Vplyv rôzneho podielu obilnín v osevnom postupe na úrodu zrna a aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej
Osevné postupy sa neustále prispôsobujú ekonomickým ukazovateľom a politickým zámerom. Hlavnú časť pestovaných plodín v súčasnej dobe tvoria obilniny a olejniny, klesá výmera okopanín a jednoročných a viacročných krmovín. Táto situácia v pestovaní plodín vedie k zmene druhovej štruktúry burín na pozemkoch. Burinové spoločenstvá našich polí druhovo chudobné, často je zaburinenie tvorené len niekoľkými všeobecne rozšírenými taxónmi. Dochádza k nárastu burín zo skupiny jednoročných ozimných burín. Pri zvýšenom zastúpení obilnín alebo zvýšenom podiele niektorého obilného druhu sa počíta s určitým znížením úrod. Príčiny zníženia úrod vo všeobecnosti spočívajú v poškodení hubovými chorobami, silnejšom zaburinení, v zhoršení pôdnej štruktúry a v negatívnych dôsledkoch pre vodný a vzdušný režim pôdy. Medzi plodinami a burinami sa vytvárajú určité vzťahy. Pretože plodiny i buriny pokrývajú svoje potreby z rovnakých zdrojov na stanovišti (voda, živiny priestor), prevládajúcim vzťahom medzi nimi je konkurencia. V podmienkach, ktoré sú priaznivé pre rast plodín, je konkurencia burín značne potlačená. Miera škodlivosti burín sa zvyšuje, pokiaľ dôjde ku zladeniu životného rytmu plodiny a burín. Škodlivejšie sú tie buriny, ktoré klíčia, vzchádzajú a rozvíjajú sa v rovnakú dobu ako pestovaná plodina. Buriny je možné vhodne ovplyvňovať osevnými postupmi. Striedanie plodín predstavuje jeden z regulačných procesov, ktorý tým, že sa striedajú jednotlivé plodiny líšiace sa svojimi nárokmi a biologickými vlastnosťami, vytvára striedavo rôzny tlak na produkčný potenciál pôdy.
Dlhodobé pokusy sú hlavnými indikátormi udržateľného rozvoja a slúžia ako varujúci systém pri problémoch vedúcich k trvalému zníženiu produktivity plodín.
Cieľom našej práce bolo zistiť, ako podiel obilnín v osevných postupoch (40 %, 60 % a 80 %) ovplyvňuje úrodu zrna a aktuálnu zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej (ďalej pšenice ozimnej). Výskum bol realizovaný v rokoch 2016 - 2018 na dlhodobom stacionárnom pokuse založenom v roku 1974 na Experimentálnom pracovisku v Borovciach, ktoré patrí NPPC – VÚRV Piešťany. Bola použitá odroda pšenice ozimnej Bertold.
|
Foto. 1: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín |
Dlhodobý poľný pokus sa nachádza na černozemi hnedozemnej na vápenatej spraši. Plodiny zaradené do osevných postupov so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín sú uvedené v tabuľke 2.
Tab. 2: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % zastúpením obilnín v štruktúre osevu
V osevných postupoch boli použité dve úrovne hnojenia: H1 a H2. Pri úrovni H1 bolo použité minerálne hnojenie (dávky boli vypočítané podľa bilančnej metódy (Bizík a kol., 1998) a zaorávanie organického hnojiva Veget® v dávke 5 t.ha-1. Pri úrovni H2 bolo aplikované len minerálne hnojenie, dávky živín boli vypočítané ako pri úrovni H1. Zrážky v rokoch 2016 - 2018 boli rozložené veľmi nerovnomerne (Tab. 1). V roku 2016 v júni bol pozorovaný zrážkový deficit v porovnaní s dlhodobým priemerom -57,0 mm. V roku 2017 sme zaznamenali zrážkový deficit v mesiaci marec -11,9 mm, v máji -23,6 mm a v júni -56,1 mm. V roku 2018 prevýšila priemerná mesačná teplota v apríli dlhodobý priemer o +4,17 °C, v máji o +3,65 °C a v júni o +1,88 °C . Zrážkový deficit v apríli dosiahol -25,5 mm, v máji -26,8 mm a v júni -17,7 mm.
Tab. 1: Poveternostné podmienky v rokoch 2016 – 2018 na stanovišti Borovce
Aktuálna zaburinenosť na jar v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín sa nelíšila od aktuálnej zaburinenosti pri 60 % podielom obilnín (24 ks.m-2). V osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sa aktuálna zaburinenosť v pšenici ozimnej po hrachu siatom zvýšila o 113 % a po jačmeni ozimnom o 13 % (Obr. 1).
Obr. 1: Aktuálna zaburinenosť pšenice letnej formy ozimnej pri rôznom zastúpení obilnín
V lete bola aktuálna zaburinenosť v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín o 50,0 % vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sa aktuálna zaburinenosť v pšenici ozimnej po hrachu siatom zvýšila 3 x v porovnaní s osevným postupom so 40 % podielom obilnín. V osevnom postupe s 80 % zastúpení po jačmeni ozimnom bola aktuálna zaburinenosť 2,3 krát vyššia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V osevných postupoch s rôznym podielom obilnín sa vyskytovali na jar burinové druhy patriace do 4 biologických skupín: 1. jednoročné efemérne; 2. jednoročné ozimné; 3. dvojročné a trváce 4. trváce hlbšie zakoreňujúce (Obr. 2).
Obr. 2: Zastúpenie burín v jednotlivých biologických skupinách na jar
Jednoročné efemérne buriny tvorili 43 % a boli zastúpené jedným burinovým druhom veronikou brečtanolistovou (Veronica hederifolia). Najvyššie percentuálne zastúpenie mali buriny zo skupiny jednoročné ozimné (Obr. 2). Boli zastúpené týmito druhmi: hviezdica prostredná (Stellaria media), hluchavka objímavá (Lamium aplexicaule), fialka roľná (Viola arvensis), peniažtek roľný (Thlaspi arvense), úhorník liečivý(Descurainia sophia), ostrôžka poľná (Consolida regalis) a parumanček nevoňavý (Tripleurospermum perforatum). Biologická skupina dvojročných a trvácich bola reprezentovaná jedným burinovým druhom púpavou lekárskou (Taraxacum officinale). Pichlič roľný (Cirsium arvense) bol jediným burinovým druhom zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich.
|
Foto. 2: Veronika brečtanolistá – najpočetnejšie zastúpený burinový druh na jar zo skupiny jednoročných efemérnych burín |
|
Foto. 3: Hluchavka objímavá – druhý najpočetnejší burinový druh na jar |
|
Foto. 4: Fialka roľná – častý burinový druh v pšenici na jar i v lete |
|
Foto. 5: Ostrôžka poľná – každoročne sa vyskytujúci burinový druh na jar i v lete |
|
Foto. 6: Pichliač roľný – problematický burinový druh zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich burín |
V lete bola aktuálna zaburinenosť pšenice letnej výrazne nižšia ako na jar. Vyskytujúce sa burinové druhy v lete boli zo štyroch biologických skupín: 1. jednoročné jarné skoré; 2. jednoročné jarné neskoré a 3. jednoročné ozimné a 4. trváce hlbšie zakoreňujúce (Obr. 3).
Obr. 3: Zastúpenie burín v jednotlivých biologických skupinách v lete
Z jednoročných jarných skorých sa vyskytovali druhy: drchnička roľná (Anagalis arvensis), pohánkovec ovíjavý (Fallopia convolvulus) a stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare). Skupina jednoročných jarných neskorých bola zastúpená jedným burinovým druhom ježatkou kuriou (Echinochloa crus-galli). V poraste pšenice ozimnej boli v lete pozorované dva burinové druhy zo skupiny jednoročných ozimných: fialka roľná (Viola arvensis) a ostrôžka poľná (Consolida regalis). Pichlič roľný (Cirsium arvense) bol jediným burinovým druhom zo skupiny trvácich hlbšie zakoreňujúcich.
Úroda zrna pšenice ozimnej (Tab. 3) bola v rokoch 2016 – 2018 štatisticky preukazne ovplyvnená hnojením, zastúpením obilnín a ročníkom. Pri zaorávaní minerálnych hnojív s organickým hnojivom Veget® bola úroda zrna pšenice po hrachu siatom štatisticky preukazne vyššia (5,99 t.ha-1) ako pri hnojení minerálnymi hnojivami (5,58 t.ha-1). V osevnom postupe s 80 % podielom obilnín sme zaznamenali štatisticky preukazne nižšiu úrodu zrna (5,56 t.ha-1) ako v osevnom postupe so 40% podielom obilnín (5,91 t.ha-1) a v osevnom postupe s 60 % podielom obilnín (5,88 t.ha-1). V roku 2016 sme zistili štatisticky preukazne vyššiu úrodu zrna (6,86 t.ha-1) ako v roku 2017 (5,07 t.ha-1)a v roku 2018 (5,13 t.ha-1).
Tab. 3: Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej v rokoch 2016 - 2018
Záver: V rokoch 2016 – 2018 bolo zistené, že napriek odlišným podmienkam počasia, sa vo všetkých sledovaných rokoch výrazne zvyšovala aktuálna zaburinenosť v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín. Úroda pri 40 % a 60 % podiele obilnín v osevnom postupe bola preukazne vyššia ako v osevnom postupe s 80 0 zastúpením obilnín. Výsledky ukázali, že pri striedaní plodín v osevnom postupe sa znižuje aktuálnu zaburinenosť pšenice ozimnej a okrem toho sa preukazne zvyšuje úroda zrna, čo má za následok pozitívny ekonomický dopad.
Uvedené výsledky boli získané z rezortného projektu „Zdokonalenie pestovateľských systémov pre trvalú udržateľnosť a kvalitu primárnej rastlinnej produkcie zohľadňujúcich zmeny klímy, ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka“ (PESYSTRU) podporeného Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, riešeného v rokoch 2016-2018.
