Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Ovocie

Rez ríbezlí v intenzívnych výsadbách

02-10-2018
Doc. Ing. Oleg Paulen PhD. | oleg.paulen@uniag.sk
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva, FZKI SPU v Nitre
(zdroj: Sady a vinice 4/2018, str. 8-9)

Tradičné tvary ríbezlí a egrešov – krík a stromček (na podpníku ríbezľa zlatá) používané v záhradách a v minulosti aj v komerčných výsadbách nahrádzajú v intenzívnych výsadbách zameraných na produkciu ovocia určeného na priamy konzum ploché pestovateľské tvary, ktorých konáre sa vyväzujú plošne k drôtenke, prípadne sa rodivá plocha tvorí hustou výsadbou rastlín, ktorým sa ponecháva 1 konár s bočným obrastom, takže pripomínajú superštíhle vreteno alebo kordón.

Tieto tvary celkom nezodpovedajú prirodzenému habitusu ríbezlí, ktoré tvoria krík s rýchlo starnúcimi konármi. Nadzemná časť kríka sa prirodzene obnovuje vďaka tvorbe silných výhonkov vyrastajúcich z bázy kríka. Pri plochých tvaroch alebo kordónoch na drôtenke tomu bránime, a preto vyžadujú iný prístup k starostlivosti o rastliny a k rezu, ako v prípade tradičných tvarov. Obdobie po zbere plodov je vhodné na realizáciu letného rezu, ktorý podporí dobré vyzrievanie dreva a kvalitnú diferenciáciu kvetných pukov.

Obr. 1: Pestovateľské tvary na drôtenke

Obr. 1: Pestovateľské tvary na drôtenke

Pestovateľské tvary na drôtenke majú obvykle 1 alebo 2 konáre, v starších technológiách sa pestovali tvary s 3 – 5 hlavnými konármi, ktoré sa však v predjarnom období museli pomerne intenzívne rezať, aby sa zabezpečila dobrá kvalita plodov. Počtu konárov sa prispôsobuje vzdialenosť rastlín v rade. Pre silný rast rastlín je dôležité minimalizovať konkurenciu iných rastlín, čo sa týka vody a živín (v tomto prípade herbicídmi ošetrovaný pás pod rastlinami). Okrem toho je nutné zabezpečiť dostatok živín, na čo sa využívajú priemyselné a organické hnojivá.

Obr. 2: Zavlažovanie ríbezlí

Obr. 2: Zavlažovanie ríbezlí

Ríbezle sú náročné na pôdnu vlahu a vlhkosť vzduchu. Zavlažovanie je preto v prípade intenzívnych výsadieb nevyhnutnosťou. Dobrému rastu a vysokej rodivosti prospieva inštalácia sietí, ktoré priaznivo vplývajú na mikroklímu a umožňujú chrániť ríbezle proti ľadovým krúpami a vtákom. Výsledkom je výška rastlín dosahujúca 2,5 – 2,7 m a vysoká rodivosť (až 40 t.ha-1).

Obr. 3: Rodivá zóna rastliny

Obr. 3: Rodivá zóna rastliny

Rodivá zóna rastliny nesmie byť prehustená a zároveň treba udržať dominanciu osi konára. Silné vzpriamené letorasty, konkurujúce predlžujúcemu letorastu, resp. hlavnej osi, sa odstraňujú podľa možnosti rezom na konárový krúžok. Podobne sa postupuje i pri letorastoch vyrastajúcich blízko seba, keď sa zo zhluku letorastov ponecháva mierne šikmý stredne silný letorast smerujúci  do voľného priestoru.

Obr. 4: Rodivé drevo

Obr. 4: Rodivé drevo

Žiaducim typom rodivého dreva, zabezpečujúcim úrodnosť a vysokú kvalitu plodov, sú stredne silné prírastky. Kým silné letorasty sa pri letnom reze odstraňujú, vhodné letorasty sa skracujú približne o tretinu až polovicu.

Obr. 5: Rez letorastov

Obr. 5: Rez letorastov

Rezom letorastov sa má dosiahnuť dobré prenikanie svetla do vnútra korunky, jej prevzdušnenie kvôli dobrému zdravotnému stavu a zachovanie proporcií pestovateľského tvaru. Letorasty, smerujúce mimo rodivej plochy sa skracujú, aby neprekážali pri ošetrovaní výsadby, letorasty rastúce v rámci plochy sa skracujú tak, aby sa nekrižovali s inými a nezatieňovali sa.

Obr. 6: Rez prevísajúcich letorastov

Obr. 6: Rez prevísajúcich letorastov

Prevísajúce letorasty v dolnej časti korunky, ktoré siahajú pod zónu korunky (nižšie ako 0,5 – 0,6 m od úrovne povrchu pôdy) sa skracujú aj preto, aby sa zabránilo ich poškodzovaniu pri ošetrovaní pôdy herbicídmi.  Okrem toho strapce nízko nad pôdou by boli znečistené a pri zatienení  by mali nižšiu kvalitu.

Obr. 7: Odstraňovanie napadnutých častí

Obr. 7: Odstraňovanie napadnutých častí

Vzhľadom na mikroklímu v poraste a potrebu dosahovania vysokej kvality je dôležité do intenzívnych výsadieb vyberať odrody málo vnímavé na napadnutie patogénmi. Pokiaľ sa však objavia na letorastoch príznaky napadnutia múčnatkou, rez počas vegetácie sa využije na odstránenie napadnutých častí.

Obr. 8: Odstraňovanie bočných letorastov

Obr. 8: Odstraňovanie bočných letorastov

Pre ošetrovanie pôdy a vyššie výkony pri zbere plodov je dôležité, aby dolná časť rastliny až do výšky 0,5 – 0,6 m bola bez bočných konárov a obrastu. Bočné letorasty, vyrastajúce z tejto bazálnej časti konárov, sa odstraňujú v priebehu vegetácie – v skorom štádiu vylomením, pokiaľ sú ich pletivá drevnaté rezom za pomoci nožníc.

Obr. 9: Odstraňovanie výhonkov vyrastajúcich z bázy rastliny

Obr. 9: Odstraňovanie výhonkov vyrastajúcich z bázy rastliny

Prirodzený charakter rastu sa pri ríbezliach prejavuje tvorbou výhonkov vyrastajúcich z bázy rastliny. Treba ich starostlivo odstraňovať, spravidla vyrezávaním tak, aby po výhonku nezostal čapík. Vo vhodnom štádiu (keď začínajú pletivá pri báze drevnatieť) je možné odstrániť ich vylomením proti smeru rastu. V neskoršom období života výsadby, keď rodivý konár začína viditeľne starnúť, 1 silný výhonok vyrastajúci z bázy sa ponechá ako jeho náhrada, z ktorej sa po odstránení hlavného konára vybuduje nová nadzemná časť rastliny.

Obr. 10: Použitie pri egrešoch

Obr. 10: Použitie pri egrešoch

Tento pestovateľský systém je možné použiť aj pri egrešoch, avšak treba rátať so slabším rastom, menšou potrebou skracovania a vyšším dôrazom na prerieďovanie korunky.