Dulovec japonský
Na našom území je dulovec známy predovšetkým ako okrasný ker skrášľujúci nejednu záhradu rodinného domu či parku v meste. Atraktívny je svojím bohatým kvitnutím v jarnom období pred vyrašením listov. Dnes si však už našiel svoje miesto aj medzi ovocinármi, ktorí mu venujú čoraz väčšiu pozornosť ako ovocnému druhu.
Pôvodným domovom druhu Chaenomeles patriaceho do čeľade Rosaceae, je východná Ázia, odkiaľ bol prenesený v roku 1550 do Japonska na ostrovy Honshu a Kyushu. Odtiaľ sa v 18. storočí približne okolo roku 1869 dostal do Európy. Začiatky pestovania na našom území datujeme na obdobie 60-tych rokov 19. storočia, kedy ho aj okrasné škôlky začali ponúkať ako obľúbený okrasný ker. V nedávnej minulosti boli vo svete venované tejto atraktívnej drevine rozsiahle výskumy vďaka ktorým boli objavené jeho pozitívne nutričné vlastnosti a obsahové látky. Tieto skutočnosti prispeli k jeho rozširovaniu aj za účelom pestovania ako ovocného druhu. Najväčšími pestovateľmi v Európe sú Litva a Lotyšsko, kde pestované plochy na komerčné využitie dosahujú výmeru viac ako 400 hektárov. Tradícia pestovania tohto ovocného druhu je v Lotyšsku už od roku 1951, čo dokumentujú aj písomne zmienky. S intenzívnym pestovaním sa môžeme stretnúť taktiež vo výsadbách v Poľsku, Fínsku, Švédsku, Ukrajine, Maďarsku, Moldavsku ale aj Rusku.
Dulovec japonský v našich podmienkach vytvára nízky opadavý ker dosahujúci výšku 1-1,5 metra a šírku okolo 2 metrov. Ker je pomerne hustý, tvorí veľké množstvo výmladkov. Vetvy sú tŕnisté, v mladosti plstnaté neskôr lysé. Kvitnutie je veľmi intenzívne. Usporiadanie kvetov je v súkvetí po 2 až 4 ks a kvitne je v období konca marca až apríla, vo vyšších polohách v máji. Farba korunných lupienkov je rôzna od oranžovej až po karmínovočervenú. Kvety sú cudzoopelivé, z čoho vychádza nutnosť pestovania aspoň dvoch ideálne troch odrôd. Plod je žltá alebo žlto-zelená výrazne aromatická malvica podobná jablku, s veľkosťou 4-5 cm v závislosti od odrody. Plody sú schopné po dozretí udržať sa na konároch až do neskorej jesene.
Nároky na prostredie a výber stanovišťa
Dulovec je pomerne nenáročný ker na pestovanie. Vyhovujú mu pôdy s vyšším obsahom humusu 2-3%, dostatočne priepustné s kyslím pH ideálne pod 6. Pre dosiahnutie dostatočne kvalitného ovocia vyberáme plochy s dostatkom slnečného žiarenia, optimálne mierne južné svahy. Na miestach kde chceme dulovec vysádzať, by sa nemali nachádzať trváce buriny, ktoré by mohli komplikovať ošetrovanie krov v ostatnom období po vysadení. Kry dosahujú vysokú mrazuvzdornosť, dlhodobo znášajú pokles teploty až do -26 oC, kvety v jarnom období znesú mrazy do -5 oC, čo umožňuje pestovanie aj v okrajových pestovateľských polohách. V Japonsku sa pestujú v nadmorskej výške 500 až 900 metrov nad morom. Náročnosť krov na vlahu je priemerná v závislosti od pestovateľského roku.
Predvýsadbová príprava pôdy a výsadba
Príprava pozemku pred výsadbou krov si vyžaduje dokonale odstránenie trvácich burín. Pre tento účel je vhodné využiť opakované mechanické spracovanie pôdy prípadne aplikáciu totálnych herbicídov. Jednou z možností je tiež, v predstihu na pozemku pestovať kultúru, pomocou ktorej je možné eliminovať výskyt burín. Pri samotnej príprave pôdy pred výsadbou je vhodné aplikovať organický materiál napr. maštaľný hnoj v dávke (60-100 t /ha). Pred výsadbou, ako je zvykom aj pri pestovaní iných ovocných druhov je vhodné urobiť rozbor pôdy na obsah živín. V prípade veľmi kyslých pôd a potrebe vápnenia je vhodné toto previesť aspoň ½ až 1 rok pred samotnou výsadbou. Doplnenie živín priemyselnými hnojivami P a K na hodnotu dobrej zásobenosti pôdy je možné urobiť bezprostredne pred výsadbou. Priemerné odporúčané dávky priemyselných hnojív sú od 150 do 300 kg/ha. Pri použití draselných hnojív sa odporúča síranová forma hnojiva pred chloridovou, ktorá pomáha udržať nízke pH. Kontajnerované kry dulovca sú na trhu počas celého roku čo umožňuje ich výsadbu kedykoľvek, avšak pre veľkoplošné pestovanie sú globálne zaužívané dva termíny výsadby a to jarný a jesenný. Rastliny na výsadbu sa využívajú spravidla 1 – 2 ročné. Dulovec je vhodné pestovať v zahustenej pásovej výsadbe v spone 2,5 – 3 x 0,6 – 0,9 metra. Z dôvodu potreby opelenia je nevyhnutné vysadenie dvoch až štyroch odrôd. Odporúčaný pomer pestovaných odrôd (4:1 ; 2-4:2-4:2-4) sústredených v ucelených radoch.
(Schéma výsadby)
|
A je hlavná odroda, B a C sú opeľovače
B A A A A C A A A A B A A A A C
B A A A A C A A A A B A A A A C
B A A A A C A A A A B A A A A C
B A A A A C A A A A B A A A A C
B A A A A C A A A A B A A A A C
B A A A A C A A A A B A A A A C
|
Odrody A, B a C vysadené v rovnakom počte
A A B B C C A A B B C C A A B B
A A B B C C A A B B C C A A B B
A A B B C C A A B B C C A A B B
A A B B C C A A B B C C A A B B
A A B B C C A A B B C C A A B B
A A B B C C A A B B C C A A B B
|
Ošetrovanie po výsadbe a hnojenie
Ošetrovanie výsadby spočíva v celoročnom udržiavaní bezburiného pásu v okolí kra na šírku 1 metra a to pomocou okopávky, mulčovania, použitím čiernej netkanej textílie, prípadne herbicídmi. Medziradia počas prvých troch rokov sa odporúča udržovať ako čierny úhor, prípadne ich využiť na pestovanie vhodných medziplodín a zatrávniť až po treťom roku. Hnojenie je potrebné každým rokom. Dulovec na tvorbu 10t úrody spotrebuje 80kg N, 15 kg P, 120kg K, 12 kg Ca, 6 kg Mg, ktoré je potrebné do pôdy doplniť. Voči chorobám a škodcom je dulovec vysoko odolný, a preto môže byť s úspechom pestovaný aj v ekologickom poľnohospodárstve, nakoľko nevyžaduje chemickú ochranu. Zriedka sa však môžu vyskytnúť napadnutia hubovými chorobami spôsobujúce škvrnitosť listov a to Septoria cydoniae, Phoma pomorum, Alternaria alternata a Ramularia sp..Choroby spôsobujúce škvrny na ovocí Septoria cydoniae, Phlyctema vagabunda, Alternaria alternata a Phoma exigua. Ale i skladovacie choroby Botrytis cinerea, Phlyctema vagabunda a Penicillium expansum. Choroby boli síce zaznamenané, ale žiadna z nich nespôsobuje významné hospodárske škody. V prípade potreby je možné elimináciu chorôb cielene riešiť postrekmi.
Rez
Cieľom rezu je dosiahnutie vzdušného a presvetleného kra s vhodne rozloženými základnými konármi. Rez sa vykonáva počas celej doby životnosti výsadby. Výchovným rezom ihneď po vysadení podporíme rozkonárenie a získame vhodné postavenie konárov. V ďalších rokoch po výsadbe sa rez zameriava len na udržiavanie optimálneho základu kra. Detailný rez sa pri dulovci nevykonáva. V období plnej produkcie kra postačuje odstraňovanie starých vyrodených, poškodených, zahusťujúcich ale i slabších výhonov z kra. Rastliny dobre znášajú aj zmladzovací rez, ktorý je možné aplikovať pri starých výsadbách. Kry je možné radikálnejšie zrezať vo výške 20 – 30 cm čo zabezpečí ich zmladenie. Plné produkčné obdobie vhodne ošetrovaných výsadieb je 15 - 20 rokov.
Zber a možnosti využitia plodov
Zber sa vykonáva ručne, pri veľkovýrobe je možný i mechanizovaný zber pokiaľ bude ovocie určené na spracovanie. Plody sú v období zberu veľmi tvrdé, no i napriek tomu je šupka veľmi citlivá voči mechanickému poškodeniu. Optimálny termín zberu možno určiť na základe sfarbenia šupky plodov, ktorá musí mať intenzívne žlté sfarbenie, semená stmavnú, šupka ostáva lepkavá a plody intenzívne voňajú. Pokiaľ po zbere úrody nedôjde k okamžitému spracovaniu je možné plody mraziť. Plody po ručnom zbere možno veľmi dobre skladovať v 12 – 15 kg bedničkách pri teplote 1oC a relatívnej vzdušnej vlhkosti 85% po dobu 2 – 3 mesiacov. Úrodnosť krov je veľmi vysoká. Vo veľkovýrobe možno dosahovať úrody na úrovni 20 - 30 ton z hektára. Využitie plodov dulovca je veľmi všestranné. Zväčša sa však nekonzumuje v čerstvom stave nakoľko obsahuje veľké množstvo kyselín a chuť je príliš zvieravá. Používa sa na výrobu najrozmanitejších produktov. Možno z nich vyrobiť aromatické sirupy, pyré, kompóty, džemy, marmelády, vína, likéry, destiláty či nealkoholické nápoje, možno ich tiež kandizovať. Plody sú cenným zdrojom vlákniny a pektínov. V severských krajinách sa využívajú ich arómové extrakty ako ochucovadlo zmrzliny a jogurtov. Okrem vysokého obsahu pektínu a aromatických látok obsahujú plody slušné množstvo vitamínu C (50-109 mg/100ml čerstvej šťavy) a široké spektrum ovocných kyselín a aminokyselín (treonín, lyzín).
Rozmnožovanie
Rastliny možno rozmnožovať viacerými spôsobmi. Jednou z možností je na rozmnožovanie využiť osivo získané z dostatočne dozretých plodov. Takto získané osivo si vyžaduje pred výsevom stratifikáciu. Tu je možné uskutočniť v nádobách s vlhkým pieskom uložených v chladných priestoroch po dobu 3 mesiacov. Následne je možný výsev takto pripravených semien v jarnom období na záhony. Klíčivosť sa dosahuje na úrovni 95 – 98%. Takto získane jedince sú však veľmi heterogénne.
Dulovec je možné jednoducho rozmnožovať pomocou odrezkov dlhých cca 20 cm. Tie je potrebné napichať do vhodného množiarenského substrátu cca ⅔ dĺžky do pôdy. Pri množení je možné využiť aj stimulátory zakoreňovania. Pôdu v okolí odrezkov je potrebné udržiavať dostatočne vlhkú nie však premokrenú. Vhodnú mikroklímu pri zakoreňovaní odrezkov možno dosiahnuť prekrytím netkanou textíliou. Najvhodnejší termín na získavanie odrezkov je obdobie mimo vegetácie.
Na množenie je možné využiť aj koreňové odrezky dlhé cca 7 – 10 cm. Odrezky prihrnieme 5 cm substrátu a udržujeme podmienky ako pri množení odrezkami.
Veľmi atraktívna je možnosť vrúbľovania na podpníky duly, čím získame stromčekové tvary dulovca. Tomuto spôsobu množenia sa však vo veľkovýrobe nevenuje pozornosť , takže stretnúť sa s týmto spôsobom môžeme len zriedka. Využitie si zatiaľ nachádzajú len v okrasných záhradách.
Najrozšírenejší spôsob rozmnožovania dulovca vo svete je množenie In vitro.
Odrody
Odrôd na našom trhu veľa nie je, najrozšírenejšou a najpestovanejšou odrodou vo svete je odroda Cido, pôvodom z Lotyšska, kvitnúca oranžovo-červenými kvetmi. Z ďalších odrôd treba spomenúť odrodu Sargentii kvitnúcu slabo oranžovými kvetmi a veľmi atraktívnu odrodu Red Joy, kvitnúcu plnými tmavo červenými kvetmi a vynikajúcu tiež dekoratívnymi skrútenými listami. Taktiež je známa zakrpatená okrasná odroda Nana, kvitnúca červenými kvetmi.
