Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Pestovanie jarných pšeníc a jačmeňov

05-03-2019
prof. Dr. Ing. Richard Pospíšil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Pri zakladaní porastov jarných poľných plodín je potrebné okrem dodržania optimálneho termínu sejby dbať na správne uloženie osiva do kvalitného osivového lôžka pri priaznivej vlhkosti pôdy. Nové zjednodušené technológie zakladania porastov jarných plodín, využívajúce minimalizačné a pôdochranné spôsoby obrábania pôdy, dávajú mnohokrát väčšie predpoklady pre zabezpečenie vyššie uvedených požiadaviek než súčasné klasické spôsoby.    

Jarná pšenica je doplnková obilnina, jej výsevné plochy kolíšu v širokom rozmedzí v závislosti od prezimovania porastov pšenice ozimnej. Jarná pšenica je vhodná najmä do vlhších repárskych a úrodných zemiakárskych výrobných oblastí, kde môže úrodovo prekonávať aj ozimnej typy.  V suchších kukuričných oblastiach je vhodná len na pozemky s dobrým vlahovým zabezpečením podzemnou vodou.

Jarná pšenica má zo všetkých jarných obilnín najslabší koreňový systém a preto citlivo reaguje na nedostatok zásob pôdnej vlahy po suchej zime. Najvhodnejšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny, olejniny, okopaniny a zeleniny. Väčšinou sa jarná pšenica zaraďuje po neskoro zbieraných predplodinách (cukrová repa, zemiaky, silážna kukurica). V praxi je to najčastejšie aj po obilninách (ozimná pšenica). V takýchto prípadoch sa odporúča použiť strniskové medziplodiny. Jarnú pšenicu je možné siať aj po vyzimovanej ozimnej pšenici, ak je včas zaoraná. Prísevy do zle prezimovanej ozimnej pšenice nemožno odporučiť vzhľadom na ťažkosti, ktoré vznikajú pri samotnom príseve a nevyrovnanom dozrievaní zmesi oboch typov pšeníc.

Jarná pšenica sa vysieva sa spravidla ako prvá, len čo to pôdne a poveternostné podmienky dovolia. Po suchých a teplých zimách nie sú zriedkavé výsevy už koncom februára začiatkom marca. Naopak neskoré termíny výsevu, na základe poznatkov praxe i výskumu v závislosti na odrode, môžu znížiť očakávanú produkciu až o 40 – 60 kg za každý oneskorený deň sejby!

Základom dobrej klasickej prípravy pôdy pre jarnú pšenicu je stredná jesenná orba (18-22 cm). To umožní jednoduché predsejbovú prípravu pôdy na jar, pri ktorej by sa mala pôda  dobre prevzdušniť a vytvoriť osivové lôžko v hĺbke 3-5 cm. Na ľahších pôdach je nutné jarné práce vykonávať so zreteľom na zachovanie pôdnej vlhkosti, na ktorej nedostatok je jarná pšenica dosť citlivá.

Pri jarnej pšenici by mala byť samozrejmosťou vysoká kvalita predsejbovej prípravy pôdy. Jej cieľom musí byť pri prevzdušnení povrchovej vrstvičky pôdy nad osivovým lôžkom a zachovanie pôdnej vlahy v zóne budúceho koreňového systému tejto jarnej obilniny. Za týmto účelom sú obzvlášť vhodné minimalizačné spôsoby obrábania  pri spájaní pracovných operácií. V suchších podmienkach a na ľahkých pôdach treba po sejbe valcovať, najlepšie ryhovanými valcami.

Skorá sejba jarnej pšenice zvyšuje pravdepodobnosť založenia dobrého a vyrovnaného porastu. Rastliny využijú chladné a vlhké obdobie začiatku jari k odnožovaniu a zakladaniu rastových vrcholov. V neskoršom období už vyššie teploty spôsobujú prechod rastlín do steblovania a obmedzujú tak odnožovanie. V oblastiach, kde je to možné, odporúčame  výsev jarných pšeníc už vo februári, len čo to podmienky počasia dovolia. Jarné pšenice nie sú príliš citlivé na tzv. "zamazanie do pôdy", ako je to pri jačmeňoch.

Neskorá sejba sa prejavuje aj na zhoršení rastu a vývinu jarnej pšenice počas celej ďalšej vegetácie. Porasty nerovnomerne vschádzajú, aj počet životaschopných jedincov je menší. Vyššie teploty za začiatku jari, ako sme toho svedkami čoraz častejšie v ostatných rokoch, urýchľujú rast a vývin, čím nie je dostatok času na dostatočný vývin generatívnych aj vegetatívnych orgánov jarnej pšenice. Prejavuje sa to hlavne na nedostatočnom rozvoji koreňového systému a odnože sú menšie a často sterilné. Jarná pšenica sa vo všeobecnosti vyznačuje nižšou intenzitou odnožovania. Len na kvalitných pôdach a pri vhodnom priebehu poveternosti vytvára na jednej rastline viac klasov. Okrem správneho termínu sejby je nemenej dôležité aj zabezpečenie správnej hustoty porastu. Podľa výrobných oblastí sa odporúča v rozmedzí 4,5 až 5,5 milióna klíčivých zŕn pri hĺbke sejby 30 až 50 mm. Aj v prípade hĺbky sejby hrá významnú úlohu aktuálna vlhkosť pôdy pri sejbe. Základnými kritériami pre výber odrody sú samozrejme úroda a jej kvalita.

Pre úspešné pestovanie jarnej pšenice okrem správnej prípravy pôdy a skorej sejby je dôležitá aj zodpovedajúca minerálna výživa. Fosfor a draslík je možné do pôdy dodať už na jeseň, dusík postačuje po sejbe. Hnojenie jarnej pšenice je zvyčajne rozdelené na základné (predsejbové) a produkčné (DC 25-30). Základné hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami je vhodné zaorať spolu so strniskovou medziplodinou. Základná dávka živín je na rovnakej úrovni ako u ozimných pšeníc, keď predpokladáme spotrebu fosforu 5kg a draslíka 20 kg na tonu predpokladanej produkcie. Pomer živín by mal zodpovedať N: - P: K - 1: 1: 1,5. Celková dávka dusíka je odporúčaná na úrovni 80-120 kg / ha, pričom na základne hnojenie pripadá 1/2 až 1/3 z tejto dávky zvyšok na produkčné prihnojenie na začiatku steblovania. Po dobrých predplodinách, kedy je možné dávky dusíka znížiť, je celá dávka aplikovaná ako predsejbová. Podľa vývoja porastu je pri vysokom založení úrodotvorných prvkov vhodné uvažovať o neskorom prihnojení N (15-30 kg / ha) pred začiatkom klasenia, ktoré zaistí dosiahnutie kvalitatívne parametre obsahu lepku.

Pre lepší príjem vody je vhodné pozemok po zasiatí povalcovať, najlepšie ryhovanými valcami. Pre úspešné pestovanie jarnej pšenice je vhodné použitie morforegulátorov. Porasty jarných pšeníc sú menej odnoživé a vo fáze 3-4 listov možno využiť morforegulátor na podporu odnožovania. V intenzívnych podmienkach s dostatkom zrážok počas vegetácie je použitie morforegulátoru nevyhnutné.

Najvyššie úrody dosahuje jarná pšenica po predplodinách ako sú hnojené okopaniny, prípadne silážna kukurica. Ak sme v súčasných trhovo orientovaných osevných postupoch nútený siať po obilnine treba zabezpečiť po žatve predplodiny aspoň výsev strniskovej medziplodiny na „ozdravenie“ pôdy a dodanie minima organickej hmoty do pôdy.

Úrodový potenciál ozimných a jarných odrôd je v podstate  zhodný. Pri jarnej pšenici je však využitie úrodového potenciálu obmedzené najmä dĺžkou vegetačnej doby. Tvorba úrody jarnej pšenice je predovšetkým závislá na hlavnom steble, odnože sa podieľajú na produkcii zrna v menšej miere, než je tomu pri ozimnej pšenici. Jarná pšenica má nižšie kompenzačné schopnosti a citlivejšie reaguje na stresové situácie, čo sa prejavuje väčšou redukciou produkcie zrna. Správnou a starostlivou agrotechnikou však možno tento pokles do značnej miery kompenzovať.

Jačmeň siaty je našou najrozšírenejšou jarnou  hustosiatou obilninou a najvýznamnejšou vývoznou komoditou. Jačmeň siaty jarný je vysoko produktívna plodina. Za pomerne krátke vegetačné obdobie 95 – 120 dní dokáže vytvoriť veľké množstvo kvalitnej fytomasy. Pestovanie sladovníckeho jačmeňa má významné prednosti aj z agrotechnického hľadiska. Predovšetkým vzhľadom na krátke vegetačné obdobie zavčasu uvoľňuje pôdu, na ktorej možno potom ešte zasiať strniskové miešanky na zeleno a dôkladne pripraviť pôdu pre nasledujúce plodiny. Jačmeňu jarnému najlepšie vyhovujú stredne ťažké, piesočnato-hlinité až hlinité pôdy. Pôdna reakcia má byť od 5,8 do 6,2-7. Jačmeň jarný neznáša ťažké, studené, ílovité pôdy so sklonom k tvorbe pôdneho prísušku a nevyrovnaný vlahový režim pôdy.

Počas vegetácie vyžaduje rovnomerné rozdelenie zrážok. Veľmi citlivý je na vlhkosť pôdy počas sejby. Zvýšené požiadavky na vlahu má od rastovej fázy steblovania, kedy sa rozhoduje o počte kláskov v klase až do klasenia. Po zasiatí mu vyhovuje postupné otepľovanie bez väčších výkyvov, čo je v ostatných rokoch veľký problém. Škodí mu skorý nástup vysokých teplôt aj dlhšie obdobie nízkych teplôt. Aj v neskorších rastových fázach vysoké teploty a sucho nepriaznivo vplývajú na počet a hmotnosť zŕn v klase. Táto situácia sa vyskytuje v ostatných rokoch čoraz častejšie a mnohí pestovatelia zvažujú v suchých lokalitách odstúpiť od pestovania jačmeňa jarného na sladovnícke účely. Nemá sa pestovať ani v lokalitách s častým výskytom  hmly a rosy (zahnednuté špičky) a na pozemkoch zaburinených pýrom plazivým, pichliačom roľným, ovsom hluchým a metličkou.

Najlepšími predplodinami pre jačmeň jarný sú okopaniny. Po obilninách, ale aj po zaoraných repných listov je riziko zvýšenia obsahu N-látok v zrne jačmeňa sladovníckeho. Jačmeň jarný sa môže využívať ako krycia plodina pre podsev viacročných krmovín. Pôda nemá byť príliš utláčaná zberovou mechanizáciou a pozberové zvyšky majú byť dobre zapracované do pôdy. Predplodina pšenica letná ozimná v prípade veľkého sucha ešte viac prehlbuje deficit vlahy. Jačmeň sa neodporúča pestovať po sebe.      

Po veľmi dobrých predplodinách pre jačmeň jarný, ako sú cukrová repa, alebo zemiaky, nie je nutné jesenné obrábanie pôdy. V prípade hlbokých koľajových stôp po zbere týchto plodín je potrebné vykonať urovnanie povrchu pôdy buď ťažkými bránami, alebo tanierovým kypričom. Na jar sa jačmeň jarný vysieva do nespracovanej pôdy najlepšie sejacími kombináciami. Pri pestovaní jačmeňa jarného po kukurici na siláž sa po zbere obrobí pôda tanierovým kypričom a potom radličkami. Na jar sa jačmeň vysieva sejacími stroji s kotúčovými výsevnými pätkami.

Základná príprava pôdy je závislá od predplodiny. Jačmeň jarný veľmi citlivo reaguje na zle pripravenú pôdu a jej zhoršený fyzikálny stav. Po zbere plodín, zberaných na jeseň, sa odporúča orba do hĺbky 0,18 – 0, 24 m najneskôr do polovice novembra. Základom dobrej klasickej prípravy je kvalitná jesenná orba, za priaznivých vlahových podmienok. Súčasným odrodám najlepšie vyhovuje stredná orba do hĺbky 0,18 m. Plytšia kultivácia (0,15 m) je vhodná po okopaninách, na pozemkoch s priaznivým fyzikálnym stavom pôdy a na pozemkoch nezaburinených trvácimi burinami. Pri hlbšej orbe (0,22 m) musíme počítať so zvýšením obsahu hrubého proteínu v zrne. Najlepšie je použiť otočné pluhy. Ak sa nepodarí pôdu zorať na jeseň, na jar robíme pod jačmeň iba minimálnu kultiváciu (plytké obrábanie tamierovým náradím, kombinátormi alebo radličkovými bránami).

Pre jarnú predsejbovú prípravu je rozhodujúci vlhkostný stav pôdy a pôdna zrelosť („pôdne garé“). Prvou pracovnou operáciou na ťažších pôdach má byť nakyprenie pôdy ťažšími bránami (menej vhodné je použitie smykov, nakoľko porušujú pôdnu štruktúru). Vlastné sejbové lôžko pripravíme radličkovými bránami, alebo iným kypriacim náradím do hĺbky 50-60 mm. Pri klasickom postupe sa používajú smyky s bránami. V súčasnom období s používajú rôzne kombinované kypriče, ktorými je možno pripraviť pôdu na jeden prejazd po poli.

Na stanovištiach, kde nie je záruka dosiahnutie potrebnej produkcie biomasy strniskových medziplodín, je možné využiť biomasy výmrvu a burín ako "mulča". To znamená ihneď po zbere predplodiny hlbšie prekypriť pôdu na 0,2 m radličkovými kypričmi. aby produkcia biomasy výmrvu a burín bola čo najvyššia a ponecháva sa  zhruba do polovice novembra. K následnému umŕtvení tohto porastu sa používa herbicíd. Ak je dlhá teplá jeseň  je potrebné prerušiť tzv. "zelený most" šírenia chorôb a škodcov obilnín na vzídenom výmrve,  už skorším použitím herbicídov k umŕtveniu porastu. Pôda po hlbšom kyprení je ponechaná tzv. "pokoji", čím umožňujeme nerušený pôdotvorný proces, najmä biologickú aktivitu pôdy (rozvoj a činnosť makro i mikroedafonu) a tiež biochemickú aktivitu pôdy (intenzita premeny látok, mineralizáciu), čo vedie k zvyšovaniu jej úrodnosti.

Jačmeň jarný sa pri tejto technológii na jar vysieva do mulča mrazom umŕtvenej strniskovej medziplodiny, alebo chemicky umŕtveného výmrvu a burín. K výsevu sa používajú sejacie stroje so šípovými sejacími pätkami.

Pre dosiahnutie veľmi dobrej produkcie zrna jarného jačmeňa všeobecne platí, že je potrebné uskutočniť jeho skorý výsev. Pôda má byť vyzretá, kyprá a drobivá s primeranou vlhkosťou  a dostatkom vzduchu. Pri výseve jačmeňa do príliš vlhkej pôdy dochádza k tzv. "zamazaniu osiva " kedy zrno zle klíči a vzchádza. Pri oneskorenom siatí do preschnutej pôdy, osivo vzchádza nevyrovnane so značnou medzerovitosťou porastu. Optimálny termín sejby je v niektorých rokoch vzhľadom na vývoj počasia veľmi krátky a vyžaduje vysoké pracovné nasadenie. Preto jednotlivé spôsoby zakladania porastu jačmeňa jarného minimalizačnými a půdoochrannými technológiami umožňujú v celej rade prípadov zaistiť pre túto plodinu lepšie štartovacie podmienky než konvenčné spôsoby hospodárenia.

Jačmeň jarný je plodina, ktorá za krátke vegetačné obdobie vytvára veľké množstvo organickej hmoty a preto potrebuje dostatok živín v prístupnej forme s vyváženým pomerom. Pri výžive a hnojení jačmeňa jarného je potrebné brať do úvahy slabý koreňový systém a krátke vegetačné obdobie, za ktoré sa vytvorí pomerne veľké množstvo fytomasy. Pri hnojení je potrebné vychádzať z agrochemických rozborov pôdy. Fosforečné a draselné hnojivá možno zapracovať do pôdy na jeseň pri základnej príprave pôdy. Dávku aplikujeme na základe pôdnej zásoby v hĺbke 0,30 m. Pri metóde nahradzovacieho hnojenia – dodávame jačmeňu aspoň toľko živín, koľko sme z pôdy odobrali. Pri sejbe je možné aplikovať ešte 40 – 60 kg dusíka na hektár technológiou „pod pätu“. Dostatok živín v blízkosti osiva výrazne podporuje odnožovanie jačmeňa jarného.  Pozor, nezabúdame ani na optimálne pH. Ak je pH nižšie ako 6,3 môžu úrody klesnúť až o tretinu! Najvýznamnejšou živinou je dusík, ktorý najviac ovplyvňuje sladovnícku kvalitu jačmeňa. Dobré úrody jačmeňa sa dosahujú v rokoch s optimálnymi podmienkami na uvoľňovanie živín z pôdnej zásoby, čiže jačmeň dobre využíva starú pôdnu silu. Účinnosť dusíka z priamej aplikácie je dobrá v rokoch, keď je uvoľňovaný z pôdnej zásoby menej intenzívne. Pri vyšších dávkach dusíka musí byť jednoznačne dohnojené aj fosforom a draslíkom. Pod sladovnícky jačmeň nie je vhodné zapracovať do pôdy organické hnojivá.

Termín sejby patrí medzi najvýznamnejšie opatrenia ovplyvňujúce úrodu a kvalitu jačmeňa jarného. Základným predpokladom úspešného pestovania jačmeňa jarného je správny výber odrody pre danú lokalitu a pre účel pestovania. Prvým predpokladom pre dosiahnutie dobrej úrody, je použitie uznaného osiva. Hĺbka sejby je v rozmedzí 3 – 3 cm. Pri neskoršom termíne volíme plytšiu sejbu, aby jačmeň rýchlo vzišiel. Jačmeň jarný klíči pri teplote pôdy 1 – 3 ºC. Sejeme ho čo, najskôr na jar, zásadne do dobrej pripravenej, vyzretej pôdy. Do pripravenej pôdy máme siať čo najskôr, podľa možností v marci ako náhle nám umožnia pôdne a poveternostné podmienky. Jačmeň je citlivý na „zamazanie“, preto ho nesmieme zasiať do nevyzretej, mokrej pôdy. Pri extrémnej skorej sejbe jačmeň klíči pomaly a hrozí riziko napadnutia pôdnymi mikroorganizmami, poškodenie z nedostatku vzduchu, čím dochádza k horšej vzchádzavosti a nedostatočnému vývinu porastu. Agrotechnický termín sejby jačmeňa je v najvyššie položenej výrobnej oblasti najneskôr do polovice apríla. Za každý oneskorený deň po agrotechnickom termíne dochádza k poklesu úrody o 30 až 50 kg!  Hĺbka sejby má byť 30-50 mm, na ľahších pôdach sejeme hlbšie, na ťažších plytšie. Vysievame 3,5 - 4,5 mil. klíč zŕn na hektár. Vyšší výsevok použijeme pri menej odnožujúcich odrodách, po menej vhodnej predplodine, na silnejšie zaburinených pozemkoch a pri neskorej sejbe. Pri zbytočne vysokom výsevku môžeme v prehustených porastoch neskôr redukciou prísť o odnože, ktoré nám ale zbytočne odčerpali vzácnu vlahu a živiny pre tvorbu úrody.

Pri ošetrovaní počas vegetácie sa orientujeme sa na potláčanie škodlivých činiteľov ako sú choroby, buriny a škodcovia. Využívame povolené chemické prípravky podľa príslušnej Metodiky ochrany rastlín a Zoznamu povolených prípravkov. Po zasiatí musíme podporiť priaznivé podmienky pre rovnomerné a rýchle vzchádzanie. Za sucha pôdu povalcujeme, najlepšie rýhovanými valcami. Po obilninovej predplodine sa povrch pôdy nemá povalcovať ťažkými lúčnymi valcami. Tým sa spomalí rozklad pozberových zvyškov a   zvyšuje sa negatívny vplyv obilnej predplodiny. Regulácia chorôb má výrazný vplyv na udržanie odnoží. Valcovanie sa neodporúča v období odnožovania a steblovania. Po vytvorení pôdneho prísušku treba porasty pobrániť ľahkými bránami, alebo ježkovými valcami. Nesmie sa brániť v čase od objavenia klíčka do fázy 3.listu, kedy jačmeň zakoreňuje. Brániť môžeme až od 4.listu. Bránenie priaznivo pôsobí aj v období odnožovania, neskôr je jačmeň na bránenie citlivý. V prípade vytvorenia pôdneho prísušku, môžeme porasty brániť, keď sú rastliny primerane zakorenené.

Okrem mechanického ničenia burín môžeme použiť herbicídy, ktoré volíme podľa druhovej skladby burín.  Počas intenzívneho predlžovania klasu nepoužívame regulátory rastu. Zabránime tak poškodeniu klasu, ktorý môže byť deformovaný s drobným zrnom, zastaví sa klasenie, alebo sa poškodia osiny. Cieľom fungicídneho ošetrovania má byť ochrana zástavkového listu a klasu. Pre vysoké a kvalitné úrody je dôležité pri jarnom jačmeni čo najdlhšie udržať posledné štyri listy v dobrom zdravotnom stave.

Z mikroprvkov majú pri jarnom jačmeni význam hlavne Cu, Mg (listová plocha), Mn (koreňový systém, odnožovanie, choroby) a Zn (rast koreňa a tvorba škrobu).

Jačmeň zberáme najskôr po dosiahnutí žltej zrelosti zrna, keď sú zrná tvrdé a najhornejšie kolienka sú pri 75 % rastlín zaschnuté. Termín zberu ovplyvňuje biologickú a sladovnícku hodnotu jačmeňa. Množiteľské porasty a jačmeň na sladovnícke účely zberáme v plnej zrelosti. Predčasným zberom dochádza k znižovaniu úrody a kvality zrna. Jačmeň na sladovnícke účely zberáme tiež v plnej zrelosti, kedy najspodnejšie kolienko je hnedé, tvrdé a prevažne zaschnuté, zrná bývajú už tvrdé dosahujú vlhkosť 15 %. Skorší zber obyčajne negatívne ovplyvňuje energiu klíčivosti. Pri neskoršom zbere sa zvyšujú straty a vzrastá nebezpečenstvo porastania. Pri oneskorenom zbere dochádza k väčším stratám vplyvom lámavosti stebla pod klasom. K najvýznamnejšiemu poškodeniu zrna dochádza pri zberovej vlhkosti 16 – 18 %. Pri manipulácii so zrnom je potrebné predchádzať mechanickému a biologickému poškodeniu. Jačmeň kŕmny zberáme na konci žltej zrelosti. Po zbere jačmeň predčisťujeme, čistíme, prípadne dosúšame. Maximálna vlhkosť pre skladovanie osiva je     15 % za aktívneho prevetrávania.

Len dodržanie celého komplexu agrotechnických zásad od prípravy pôdy až do zberu a skladovania môže viesť k dobrým úrodám a kvalite jarných obilnín. Správnou agrotechnikou možno do značnej miery eliminovať aj vplyv nepriaznivých poveternostných i biotických činiteľov, naproti tomu nedodržaním agrotechnických zásad je možné veľa pokaziť aj za tých najvhodnejších agroekologických podmienok.