Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Olejniny

Múčnatka na repke – nepríjemné prekvapenie

13-09-2022
prof. Ing. Kamil Hudec, PhD. | kamil.hudec@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ústav agronomických vied

Múčnatka repky obvykle nebýva v centre pozornosti pestovateľov. Väčšinou sa zaraďuje k menej významným patogénom repky, čo však neplatí vo všetkých pestovateľských ročníkoch. Niekedy sa totiž  v porastoch objaví vo väčšom meradle, čo môže pestovateľov nepríjemne prekvapiť. Obvykle dominuje na jeseň, v zime sa zväčša so staršími listami akoby vytratí a v jarnom období bujného nárastu biomasy repky ustúpi do úzadia. Niekedy sa s príchodom netypicky teplého a suchého počasia koncom kvitnutia môže objaviť opäť. Ani v období dozrievania porastov nebýva zvláštnosťou, že celý porast repky v priebehu 1-2 týždňov dostane nádych belavého sfarbenia. Múčnatka sa totiž môže objaviť na všetkých rastlinných orgánoch, vrátane šešúľ. Väčší výskyt múčnatky v poraste logicky vyvoláva u pestovateľov otázky, čo s tým a do akej miery je táto choroba nebezpečná.

Obr. 1

Obr. 1: Múčnatka na liste repky na jeseň
foto: autor článku

Cieľom tohto článku je priniesť pestovateľom popis symptómov a základných informácií, ktoré môžu napomôcť k správnej orientácii v problematike, správnej diagnóze a triezvemu posúdeniu situácie.

Múčnatku repky spôsobuje huba Erysiphe cruciferarum. Je to ektoparazit s exogénnym mycéliom, preto dynamika a škodlivosť rozvoja choroby nie je taká intenzívna, ako napr. pri plesniach alebo hnilobách. Prvé symptómy sa objavujú v rôznych rastových fázach, vo forme veľmi nenápadných škvŕn alebo vo forme jemného múčnatého povlaku, rozširujúceho sa excentricky z miesta vzniku infekcie. Povlak mycélia je obvykle veľmi jemný a postupne sa rozširuje po povrchu listov. V niektorých prípadoch sa môže rozvinúť v klasický, pomerne hustý, biely múčnatý povlak, podobne ako pri iných múčnatkách. V dôsledku silného napadnutia môžu listy niekedy predčasne žltnúť a odumierať.

Obr. 2

Obr. 2: Múčnatka na liste repky v júni                    Detail múčnatého povlaku patogéna
foto: autor článku

Repka nie je jediným hostiteľom, huba okrem repky napáda  kapustu, karfiol a iné kultúrne a divé rastliny z čeľade Brassicaceae. Patogén je obligátny parazit, t.j. je schopný vývoja iba na zelených (živých) častiach hostiteľa. Z tohto dôvodu môžu byť zdrojom infekcií počas vegetácie iba vegetujúce, napadnuté rastliny repky alebo iných hostiteľských rastlín. Z mikroskopického hľadiska sú zdrojom infekcie konídiá, tvoriace sa na povrchu exogénneho mycélia na škvrnách. Konídiá sú prenosné vetrom a dažďom. Ďalším možným zdrojom infekcie sú plodnice - kleistotéciá a v nich obsiahnuté askospóry, ktoré sa niekedy tvoria na múčnatom povlaku ako drobné čierne bodky.

Obr. 3

Obr. 3: Symptómy múčnatky na stonkách repky     Začínajúce dekolorácie v mieste povlaku
foto: autor článku

Vyšší výskyt múčnatky možno očakávať v rokoch s teplým a suchým letom, v ktorom sa vyskytne vlhké a daždivé obdobie s teplotami okolo 15-20°C. Celkom neočakávané a vysoké napadnutia (aj chemicky ošetrených) porastov môže priniesť aj extrémny priebeh počasia na jeseň, najmä ak je jeseň príliš dlhá, teplá a suchá a porasty repky sú prerastené a bujné.

Obr. 4

Obr. 4: Pokročilé dekolorácie a začínajúce nekrózy v mieste povlaku múčnatky na stonke
foto: autor článku

Múčnatka na šešuliach - biely jemný povlak mycélia na povrchu

Z hľadiska správnej diagnózy biely múčnatý povlak na povrchu rastlín vytvárajú iba múčnatky, preto by vizuálna diagnostika mala byť postačujúca. Biele sfarbenie pri menej skúsených pestovateľoch môže teoreticky evokovať zámenu s plesňou belostnou alebo bielou hnilobou, pri ktorej sa však netvoria súvislé jemné povlaky, ale krémovo-biele ložiská spór (pleseň belostná), alebo miestne husté povlaky vzdušného mycélia s prípadnými čiernymi skleróciami (biela hniloba).

Múčnatka sa na repke vyskytuje väčšinou zriedka a jej škodlivosť je obvykle zanedbateľná. Väčší výskyt na Slovensku bol zistený iba na niektorých lokalitách, najmä ak panuje mimoriadne teplá a suchá jeseň. Všeobecne múčnatka na Slovensku nepatrí k bežne sa vyskytujúcim a nebezpečným patogénom, ale v niektorých krajinách (napr. v Poľsku) patrí k dôležitým patogénom repky. Ak sa v budúcnosti budú opakovať klimatické extrémy teplých a suchých jesení, je možné, že sa múčnatka zaradí k frekventovaným a významným patogénom repky aj na Slovensku.

Možnosti ochrany

Vzhľadom na ojedinelý výskyt a väčšinou zanedbateľnú škodlivosť choroba nevyžaduje zvláštne ochranné opatrenia. Z uvedeného dôvodu nie sú v SR a ČR proti múčnatke na repke autorizované žiadne fungicídy. Väčší výskyt múčnatky síce otvára otázku cielenej chemickej ochrany proti tejto chorobe, ale otázkou v tomto prípade nie je len účinnosť, ale aj ekonomická efektivita chemického ošetrenia.