vegetačného pokoja výrazne znižujeme infekčný tlak v nasledujúcom vegetačnom období.

V boji proti skladovej forme hniloby je potrebné veľmi zodpovedne pristupovať k zberovým prácam a uskladneniu ovocia. Dôležitým prvkom v ochrane je aplikácia fungicídnych prípravkov na ochranu porastov. Vhodná je aplikácia prípravkov, ktoré účinkujú na chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis). Z pomedzi širokého spektra účinných látok je možné použiť napríklad fluopyram+ trebuconazole, captan, difenoconazole, penconzole.

U všetkých ovocných druhov, ktorých plody sme ešte nepozberali a plánujeme aplikáciu ochranných látok je vhodná ostražitosť a kontrola ochrannej doby u konkrétnej účinnej látky a samotného prípravku. Ochranná doba sa uvádza v dňoch a vyjadruje minimálny časový interval medzi posledným ošetrením plodiny a jej zberom, kedy sú rezíduá účinnej látky pod požadovanou hodnotou a sú zdraviu nezávadné. Počas tejto doby dochádza k degradácii účinnej látky. Na konci tejto doby sú prípadné rezíduá pod určeným limitom a je možné ovocie bez akýchkoľvek obáv konzumovať.

U pestovateľov jahôd v závislosti od lokality a odrody je vhodné v mesiaci júl pristúpiť k tzv. pomulčovaniu porastov. Mulčovanie je potrebné vykonávať opatrne, aby nedošlo k poškodeniu srdiečok rastlín. Následne je potrebné zabezpečenie pravidelnej závlahového režimu rastlín a aplikácie hnojív na báze dusíka, s cieľom dopestovať zdravú a života schopnú nadzemnú časť. U dusíkatých hnojív je vhodná aplikácia závlahovým systémom (fertigáciou).

Mesiac august je vhodným obdobím na nepriame vegetatívne rozmnožovanie ovocných kultúr s využitím očkovania. V prípade neskorého letného očkovania je vhodné použiť tzv. Forkertov spôsob očkovania. Očkovať v tomto období je vhodné predovšetkým kôstkoviny.

Rez v druhej polovici vegetácie

Tento rez sa vykonáva predovšetkým pri čerešniach v priebehu mesiaca august a u broskýň a marhúľ v priebehu septembra. V jednoduchosti by sme ho mohli pomenovať ako pozberový, prípadne ako presvetľovací rez. Pozberový rez by mal byť ukončený najneskôr do polovice októbra, v opačnom prípade by sa rezná rana nemusela zaceliť a eventuálne by mohla byť vstupnou bránou pre drevokazné huby. U broskýň a marhúľ sa skorší rez v priebehu mesiaca júl neodporúča, keďže by v prípade priaznivých podmienok mohol vyvolať nástup tretej rastovej vlny. Takéto mladé letorasty by však nedokázali vyzrieť a cez zimu by vymrzli. Rastlina by okrem stresu mohla byť napadnutá patogénmi cez poškodené rastlinné pletivá.

Cieľom pozberového (presvetlovacieho) rezu je presvetlenie koruny, jej otvorenie, odstránenie nepotrebných a odrodených konárov, a predovšetkým poškodených častí konárov, ktoré vznikli počas zberu, poprípade iným mechanickým poškodením počas vegetácie. Môžeme pozorovať nalomené, poprípade úplne odlomené konáre. Pri mladých výsadbách sa stretávame predovšetkým s ohnutím, poprípade so zlomením stredníka. Veľmi dôležitý úkon, predovšetkým v prípade mladých výsadieb pestovaných na slabo rastúcich podpníkoch, je pravidelná kontrola a priväzovanie stromov k opornej konštrukcii. Úkon, ktorý sa vykonáva počas celej vegetácie je práca s medziradím a príkmennými pásmi. Je potrebné pravidelne udržiavať príkmenný pás v bezburinnom stave a taktiež pravidelne mulčovať medziradia. V prípade premnoženia hlodavcov je vhodné v letnom období pristúpiť k cielenej aplikácii rodenticídov priamo do miest výskytu hlodavcov.

Obr. 2

Obr. 2: Počas celej vegetácie je potrebné pravidelne mulčovať medziaradie a starať sa o príkmenný pás