Ozimné obilniny
Počasie od začiatku roka 2021
Podľa pokladov SHMÚ sme, v priebehu januára 2021, v Európe vo všeobecnosti pozorovali iné prevládajúce cirkulačné pomery ako tomu bolo v decembri 2020. V našej oblasti sa častejšie striedali teplejšie vzduchové hmoty s tými chladnejšími. Najvýraznejšie ochladenie sme zaznamenali v polovici druhej januárovej dekády. Január 2021 bol väčšinou teplotne normálny až nadnormálny (teplý) a zrážkovo zväčša normálny, na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku miestami však až mimoriadne nadnormálny (mimoriadne vlhký). Február bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, výnimkou boli len vysokohorské oblasti na strednom a východnom Slovensku, kde mesiac skončil ako teplotne nadnormálny (teplý). V priebehu februára sa atmosférické zrážky pravidelnejšie vyskytovali na našom území v prvých dvoch februárových dekádach, zatiaľ čo obdobie od 20.2. do 28.2. bolo na zrážky už výrazne chudobnejšie. Február skončil ako zrážkovo normálny prevažne na západe a severozápade Slovenska, naopak na strednom a východnom Slovensku bolo zrážok relatívne viac, tu bol február väčšinou nadnormálny (vlhký) a miestami až silne nadnormálny (veľmi vlhký). Marec bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, pričom však výrazne prevažovali záporné odchýlky od normálu 1981 – 2010, vrátane vysokohorských polôh. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1981 – 2010 bola prevažne v intervale od -1,0 až 0,0 °C. Okrem niektorých vysokohorských regiónov na severe stredného Slovenska a niektorých meteorologických staníc na východnom Slovensku bol marec z hľadiska celkového mesačného úhrnu zrážok výrazne suchší ako dlhodobý priemer, pričom skončil prevažne ako silne až mimoriadne podnormálny (veľmi až mimoriadne suchý). Na veľkej časti Podunajskej nížiny, a miestami aj na juhu východného Slovenska, nespadlo za celý mesiac ani 10 mm zrážok. Apríl 2021 bol v porovnaní s normálom 1981 - 2010 väčšinou teplotne podnormálny (studený), v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska miestami až silne podnormálny (veľmi studený). Išlo o najchladnejší apríl od roku 1997 a jeden z desiatich najchladnejších od roku 1951. Z pohľadu celkového množstva atmosférických zrážok bol apríl priestorovo veľmi premenlivý, prevažne však normálny, miestami však aj nadnormálny (vlhký; horské oblasti stredného Slovenska alebo sever Záhoria), prípadnej aj podnormálny (suchý; Zvolenská kotlina, Stredné Ponitrie, atď.). Máj 2021 v porovnaní s normálom 1981 – 2010 bol na väčšine územia Slovenska teplotne podnormálny, v západnej polovici územia prevažne až silne podnormálny (veľmi studený). Ide teda o už tretí máj v rade, kedy odchýlka mesačnej teploty vzduchu dosiahla podpriemerné až silne podnormálne hodnoty (2019 - 2021). Z hľadiska mesačného úhrnu atmosférických zrážok bol máj prevažne nadnormálny, v niektorých regiónoch západného a stredného Slovenska až silne nadnormálny (veľmi vlhký). Výnimkou bol len krajný východ a južná časť stredného Slovenska, kde bol máj zrážkovo normálny. Avšak s nástupom meteorologického leta 2021 prišlo aj teplé počasie. Vo väčšine dní od začiatku júna bola totiž priemerná denná teplota vzduchu vyššia ako dlhodobý priemer rokov 1981 – 2010. Výraznejšie to bolo na juhozápade Slovenska, v porovnaní s východom územia. Po teplotne podnormálnom až silne podnormálnom máji tak zažívame v júni citeľné oteplenie. Okrem toho, že je v posledných dňoch teplo, je aj pomerne sucho, pretože zrážky, ktoré v prvých dňoch júna spadli (a bolo ich málo) nedokázali vykompenzovať vysoký výpar v tomto období.
.png){kind=link}
Podľa SHMÚ leto v našom klimatickom pásme v drvivej väčšine rokov teplotne vrcholí počas prázdninových mesiacov, no v súčasnosti v súlade s očakávanými prejavmi klimatickej zmeny zaznamenávame intenzifikáciu a zvyšovanie frekvencie výskytu javov, spojených s mimoriadne teplým (horúcim) počasím, aj v júni.
Z pohľadu ozimín i rastlinnej výroby ako celku nie sú takéto výkyvy vhodné aj napriek tomu, že tie najintenzívnejšie vlny horúčav sa u nás vyskytujú spravidla v júli a v auguste, pričom periódy veľmi teplého počasia sme u nás v minulosti zaznamenali aj v júni. Ako uvádza SHMÚ nepríjemné môžu byť najmä z dôvodu krátkeho trvania noci keď sa vzduch nestihne dostatočne ochladiť a tepelná záťaž tak trvá dlhší čas. To je nežiadúce i z pohľadu pestovaných poľných plodín. Okrem tropických dní tak zaznamenávame aj tropické noci (noc kedy teplota vzduchu neklesne pod 20 °C). Veľmi teplé počasie bolo u nás napríklad v júni 2000, 2002, 2003, 2007, 2017 a 2019. V júni v roku 2003 sa vyskytlo až 10 dní v rade s maximálnou dennou teplotou vzduchu nad 30 st., pričom jeden deň bolo maximum vyššie ako 35 °C.
Obilniny všeobecne
Obilniny zaberajú vo svete približne 50% ornej pôdy, čím sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti. V archeologických náleziskách sa našlo zrno pšenice, jačmeňa, prosa, ryže a ďalších druhov rastlín už z mladšej doby kamennej.
K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40% kalorickej a bielkovinovej potreby a 11% tukovej potreby vo výžive obyvateľstva. V rozvojových krajinách je denná energetická potreba krytá zo 60 až 80% obilninami, vo vyspelých krajinách je to cca 30%. Význam obilnín sa kladne hodnotí aj z agrotechnického hľadiska. Pestovanie ozimných obilnín, predovšetkým pšenice ozimnej, má nezastupiteľné miesto v osevnom postupe každého pestovateľa. Jedným z nich je vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s jarnými obilninami, a to vďaka jesennej vlahe a dlhšej vegetačnej dobe. Tá so sebou prináša aj ďalšie benefity v podobe pokryvu pôdy počas zimy, čo vedie k zamedzeniu pôdnej degradácie. Niektoré druhy ozimín skoro uvoľňujú pôdu a tým pôda môže byť dôsledne pripravená pre následné plodiny, alebo využitá na pestovanie strniskových medziplodín na zelené kŕmenie, resp. hnojenie.
Z hľadiska významných látok označujeme obilniny ako glycidové plodiny, pričom sa ich plody môžu dlhodobo skladovať - vďaka ich vlhkosti (13 - 15%). Obilniny aj majú výhodné chemické zloženie pre výživu človeka i zvierat a ich preprava je bezproblémová i na dlhšie vzdialenosti.
Okrem zrna produkujú obilniny aj slamu, ktorá sa využíva na stelivo a do pôdy sa vracia buď priamo alebo v podobe maštaľného hnoja. Slama sa využíva aj v stavebníctve na výrobu papiera, dekoračných predmetov, tašiek atď.
Vďaka priaznivému vplyvu vlákniny na metabolizmus tukov a procesy trávenia sa veľmi kladne hodnotí aj vysoká dietetická hodnota obilnín. Produkcia niektorých obilnín sa čiastočne alebo úplne zužitkováva na kŕmenie hospodárskych zvierat. Poskytujú jadrové krmivo s vysokou energetickou hodnotou, sú dodávateľmi vitamínov skupiny B a minerálnych látok. Na kŕmenie sa môžu využiť aj v podobe granúl, senáže, siláže resp. v zelenom stave v podobe rezanky. Hodnotnými krmovinami sú i odpady pri priemyselnom spracovaní obilnín.
Benefitom pestovania ozimných obilnín je ich ekonomická výnosnosť a konkurencieschopnosť na trhu s komoditami. Pšenica ozimná, napriek kolísajúcim výkupným cenám, ostáva pre pestovateľov naďalej príťažlivou plodinou.
Agroekologické podmienky prostredia pre obilniny
Hustosiate obilniny patria k plodinám mierneho pásma, i keď niektoré siahajú až na sever, ako napríklad pšenica až po 60° s. š., jačmeň po 70° s. š., ovos po 64° s. š., raž po 69° s. š.. Minimálna teplota pre klíčenie pri obilninách mierneho pásma sa pohybuje v rozmedzí 1 až 5 °C, pri obilninách teplého pásma 8 až 10 °C. Nízke teploty najlepšie znášajú ozimné formy obilnín (raž siata ozimná -25 až -29 °C, pšenica ozimná -25 °C, jačmeň ozimný -12 °C). Tieto teploty môžu byť aj nižšie pri snehovej prikrývke.
Množstvo vody, ktoré spotrebujú rastliny počas vegetácie je pomerne veľké a najčastejšie sa vyjadruje transpiračným koeficientom (ktorý vyjadruje množstvo vody v kg, potrebného na vytvorenie 1 kg sušiny). Priemerná hodnota transpiračného koeficientu je pri pšenici 500, raži 400. Počas vegetácie by nemal klesnúť obsah vody v pôde pod bod vädnutia. Medzi obsahom vody a vzduchu v pôde je úzky vzťah. Optimálny pomer pôdneho vzduchu je 40:60%.
Z hľadiska nárokov na svetlo sa obilniny rozdeľujú na obilniny dlhého a krátkeho dňa. Dlhodenné k tomu aby mohli vyklasiť majú byť osvetlené v období fotoperiodickej reakcie 12 - 14 hodín (pšenica, raž, tritikale).
Na prítomnosť vzduchu sa viažu životné procesy rastlín. Vzduch v pôde je potrebný pre klíčenie ako aj pre dýchanie koreňov. Na nedostatok vzduchu je citlivý najmä jačmeň siaty.
Výšku úrody obilnín významnou mierou ovplyvňuje štruktúra pôdy, ktorá je podmienená jej mechanickým a chemickým zložením, obsahom a pomerom živín v pôde (ktoré ovplyvňujú najmä výživu rastlín) a pôdnymi koloidmi. Tu je dôležitý i vklad pestovateľ, ktorý využíva rôzne spôdoby obrábania pôdy.
Podľa požiadaviek plodín na reakciu pôdy delíme plodiny na:
- plodiny vyžadujúce neutrálnu až slabo zásaditú pôdnu reakciu (pH 7,0 - 8,0)
- plodiny vyžadujúce neutrálnu až slabo kyslú pôdnu reakciu (pH 6,0 - 7,0) - pšenica, jačmeň
- plodiny so širokým rozpätím pôdnej reakcie (pH 4,0 - 7,0) – raž.
Konzervačné technológie pestovania ozimných obilnín
Dnes sa už vo väčšom objeme ako ešte nedávno využívajú takzvané konzervačné (redukované) technológie.
Základnou filozofiou konzervačných spôsobov obrábania pôdy je uchovať (konzervovať) v pôde všetko, čo je z hľadiska jej úrodnosti priaznivé a vylúčiť všetky negatívne vplyvy na pôdu. Toto môžu riešiť technológie minimalizačné (objem rastlinných zvyškov, alebo percento pôdy, ktoré je nimi pokryté po sejbe plodiny je 15 – 30%) a pôdoochranné (objem rastlinných zvyškov, alebo percento pôdy, ktoré je nimi pokryté po sejbe plodiny je viac ako 30%). Využíva sa i vertikálne obrábanie pôdy, ktoré obmedzuje pohyb s pôdou v horizontálnej rovine a pozberové zvyšky zostávajú na povrchu, alebo sa zapravujú plytkou podmietkou do približne desiatich centimetrov. Dochádza tak k šetreniu pôdnej štruktúry, ochrane pôdneho makroedafónu (dážďovky), a k znižovaniu pôdnej erózie a k lepšiemu hospodáreniu s vlahou.
Záleží však od viacerých faktorov, či sa použije na jeseň konvenčné, alebo konzervačné obrábanie pôdy. Úspešnosť používania týchto spôsobov obrábania je závislá od viacerých faktorov. Za základnú požiadavku správneho obrábania pôdy k oziminám sa pokladá dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršom obrábaní, primeraným utláčaním oráčiny najmä v suchšom období. Spôsob prípravy pôdy závisí na predplodine, stupni zaburinenia a stave pôdy.
Najvýznamnejšími dôvodmi používania konzervačných technológií sú obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy, zníženie počtov prejazdov po poli a mnohé ďalšie. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby. Používaním konzervačných technológií dochádza k celkovému zlepšeniu agroekologických vlastností pôdy v podobe vyššej úrodnosti, zlepšenia fyzikálno - chemických a biologických vlastností, zlepšeniu pôdnej štruktúry, zníženiu erózie, vyrovnaniu pozemku.... To sa prejavuje jednak v úrodách a následne i v ekonomickej bilancii.
Dnes možno povedať, že väčšina pestovateľov istým spôsobom viac či menej minimalizuje. Farmárov k ich používaniu vedú aj špecifické podmienky a to nielen na Slovensku akými sú ekonomická situácia, agroekologické podmienky (podnebie, pôda, vlaha, ...) i snaha dodržať agrotechnické termíny (predsejbová príprava pôdy, sejba, ...). Minimalizačné technológie obrábania pôdy sa v bývalom Československu začali uplatňovať niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia. Bolo to však viac živelné ako praktické (nevhodná technika, problematická dostupnosť herbicídov so systémovým účinkom, ...). Začiatkom 90-tych rokov sa minimalizačné technológie uplatňovali už na asi na 10 - 15% vtedajšej výmery ornej pôdy (obilniny, kapusta repková pravá, kukurica siata). Úspešnosť používania minimalizácie v podniku je v dominantnej miere závislá od druhu pôdy, pričom na ťažších, ílovitých pôdach s väčším sklonom sa minimalizačná technológia (možná orba pluhom po vrstevniciach) osvedčuje menej ako na rovinách stredne ťažkých až ľahkých pôdach. Je to dané i tým, že výsevné sekcie niektorých sejačiek na priamu sejbu sa problematickejšie prispôsobujú nerovnostiam povrchu pôdy, i keď i v tejto oblasti výskum nových sejačiek napreduje.
Väčšie množstvo rastlinných zvyškov na povrchu však môže vyvolávať i problémy s imobilizáciou N, kvalitnou sejbou, väčším tlakom burín najmä vo vlhkých oblastiach, rastlinnými patogénmi, produkciou fytotoxínov (kyselina octová), vo vlhkých a studených pôdach s nízkou biologickou aktivitou.
Pôdoochrannými technológiami možno účinne bojovať s najvýznamnejším problémom degradácie poľnohospodárskej pôdy - pôdnou eróziu. Je známe, že zníženie intenzity obrábania pôdy vedie k znižovaniu erózie. Pri týchto technológiách je možné pred eróziou chrániť kvalitnú vrchnú časť pôdy práve pomocou vyššieho % pozberových zvyškov predplodiny na povrchu pôdy. Kombináciou pôdoochranných technológií a iných prvkov ochrany pôdy možno znížiť eróziu až o niekoľko percent. Obrábaním sa tiež dostáva na povrch vlhšia pôda, ktorá rýchlo vysychá. Veľmi dôležitým je celoročné pokrytie pôdy rastlinami a ich pozberovými zvyškami a redukcia obrábania pôdy.
Tieto technológie obrábania pôdy pozitívne ovplyvňujú i napohľad „neviditeľné“ prvky úrodnosti - množstvo organickej hmoty v pôde, stabilitu pôdnych agregátov, množstvo i diverzitu pôdneho makro i mikroedafónu. Typickým znakom je množstvo a hmotnosť dážďoviek. Pri bezorbovom systéme bolo zaznamenaných niekoľkonásobne vyššia početnosť dážďoviek ako v konvenčnom systéme, zmeny stavu pôdnej organickej hmoty, pôdnych mikroorganizmov, mineralizácie N, uvoľňovania CO2 do atmosféry, objemu a zastúpenia pórov a objemovej hmotnosti a iné.
Ďalším negatívnym javom súvisiacim s intenzitou obrábania pôdy a pestovania poľných plodín je aj zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vznikajúce v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky.
Zhutnenie sa prejavuje na penetrometrickom, ale aj orbovom odpore pôdy, čo má vplyv na prenikanie koreňov do pôdy a v konečnom dôsledku i na jej obrábateľnosť. Nadmerné zhutnenie pôdy (kompakcia) má za následok zníženie pôdnej úrodnosti v podobe, už spomenutých, menej na prvý pohľad viditeľných, zhoršených fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Od toho sa odvíja i ďalší proces degradácie pôdy v podobe zlého hospodárenia s vodou (zvýšená objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, zamokrenie, rýchly odtok z plochy, erózia), vysokého mechanického odporu prenikajúcich koreňov rastlín, ale i pracovného náradia mechanizmov na obrábanie pôdy. Taktiež sú prerušené póry, brzdí sa pohyb vody a plynov, čo má za následok zníženú dostupnosť kyslíka a vody pre korene rastlín).
V Slovenskej republike neexistujú presné čísla, na základe ktorých by sa dalo určiť akou technológiou sa aká výmera plôch obrába. Čiastočne možno vychádzať z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpoklad je, že v Slovenskej republike sa na približne 350 000 ha obrába pôda práve bezorbovo. V závislosti od pôdnych podmienok, tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmeru až 550 000 hektárov.
Problematika rôzneho obrábania pôdy je riešená ako prioritná aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC) – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch a je zameraná na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Posudzuje sa priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných podľa scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov sú hodnotené atmosféricko-klimatické, pôdno-edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM v pôdoochranných systémoch obrábania pôdy v porovnaní so systémom konvenčným a na technologickú kvalitu dopestovaného produktu.
Benefity konzervačných technológií okrem ekonomických sú aj z hľadiska zlepšenia pôdnych fyzikálno-chemicko-biologických vlastností, zvýšenia činnosti pôdneho makro a mikroedafónu, zamedzenia vodnej a veternej erózie, obmedzenia produkcie skleníkových plynov a ďalších vlastností, ktoré v konečnom dôsledku budú prínosom celospoločenského významu, najmä v kontexte ekonomiky vo vzťahu k prebiehajúcej klimatickej zmene.
Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od mnohých faktorov. Mnohé z nich môžeme ako pestovatelia významne ovplyvniť.
Slovensko je charakteristické širokým rozpätím pôdnoklimatických podmienok prostredia. V týchto podmienkach, ku ktorým sa pripájajú i ekonomické požiadavky trhu, sa okrem efektívnosti pestovania po stránke úrodovej, zvyšujú aj požiadavky na optimalizáciu postupov ako dosiahnuť primeranú úrodu.