Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Olejniny

Osivo a technológia pre výsev kapusty repkovej pravej

11-10-2017
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | buso@vurv.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

O olejninách všeobecne

Olejniny sú nezastupiteľné tak vo výžive ľudí, ako aj v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. V posledných rokoch možno badať vzostupný trend spotreby rastlinných olejov v porovnaní so živočíšnymi. Často je to ale podmienené finančnou situáciou spotrebiteľa a cenou produktov. Spotreba tukov v SR na osobu za rok je približne 25 kg, z toho asi 18 kg je rastlinného pôvodu. Ich využitie je možné i pre narastajúci podiel olejov pri výrobe bionafty. Okrem hlavného produktu poskytujú vedľajšie produkty, ako výlisky, resp. extrahované šroty, ktoré sú významnou zložkou kŕmnych zmesí.

K najvýznamnejším olejninám v celosvetovom sa radia: sója fazuľová, bavlník, kapusta repková pravá (repka), podzemnica olejná, slnečnica ročná, oliva, palma olejová, ľan olejný, sezam, ricín a ďalšie.

Hneď za obilninami v štruktúre plodín na Slovensku sa zaraďujú olejniny, ktorých pestovateľské plochy sa v porovnaní s rokom 1989 zvýšili viac ako štvornásobne. Najrozšírenejšími olejninami je repka a slnečnica. Z ostatných olejnín sa pestuje mak, horčica, ľan olejný a sója, ktorej plochy sa v posledných rokoch zvyšovali. Najvýraznejšie stúpli plochy sóje a repky. Nevýhodou vysokého zastúpenia olejnín je zníženie pestrosti osevných postupov, čo negatívne pôsobí na pôdnu úrodnosť, ale aj na zdravotný stav porastov a tým aj na zvýšené nároky z pohľadu spotreby pesticídov. Celková produkcia olejnín hlavne z dôvodu prudkého nárastu ich pestovateľských plôch (repka, slnečnica) veľmi výrazne v priebehu rokov lineárne rástla.

Kapusta repková pravá (repka) v kontexte dnešnej doby

Podľa údajov NPPC – VÚEPP výmera zberovej plochy repky v roku 2015 klesla druhý rok po sebe, a to o 6 264 ha (- 5,0 %). V porovnaní s rekordnou produkciou v roku 2014 sa v roku 2015 znížila produkcia o 128 232 t (- 28,6 %). Podobne, aj priemerná hektárová úroda klesla oproti rekordnej vlaňajšej o 24,6 %. Dovoz repky sa zvýšil o 30,6 %. Najväčší objem repky sa doviezol z Českej republiky (58,5 %) a z Rakúska (18,3 %). Vývoz repky sa znížil o 46,9 %. Najviac repky sa vyviezlo do Rakúska (65,8 %), Poľska (15,8 %) a do Českej republiky (15,1 %). Produkcia repky tvorila 89,9 % z celkovej ponuky, t. j. o 4,3 p. b. menej ako rok predtým. Z dôvodu pretrvávajúcej absencie spracovateľských kapacít olejnín sa z celkovej ponuky repky doma použilo 67,6 %, z toho sa na potravinárske účely použilo 3,2 % repky a zvyšok sa použil na výrobu MERA.

Tabuľka: Bilancia repky (zdroj NPPC – VÚEPP)

 
2011/12
2012/13
2013/14
2014/15
2015/16
Osevná plocha (ha)
145 309
107 823
137 176
125 773
120 432
Zberová plocha (ha)
143 676
106 839
136 566
125 566
119 302
Hektárová úroda (t.ha-1)
2,31
1,99
2,74
3,57
2,69
Produkcia (t)
332 155
212 632
373 960
448 858
320 626

Podľa údajov SZO a SPPK sa na rok 2016/17 vysiala repka na 133 tis. ha.

Repka ozimná (vrátane aj jarnej a repice) je na Slovensku najvýznamnejšou pestovanou olejninou. Jej plochy po spoločensko ekonomických zmenách v roku 1989 vzrástli takmer päťnásobne. Dôvodom sú hlavne dobré odbytové možnosti a ich stabilita. Svoje zohráva aj široká využiteľnosť repky tak na potravinárske ako aj nepotravinárske účely a odpadov z repkových produktov aj na kŕmenie. Úrody repky síce zaznamenali začiatkom 90-tych rokov určitý prepad avšak tento nebol tak výrazný ako pri obilninách. Problémom však aj naďalej zostáva výraznejšia variabilita úrod v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Prudký nárast celkovej produkcie repky spôsobil nárast jej pestovateľských plôch, ktorý vymazal aj mierne klesajúci trend poklesu hektárových úrod hlavne v 90-tych rokoch minulého storočia.

Na Slovensku má pestovanie kapusty repkovej pravej dlhú tradíciu a je najvýznamnejšou a najrozšírenejšou olejnatou plodinou. Jej pestovanie sa z roka na rok presúva do teplejších výrobných oblastí (KVO, RVO). Produkčné  plochy bývajú v posledných rokoch limitované množstvom vlahy v jesennom období a priebehom teplôt v zimnom období.

Je taktiež základnou súčasťou osevných postupov a  dôležitým zdrojom ekonomických príjmov mnohých podnikov. Má mnohé agronomické a  ekonomicko – organizačné výhody:

  • pracovné operácie technologického systému nie sú termínovo zhodné s priebehom technologických úkonov v  obilninách, strukovinách a okopaninách.
  • termínovo uvoľňuje pozemok, čo umožňuje kvalitné založenie porastu následných plodín (obilnín).
  • viac ako 90 % hmoty koreňového systému sa nachádza v hĺbke profilu pôdy do 0,225 m. odumreté koreňové zostatky vytvárajú drenážnu sieť pre koreňový systém náhradnej plodiny.
  • jej korene obnovujú štruktúru pôdy, nakoľko sa nachádzajú pomerne hlboko, čím majú podobný účinok na kvalitu pôdy ako strukoviny
  • v priebehu jesenného obdobia vytvorená biomasa porastu prispieva k optimálnej pôdnej zrelosti, potláčaniu niektorých druhov burín a obmedzeniu vodnej a veternej erózie.
  • je konzumentom všetkých živín, ktorých podstatná časť sa spätným transportom vracia do pôdy.
  • považuje sa za významný prerušovač obilnín.
  • v systéme striedania plodín má významné postavenie, čo je dané predovšetkým dodaním a mikrobiologickým  rozkladom organickej hmoty, výrazným antifytopatogénnym pôsobením a tvorbou drobnohrudkovitej štruktúry pôdy,
    s  priaznivými fyzikálnymi vlastnosťami.
  • obohacuje pôdu o  organickú hmotu, prispieva k  zachovaniu pôdnej úrodnosti, zlepšuje bilanciu organickej hmoty a vodnej kapacity pôdy.
  • vegetačný porast, už v jesennom období, odčerpá množstvo dusíka z pôdy, čím zabraňuje jeho vyplavovaniu.
  • slama je hodnotný energetický produkt, považuje sa za potencionálnu energetickú plodinu.
  • má porovnateľnú predplodinovú hodnotu ako hrach siaty. Môže sa pestovať po skoro zberaných predplodinách
  • a v neposlednom rade pozitívne vplýva na štruktúru rastlinnej výroby, predovšetkým v oblastiach, s nižšou bonitou pôdy a nerovnomerným prerozdelením zrážok.

V osevnom postupe sú pre ňu vhodnými predplodinami obilniny, najmä pšenica letná forma ozimná. Jačmeň jarný je menej vhodný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu, poškodenú a ochudobnenú o živiny. Vhodnými sú aj skoré zemiaky (s termínom zberu do 1. 1/2 júla), skorá zelenina, ozimné a  jarné miešanky, lucerna po 2. kosbe a ďatelina po 1. kosbe. Za nevhodné môžeme považovať také predplodiny, ktorých termín zberu je ukončený  po 5. až 10. auguste a neumožňujú sejbu v rámci  agrotechnického termínu. Pestovanie kapusty repkovej pravej sa po sebe neodporúča z dôvodu výskytu niektorých chorôb.

Pozor si musíme dať pokiaľ by sa stala pre nás burinou. S nárastom koncentrácie jej pestovania narastá i jej nežiaduci význam ako buriny. Jej semeno si uchováva v pôde klíčivosť až 20 rokov, pričom vzchádzanie prebieha etapovite.

Technológia zakladania porastov kapusty repkovej pravej – dôležitý prvok pestovateľského systému

Minimalizačnú technológiu zakladania porastov, ktorá sa v SR používa na čoraz väčších výmerác, uprednostníme tam, kde je potrebné šetriť pôdnu vlahu. To sa javí i v kontexte klimatickej zmeny ako dôležitý prvok agrotechniky zakladania kapusty repkovej pravej. To je úzko prepojenéi s dostatočným pokryvom pôdy rastlinnými zvyškami. Túto technológiu je možné použiť i vtedy keď nemá pestovateľ dostatok času na klasické obrábanie pôdy a predsejbovú prípravu

Minimalizačná technológia je daná  plytším obrábaním do hĺbky 80 – 120 mm. Možno odporučiť čo najskorší termín uskutočnenia a ošetrenia podmietky. V prípade, že pozberové zvyšky predplodiny sú nevhodne rozmiestnené a povrch pôdy je nerovný, je možné pozemok podmietať opakovane (na dva krát), vždy šikmo na smer riadkov. Je to však úkon zvyšujúci náklady, pri ktorých nám pri tomto systéme v neposlednom rade ide.

V minimalizačnom systéme využívajú farmári radličkové, resp. diskové  podmietače, kypriče s pružnými stĺpikmi, tanierové brány, hrebeňové rotačné brány, ktoré prevažnú časť pozberových zvyškov spoľahlivo zapracúvajú do pôdy. Základom úspechu pri minimalizačných technológiách je manažment slamy. Voľba ďalšej pracovnej operácie je veľmi pri tomto systéme dôležitá, nakoľko musíme brať ohľad i na konkrétny stav pozemku, možnosti podniku a parametre sejačky.

Pôdoochranné technológie sú realizované na princípe vynechania orby a zanechaní čo najväčšieho množstva pozberových zvyškov na povrchu pôdy. Pokiaľ medzi zberom predplodiny a výsevom kapusty repkovej pravej zostáva dostatok času je možné povrchovú vrstvu  pôdy obrobiť podmietačmi,  s následným utlačením povrchu pôdy valcovaním.

V prípade, že mimovegetačný termín je kratší ako 14 dní, kapustu repkovú pravú môžeme vysievať špeciálnymi sejačkami do neobrobenej pôdy. Pri vzídení burín je možné použiť totálne herbicídy.

Treba však podotknúť, že viac ako použitá technológia, nielen pri minimalizačných a pôdoochranných technológiách, rozhoduje o úspechu pri zakladaní porastu kvalita všetkých vykonaných prác a ich optimálny čas. Kvalita prípravy pôdy, ako už bolo naznačené, sa prejaví najmä pri vlahovom deficite po sejbe (klimatická zmena).

Použité technológie sa neodlišujú vo výsevku ani v termíne sejby. Tieto technológie okrem priaznivého účinku na fyzikálny a biologický stav pôdy (pri dlhodobejšom uplatňovaní) viac umožňujú dodržať optimálny termín sejby, najmä pri vyšších výmerách.

Obrábanie pôdy ku kapuste repkovej pravej závisí od viacerých faktorov (predplodina, vlhkostné podmienky, organické hnojenie, pestovateľská technológia, dĺžka časového úseku do sejby, zaburinenosť pôdy, ...). Predsejbové obrábanie pôdy sa vykonáva tradične kompaktormi, resp. radličkovými podmietačmi.

Konvenčný systém je farmármi využívaný v  oblastiach vlhkostne vyrovnaných, s pôdami ľahko obrábateľnými. Hlbšie obrábanie pôdy vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj koreňového systému. V prípade, že medzi zberom predplodiny a sejbou kapusty repkovej pravej je mesačný odstup, pozemok šikmo na smer riadkov podmietneme. Podmietka zlepšuje rozmiestnenie pozberových zvyškov v profile a  obmedzuje výskyt hrúd po orbe. V suchších podmienkach sa podmietka povalcuje, vo vlhších bráni. Orba, vykonaná  min. 2 – 3  týždne pred sejbou,  by nemala presiahnuť 200 – 220 mm.

Klasickú orbu pod kapustu repkovú pravú (po obilnine) vykonávame tam, kde máme ťažšie a vlhšie pôdy, najmä na plochách so sklonom k zamokrovaniu a kde chceme zapraviť do pôdy dostatočné zásobné P a K hnojenie, resp. maštaľný hnoj. Orba je možná (z dôvodu zapravenia vývojových štádií škodcov a zdrojov infekcií chorôb do hlbších vrstiev, likvidácie rastlín vyklíčených z výmrvu a obmedzenia rozširovania napr. hrabošov) i v takom osevnom postupe kde je zastúpenie repiek vyššie (kde je aj vyšší infekčný tlak chorôb a škodcov). Orba býva časovo náročnejšia, preto na menších výmerách je možné túto využiť, keď nie je časový tlak z hľadiska dodržania termínu sejby vzhľadom na termín zberu predplodiny). Ak nemáme k dispozícii dostatočne dlhé obdobie pre prípravu pôdy pod repku konvenčným spôsobom, je možné uplatniť sejbu do čerstvej orby, vykonanou 1-2 dni pred sejbou, pri predchádzajúcom použití graminicídu.

Vhodný termín sejby je veľmi dôležitý z pohľadu prezimovania, zdravotného stavu a využitia jej genetického potenciálu. V SR je agrotechnický termín sejby, v závislosti na výrobnej oblasti 10. - 31. august (v horskej výrobnej oblasti od 10. po 15. august, v zemiakarskej od 15. do 25. a v kukuričnej a repárskej od 25. do 31. augusta). Dnes sa však už nemožno presne držať agrotechnických termínov, nakoľko pestovateľ musí akčne reagovať na viaceré pestovateľské podnety.

Vo všetkých regiónoch je ale optimálne vzchádzanie závislé od zrážok. Taktiež v posledných rokoch sa uprednostňujú, z dôvodu zmeny klímy a snahy zabezpečenia vlahy v pôde, skoršie výsevy. Riziko skorších výsevov, vzhľadom na prerastanie a nežiaduce predlžovanie rastlín je možné eliminovať obmedzením výsevného množstva (hybridy vs. líniové odrody), elimináciou hnojenia N na  jeseň a aplikáciou regulátorov rastu vo fáze 4 – 6 listov.

Biologický materiál kapusty repkovej pravej – základ úspešného pestovania

Biologický materiál s vysokou vitalitou a  rýchlym jesenným vývojom je nutné použiť v čase neskoršej sejby. Vtedy je vhodné zvýšiť výsevok na hornú hranicu odporúčaného intervalu. Výsevok je, spolu s  agrotechnickým termínom sejby, považovaný za rozhodujúci faktor vplývajúci na hustotu porastu pred prezimovaním, v priebehu zimného obdobia a po prezimovaní. Tým pádom môže mať i nezanedbateľný vplyv na celý hospodársky výsledok. Vysiatie potrebného množstva osiva by malo zabezpečiť hustotu porastu v intervale 30 – 80 rastlín.m-2, pričom ideálny stav je na úrovni 40 – 60 rastlín.m-2, pre intenzívnejšie technológie (hybridy) 30 – 40 rastlín.m-2.

Hmotnostné množstvo výsevku je, v závislosti od zvolenej technológie a konkrétnej hmotnosti 1000 semien, 2 – 4,5 kg.ha-1. Niektorí autori uvádzajú výsevok do 3 kg.ha-1 (ak nejde o veľkosemenný hybrid), nakoľko príliš vysoké výsevky znižujú podľa ich tvrdení úrodu. Nie je efektívne korigovať nedostatky v agrotechnike alebo vlahový deficit vyšším výsevkom, preto zvýšenie alebo zníženie výsevku by nemalo byť viac ako 1 kg.ha-1. Kapusta repková pravá potrebuje N a pri vyšších výsevkoch môže dochádzať k vzájomnej konkurencii jednotlivých rastlín oň.

Na sejbu je nutné použiť osivo uznané a morené na báze fungicídno - insekticídnych prípravkov. V suchých oblastiach východného a sčasti aj západného Slovenska prechádzajú pestovatelia na prípravu pôdy tesne pred sejbou. Urobia minimalizáciu, alebo orbu a do 24 hodín sejú. Sejba je plytká, do hĺbky 10 – 20 mm. Ak by sme urobili orbu príliš skoro, hrudky by preschli  a prišli by o požadovanú vlhkosť. Okrem toho sú dnes v ponuke osivárskych firiem i tzv. „Clearfieldové“ repky, či polotrpasličie hybridy. Dnes máme na trhu už i hybridy s odolnosťou voči nádorovitosti kapustovitých (Plasmodiophora brassicaceae). Jednou z tém dobrého založenia porastu je dnes i otázka morenia. Aj tu sa vyvíja veľké úsilie na hľadanie možností, ako pri zákaze používania neonikotinoidov čo najlepšie ochrániť vzchádzajúce rastliny.

V Slovenskej republike bol systém Clearfield® zavedený v roku 2014. Jeho základom je kombinácia vysoko účinného herbicídu a výkonných hybridov repky, ktoré sú kompatibilné len s týmto herbicídom. Podľa osivárskych firiem sú prínosy pre pestovateľov repky: čisté polia – jednou  správne načasovanou aplikáciou je často možné vyriešiť buriny aj výmrv, je zvýšená záruka stabilných a vysokých úrod aj v podmienkach, keď bežný hybrid môže zlyhať a dnes už je možné na slovenskom trhu získať kvalitné hybridy repky ozimnej.

Medzi ďalšie výhody systému Clearfield© v repke patrí komplexná herbicídna ochrana jedným ošetrením, veľmi široké spektrum účinnosti, kontaktný i pôdny účinok herbicídu, efektívne riešenie problematických burín vrátane kapustovitých, vysoká tolerancia CL hybridov na herbicíd – bez prejavov fytotoxicity po aplikácii, tolerancia CL hybridov na rezíduá sulfonylmočovín z predplodiny, eliminácia problémov so vzchádzaním a počiatočným vývinom rastlín...

Ako bolo naznačené je možné oprieť sa o názory odborníkov, ktorí odporúčajú pri výbere odrôd osiať cca 80 % výmery istými odrodami a do 20 % výmery osiať výkonnými a nádejnými novinkami. Okrem toho odporúčajú pri výmere nad 100 ha pestovať tri rôzne dozrievajúce odrody (napr. skorú, stredne skorú, stredne neskorú), vyskúšať i pestovanie hybridov. Snahou osivárskych firiem je, aby repka mala vysokú úrodu semien, olejnatosť, skorosť, odolnosť proti poliehaniu i chorobám, prípadne herbicídnu toleranciu.

Hĺbka sejby sa pohybuje na úrovni 15 – 20 mm. Hlbšie sa seje iba na ľahkých pôdach, resp. pri nedostatku vlahy a pri použití herbicídov (do hĺbky 25 mm). So zvyšujúcou sa hĺbkou sejby však potenciál úrody semien z jednotky plochy klesá. Medziriadková vzdialenosť (125, 250 mm alebo aj iná v závislosti na použitej bezorbovej sejačke) má na úrody menší vplyv ako hĺbka a pravidelnosť hĺbky sejby. Štandardná medziriadková vzdialenosť pre súčasné podmienky pestovateľskej praxe je 125 mm (úzke riadky), pričom perspektívne sa uvažuje a skúša i využitie riadkov širokých 375 – 450 mm, prípadne i iné technológie. Dôležitá pre pravidelné a vyrovnané vzchádzanie je i rovnomerná hĺbka sejby.

Agrotechnický termín sejby, výsevok a  N hnojenie, do príchodu zimy, vplývajú na priebeh a tvorbu viacerých biologických ukazovateľov porastu (mohutný koreňový  systém, s hrúbkou koreňového kŕčku 8 – 12 mm, mohutný kolovitý koreň, dlhší ako 150 – 200 mm s  hmotnosťou sušiny 0,3 t.ha-1, prízemnú ružicu listov s  8 – 10 pravými listami, tmavozelenej farby s dĺžkou listovej čepele  do 250 mm, listovú pokryvnosť max. 1,5 – 2,5 m2.m-2 pôdy, 2,0 – 2,5 t.ha-1 sušiny biomasy, dosiahnutie IV. – V. etapy organogenézy, diferenciácia reprodukčných orgánov).

Významným prvkom pestovania kapusty repkovej pravej je využitie koľajových riadkov, ktoré umožňujú zlepšené podmienky pri aplikácii chemických ochranných látok v poraste. Porasty repky ozimnej treba na jar zinventarizovať a zodpovedne sa rozhodnúť, či dávajú  predpoklad dosiahnutia ekonomicky efektívnej produkcie.

Kapustu repkovú pravú považujeme za strategickú plodinu

Zmyslom súčasného, ale i budúceho šľachtenia nového biologického materiálu kapusty repkovej pravej je tvorba takých odrôd, ktoré dokážu zaistiť vysokú úrodovú hladinu a kvalitu pri zodpovedajúcej úrodovej stabilite.

Pestovateľ by tiež mal venovať väčšiu pozornosť rajonizácii jednotlivých odrôd a sledovať aj výsledky pokusov ÚKSÚP-u. Mal by sa viac informovať o výsledkoch pokusov z jednotlivých skúšobných miest, na základe ktorých by si ľahšie vybral odrodu vhodnú pre svoju lokalitu.

Snahou každého pestovateľa by mala byť intenzifikácia pestovania – zvýšenie produkcie z jednotky plochy, na úkor zvyšovania pestovateľských plôch za pomoci využitia všetkých intenzifikačných faktorov.

Šľachtenie repky je dnes rozšírené naprieč celou Európou a zameriava sa na tvorbu lokálne adaptovaných odrôd. Snahou šľachtiteľov je systematické rozširovanie genofondu pre produkciu špičkových repiek a využívanie moderných biotechnologických metód v procese šľachtenia.

To ponúka vynikajúce možnosti variability a spolu s výrazným skrátením vývinového cyklu a vysokou efektivitou selekcie. Rozsiahla genetická základňa umožňuje lokálne zameranie repky či už z hľadiska skorosti, zimovzdornosti, výšky porastu, adaptability a v konečnom dôsledku hlavne úrody semena. Široké portfólio osiva repky umožňuje odporučiť do každých podmienok špecifický hybrid. Dôkazom opodstatnenosti a zmysluplnosti tejto práce sú výsledky z pokusov i pestovateľskej praxe.

A budúcnosť kapusty repkovej pravej?

Záujem o repku a jej efektívne pestovanie je potvrdzovaný aktivitami, ktoré pomáhajú pestovateľom riešiť aktuálne problémy. Technologické pokusy pre lepšie založenie a vedenie porastov bližšie špecifikujú agronomické požiadavky jednotlivých hybridov. Na ich základe je potom možné odporučiť pestovateľskú technológiu a harmonizovať ju s podmienkami danej lokality pestovania.

Inovácie v oblasti osiva a technológie pre výsev repky sú úzko späté so šľachtením, ale aj s meniacimi sa požiadavkami na vlastnosti repiek. Neustály tlak na zvyšovanie výkonnosti  ide ruka v ruke so zlepšovaním ich kvalitatívnych parametrov. Zvyšovanie odolnosti voči chorobám, zlepšovanie príjmu živín a efektívnejšie hospodárenie s nimi sú dnes vysoko aktuálne témy, ktoré popri výške úrod prispievajú k nárastu rentability pestovania. Rovnako reakcia repky na stresové podmienky je často rozhodujúcim stabilizačným faktorom produkcie.

Prvé generácie repiek sa zameriavali na nové štandardy v možnostiach neskorej sejby, zimuvzdornosti a stability úrod. Ďalšie generácie zvyšovali efektivitu pestovania, kvalitatívne charakteristiky a rezistenciu voči chorobám. Posledná generácia repiek rieši efektivitu príjmu živín a toleranciu stresu, čím reflektuje na aktuálne problémy v oblasti zmeny agroklimatických podmienok a optimalizácie ekonomickej efektivity pestovania.

Kapusta repková pravá patrí k  plodinám s vyššou rentabilitou výroby, ktorá je plne mechanizovaná a i odbyt produkcie býva zabezpečený. Jej pestovanie sa dokáže úspešne podieľať na ekonomike podniku.