Prečo sa na Slovensku rozširuje pestovanie sóje
V celosvetovom meradle je sója fazuľová [Glycine max (L.) Merril.] mimoriadne významnou strategicky cenenou plastickou plodinou pestovanou pri širokom spektre pôdno-klimatických podmienok. Botanickým zatriedením a vlastnosťami síce patrí k strukovinám, ale z hľadiska hospodárskeho využitia je zaraďovaná k olejninám, v rámci ktorých je i štatisticky vykazovaná.
Podľa údajov Štatistického úradu SR v období rokov 1997 - 2013 zo všetkých strukovín pestovanie sóje zaznamenalo na Slovensku najvýraznejší nárast. Pestovateľské plochy sóje sa v tomto období pohybovali v širokom rozmedzí od 965 ha (rok 1997) až do 29 218 hektárov (rok 2013). Po výraznom poklese v roku 2008 na 5 408 ha sa plochy sóje od roku 2009 neustále zvyšovali až na rekordných 29 218 ha v roku 2013, čo je zvýšenie oproti roku 2008 až o 440 %. Pestovanie sóje je na trvalom výraznom vzostupe a v ostatnom roku 2013 dosiahlo historické maximum v zberových plochách (29 218 ha), a druhý najlepší výsledok v produkcii semena (39 624 ton); vyššia produkcia, 41832 ton, bola len v roku 2012 (obrázok 1).
| Obrázok 1: Vývoj zberových plôch, produkcie a úrody sóje v SR (zdroj: ŠÚ SR) Foto: autori |
Na Slovensku v pestovaní sóje stále dominuje Košický kraj (rok 2013 - 15 316 ha), ktorý má v sledovanom období rokov 39 - 63 % zastúpenie z jej celkovej pestovateľskej výmery (obrázok 2). Taktiež Banskobystrický, Nitriansky a Prešovský kraj dosiahli dobré výsledky v rozvoji pestovania sóje. Na tieto štyri kraje pripadlo v roku 2013 až 94,2 % z celoslovenskej pestovateľskej výmery (obrázok 3 a 4). V Košickom kraji sú už tradične najväčšími pestovateľmi okresy Michalovce (4 223 ha), Trebišov (4 143 ha), Sobrance (1 633 ha), Košice - okolie (1 677 ha), a na malej ploche aj Rožňava (údaje o zberových plochách sú za rok 2012).
| Obrázok 2: Vývoj zberových plôch sóje v SR a v Košickom kraji, ha (zdroj: ŠÚ SR) Foto: autori |
| Obrázok 3: Zberové plochy sóje v roku 2013 podľa krajov, ha (zdroj: ŠÚ SR) Foto: autori |
| Obrázok 4: Úrody sóje v roku 2013 podľa krajov, t/ha (zdroj: ŠÚ SR) Foto: autori |
V čom sú príčiny rozširovania pestovania sóje na Slovensku?
Nárast pestovateľských plôch sóje na Slovensku bol v počiatkoch ovplyvnený celosvetovým trendom. Míľnikom rozvoja pestovania sóje na Slovensku bol rok 1996, pričom centrom pestovania sa stalo východne Slovensko (najmä okresy Michalovce a Trebišov). V tom čase sa rozbiehal komplexný projekt ktorý vyústil do vzniku dvoch spoločností Soya Center Slovakia (so sídlom v Bratislave) a Soya Agrocenter Michaľany (projekt bol ukončený v roku 2008, čo sa prejavilo na už spomínanom výraznom prepade pestovateľských plôch v tomto roku). Za podstatný prínos vtedajšieho obdobia možno označiť príchod nových kanadských odrôd, vhodnejších do stredoeurópskych podmienok pestovania. Osiate plochy sa v ďalších rokoch neustále zvyšovali, zatiaľ čo v roku 1997 to bolo len 965 ha v ostatnom roku 2013 to bolo už uvedených rekordných historických 29 218 ha. (Podľa ŠÚ SR bolo v tomto roku sójou osiatych 33 431 ha, z toho v Košickom kraji 16 097 ha).
V celosvetovom meradle je sója v súčasnej dobe z hľadiska výmery štvrtou najrozšírenejšou plodinou na svete, a to po kukurici, pšenici a ryži. Jej výmera presahuje 100 miliónov hektárov. Priemerná svetová úroda sa pohybuje okolo 2,4 t.ha-1. Rovnako aj produkcia a využitie sójových bôbov zaznamenali celosvetovo obrovský nárast hlavne v posledných rokoch. Nárast produkcie je ohromujúci, pretože v roku 1960/61 predstavovala iba 17 mil. ton a v roku 2011/12 už 236 mil. ton (najvyššia produkcia bola zaznamenaná v roku 2010/11, a to 265 mil. ton). Príkladom tohto trendu je hlavne Brazília, USA, Argentína a Čína, kde sa dopestuje 87 % svetovej produkcie. Zaujímavý je aj trend v Kanade, kde sa produkcia sóje za posledných šesť rokov takmer zdvojnásobila. Na margo trendu – aj v ďalších krajinách sa očakáva zvyšovanie plôch.
Od dovozu sóje je najviac závislá Čína so spotrebou cca 60 mil. ton, ktorá je kľúčovým hráčom na svetovom trhu tejto komodity. Enormne vysoký dovoz sóje sa realizuje aj do Európskej únie, ktorá dováža sójové semeno (11 mil. ton), aj bielkovinu (proteín – 22 mil. ton), a to hlavne v extrahovaných šrotoch. Nedostatok sójových bôbov tlačí jej ceny veľmi vysoko. Na svetových trhoch (Hamburg, Rotterdam) cena sóje prevyšuje cenu repky olejnej, pričom sa zaznamenal aj významný medziročný nárast jej ceny. Za jednu tonu sóje sa v roku 2011 platilo o cca 68 € menej ako za repku, ale v roku 2012 o cca 34 € viac ako za repku. To znamená zmenu ceny oproti roku 2011, medzi týmito plodinami o 102 € v prospech sóje. Ceny sóje na svetových komoditných burzách v rokoch 2011 – 2013 sa v krajných hodnotách (minimum – maximum) pohybovali od 290 do 525 €. t-1.
Význam pestovania sóje neustále stúpa hlavne z pohľadu lacného a tým nenahraditeľného zdroja kvalitných bielkovín. Sója má teda svoje opodstatnenie predovšetkým pre výživu a zdravotný stav ľudí, zvierat a tým aj súvisiaci priemysel potravinársky, krmivársky a kozmetický. Z pohľadu produkcie oleja je sója druhou najvýznamnejšou svetovou olejninou, v miernom odstupe za palmou olejnou.
Rozširovanie pestovateľských plôch sóje ovplyvnil aj svetový pokrok v šľachtení sóje zmenou hospodárskych vlastností, čo viedlo k jej pestovaniu aj v agroekologických podmienkach v minulosti veľmi nevhodných alebo dokonca rizikových. Spolu so zmenami v odrodovej skladbe je treba určitý význam pre rozširovanie plôch sóje vo vyšších zemepisných šírkach pripísať i zmenám v klíme Zeme (napr. otepľovaniu). Plochy sóje sa tak zvyšujú aj v Maďarsku, na Slovensku i na Ukrajine. Sója sa začína pestovať i v Poľsku a dokonca i v južných častiach Švédska. Pestovanie sóje s orientáciou na odrody vyšľachtené pre využite vo vyšších zemepisných šírkach sa tak stáva jednou z možnosti rozširovania domácich zdrojov proteínov i v teplejších a nie príliš suchých oblastiach.
Teritoriálne rozdiely v pestovaní sóje na Slovensku vyplývajú hlavne zo sťaženej realizácie na trhu iných plodín. To sa dá tvrdiť hlavne o Košickom kraji - najväčšom pestovateľovi sóje. Medzi hlavné trhové plodiny okrem sóje tu patria ďalšie pestovateľsky dobre zvládnuteľné a bezproblémovo predajné plodiny – pšenica, kukurica, repka a slnečnica. Sóju v tejto oblasti skupujú najmä pružní poľskí i maďarskí obchodníci. Dobrá trhová realizácie sóje je príčinou vysokých výmer sóje aj v Banskobystrickom, Nitrianskom a Prešovskom kraji. V najúrodnejších oblastiach západného Slovenska má prednosť pred pestovaním sóje najmä – potravinárska pšenica, sladovnícky jačmeň, kukurica na výrobu škrobu, repa cukrová.
Pestovanie sóje vo vhodných podmienkach na Slovensku je nielen reálne možné, ale i ekonomicky zaujímavé (tabuľka 1 ). Skutočné náklady na pestovanie sóje v roku 2012 (variabilné a fixné náklady spolu) vyčíslené na pokusnom pracovisku NPPC – Výskumného ústavu agroekológie v Michalovciach na ťažkej fluvizemi glejovej v Milhostove na Východoslovenskej nížine v závislosti od spôsobu obrábania pôdy boli od 735,61 €. ha-1 pri priamej sejbe do neobrobenej pôdy, mierne vyššie boli pri minimalizačnej agrotechnike 785,44 €. ha-1 a najvyššie pri konvenčnej agrotechnike 891,70 €. ha-1. Pri získaných úrodách, aktuálnej realizačnej cene 425,00 €. t-1 (pre porovnanie - realizačná cena v roku 2011 tu bola 300, €. t-1) a dotáciách na plochu (SAPS) v tomto roku, pre dosiahnutie nulovej rentability tak pri priamej sejbe bez orby bolo potrebné dosiahnuť priemernú hektárovú úrodu sóje 1,32 t, pri minimalizačnej agrotechnike 1,44 t a pri konvenčnej agrotechnike 1,69 t. Najziskovejšie v tomto roku sa ukázalo pestovanie sóje pri minimalizačnej a potom pri konvenčnej agrotechnike. Realizačné ceny sóje sa Košickom kraji pohybujú v ostatných rokoch v rozmedzí cca 300 - 400 €. t-1. Aj keď celoslovenský priemer dosiahnutých úrod v roku 2013 (1,36 t.ha-1) je dosť hlboko pod celosvetovým priemerom 2,4 t.ha-1, úrody dosiahnuté vo výskume v rozmedzí (3,35 – 4,78 t) poukazujú, že je možné dosiahnuť aj vyššie hektárové úrody, ktoré z hľadiska rentability jej pestovania posúvajú sóju k veľmi lukratívnym plodinám. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha-1.
Uvedené tabuľkové porovnanie (tabuľka 1) svedčí aj o význame obrábania pôdy nielen ako faktora ovplyvňujúceho výšku úrod, ale zároveň aj faktora znižujúceho pestovateľské náklady.
Tabuľka 1: Ekonomika pestovania sóje (rok 2012)
|
Ukazovateľ
|
Jednotka
|
Milhostov
|
||
|
KA
|
MA
|
PS
|
||
|
Úroda |
t.ha-1
|
4,06
|
4,78
|
3,35
|
|
Cena za jednotku |
€.t-1
|
425,00
|
425,00
|
425,00
|
|
Celková produkcia |
€. ha-1
|
1725,50
|
2031,50
|
1423,75
|
|
Náklady |
€. ha-1
|
891,70
|
785,44
|
735,61
|
|
Dotácie na hektár (SAPS) |
€. ha-1
|
173,95
|
173,95
|
173,95
|
|
Výsledok hospodárenia s dotáciami na hektár |
€. ha-1
|
1007,75
|
1420,01
|
862,09
|
|
Výsledok hospodárenia bez dotácií na hektár |
€. ha-1
|
833,80
|
1246,06
|
688,14
|
|
Výnosový prah pre nulovú rentabilitu s dotáciami |
t.ha-1
|
1,69
|
1,44
|
1,32
|
|
Výnosový prah pre nulovú rentabilitu bez dotácií |
t.ha-1
|
2,10
|
1,85
|
1,73
|
KA – konvenčná agrotechnika, MA – minimalizačná agrotechnika, PS - priama sejba do neobrobenej pôdy
Zdroj: Kováč, Jakubová (2014)
Keďže hospodársky výsledok je priamo ovplyvnený nárastom úrody a znižovaním nákladov (faktory ovplyvniteľné pestovateľom) pri zatiaľ trvajúcom záujme o sóju, ktorý sa prejavuje vyššou realizačnou cenou za jednotku produkcie v porovnaní s niektorými inými u nás pestovanými plodinami a relatívnou medziročnou stabilitou realizačnej ceny, je tento ekonomicky aspekt rozhodujúcim kritériom rozširovania pestovania sóje na Slovensku.
Záver
Aj napriek tlaku dovážanej sóje zo zahraničia sa cena sóje stále drží na výhodnej hladine s veľmi malými medziročnými výkyvmi. Pri súčasnom trende zvyšovania osevných plôch sóje na Slovensku sa dá predpokladať, že tento pozitívny priebeh bude naďalej pokračovať. Vzhľadom k výborným vlastnostiam sóje v osevnom postupe a uplatnení pri výžive ľudí a zvierat v súčasnosti si sója nachádza uplatnenie nielen v podnikoch so živočíšnou výrobou, ale aj v podnikoch len s rastlinou výrobou, čím sa môže rozšíriť do nových oblastí pestovania. V neposlednej miere, popri ekonomickej prosperite pestovania sóje, záujem o jej pestovanie v tradičných agronomických a ekologických kruhoch sa naďalej opiera aj o agronomické a agroekologické aspekty jej pestovania spočívajúce v priamom vplyve na reprodukciu pôdnej úrodnosti, štruktúrotvornom, melioračnom a protieróznom vplyve na pôdu a v obohacovaní pôdy biologicky fixovaným dusíkom prostredníctvom hrčkotvorných baktérií, ekonomický prínos ktorých sa nedá priamo vyčísliť.
