Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Vplyv osevného postupu a hnojenia na úrodu pšenice ozimnej v dlhodobom poľnom pokuse

29-05-2018
Ing. Mgr. Mária Babulicová, PhD. | babulicova@vurv.sk
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

V súčasnej dobe sú mnohé poľnohospodárske podniky zamerané na pestovanie jednej alebo dvoch hlavných plodín, uplatňujúcich tzv. voľný osevný postup, ktorý sa pružne podriaďuje trhovým mechanizmom doby. Príčiny zníženia úrod vo všeobecnosti spočívajú v poškodení hubovými chorobami, silnejšom zaburinení, v zhoršení pôdnej štruktúry a v negatívnych dôsledkoch pre vodný a vzdušný režim pôdy. Niektoré výsledky z poľných pokusov ukázali nasledujúce zoradenie vplyvu agronomických faktorov na sledované parametre: organické hnojenie (+37 %) ˃osevný postup (+30 %) ˃minerálne hnojenie (+20 ....26 %) ˃zavlažovanie (+2.....7 %). V podmienkach Slovenska je pšenica letná forma ozimná na prvom mieste v štruktúre obilnín a plodín na ornej pôde. Na dosiahnutie vysokých úrod zrna pšenice ozimnej má významný účinok lokalita, pôdna úrodnosť, osevný postup, aplikácia organického hnojenia, správny výber odrôd, vhodná regulácia zaburinenosti, cielená ochrana plodín.

Dlhodobé pokusy sú hlavnými indikátormi udržateľného rozvoja a slúžia ako varujúci systém pri problémoch vedúcich k trvalému zníženiu produktivity plodín.

Cieľom našej práce bolo zistiť, ako podiel obilnín v osevných postupoch (40 %, 60 % a 80 %) a úroveň hnojenia ovplyvňuje  úrodu zrna pšenice letnej formy ozimnej v dlhodobom časovom horizonte. Výskum bol realizovaný v rokoch 1987 - 2016 na dlhodobom poľnom pokuse založenom na Experimentálnom pracovisku v Borovciach, ktoré patrí Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru - Výskumnému ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.  

Poľný pokus sa nachádza na černozemi hnedozemnej na vápenatej spraši. Plodiny zaradené do osevných postupov so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín sú uvedené v tabuľke 1. V osevných postupoch boli použité dve úrovne hnojenia: H1 a H2. V rokoch 1987 – 2006 boli pri úrovni hnojenia H1 použité dávky živín: N 90 kg č.ž.ha-1 (dávka bola rozdelená na základné hnojenie v dávke 30 kg č.ž.ha-1, na regeneračné prihnojenie v dávke 30 kg č.ž.ha-1 a produkčné prihnojenie v dávke 30 kg č.ž.ha-1), P 35 kg č.ž.ha-1, K 80 kg č.ž.ha-1. Pri úrovni H2 dávky živín boli vypočítané podľa bilančnej metódy (Bizík a kol., 1998). Od roku 2007 bolo pri úrovni H1 bolo použité minerálne hnojenie - dávky živín boli vypočítané podľa bilančnej metódy (Bizík a kol., 1998)a zároveň bolo na tomto variante zaorávané organického hnojivo Veget® v dávke 5 t.ha-1. Pri úrovni H2 bolo aplikované len minerálne hnojenie, dávky živín boli vypočítané ako pri úrovni H1.

Tab. 1: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % zastúpením obilnín v štruktúre osevu

Tab. 1

Výsledky z rokov 1987 – 2006 ukázali, že medzi dvoma úrovňami minerálneho hnojenia H1 a H2 boli malé rozdiely (štatisticky nevýznamné), okrem rokov 1996 a 2001 (Tab. 2 a Tab. 3). Rozdiely medzi dvomi úrovňami hnojenia boli v intervale 0,02 – 0,27 t.ha-1. V rokoch 2007 – 2016, kedy bolo pri úrovni H1 aplikované organické hnojivo Veget boli rozdiely medzi dvoma úrovňami hnojenia vyššie. Pohybovali sa v intervale od 0,06 do 1,13 t.ha-1. Pri hodnotení rokov 1987 – 2016 sme zistili, že zastúpenie obilnín ovplyvňovalo výšku úrody pšenice ozimnej v štatisticky významnej miere v štrnástich rokoch (Tab. 3).

Tab. 2: Úroda pšenice letnej formy ozimnej pri dvoch úrovniach hnojenia v rokoch 1987 - 2016

Tab. 2

Tab. 3:  Preukazné rozdiely v úrode zrna pšenice letnej formy ozimnej v závislosti od faktorov v jednotlivých rokoch

Tab. 3

Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 1987 – 1991 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 7,85 t.ha-1, v osevnom postupe so60 % podielom obilnín 7,86 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 7,66 t.ha-1 (Obr. 1). V roku 1991 bola úroda v osevnom postupe s 80 % zastúpením nižšia o 10 % ako v osevnom postupe so 60 % zastúpením obilnín a o 9,3 % nižšia ako v osevnom postupe so 40 % zastúpením obilnín. Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 1992 – 1996 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 7,37 t.ha-1, v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín 7,32 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 6,78 t.ha-1 (Obr. 2).

Obr. 1 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej(t.ha-1) pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 1987 – 1991

Obr. 1

Obr. 2 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej(t.ha-1) pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 1992 – 1996

Obr. 2

Štatisticky preukazné rozdiely v úrode zrna v závislosti od zastúpenia obilnín boli zistené v rokoch 1992, 1993 a 1996 (Tab. 3). V roku 1996 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 1,63 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín a o 1,55 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 1997 – 2001 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 7,36 t.ha-1, v osevnom postupe so60 % podielom obilnín 7,53 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 7,11 t.ha-1 (Obr. 3).

Obr. 3 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej (t.ha-1) pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 1997 – 2001

Obr. 3

Štatisticky preukazné rozdiely v úrode zrna v závislosti od zastúpenia obilnín boli zistené v roku 1997 (Tab. 3). V roku 1997 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,48 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín. Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 2002 – 2006 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 6,62 t.ha-1, v osevnom postupe so60 % podielom obilnín 6,57 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 6,29 t.ha-1 (Obr. 4).

Obr. 4 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej (t.ha-1)pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 2002 – 2006

Obr. 4

Štatisticky preukazné rozdiely v úrode zrna v závislosti od zastúpenia obilnín boli zistené v roku 2002, 2003, 2004 a 2006 (Tab. 3). V roku 2002 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,62 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V roku 2003 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,87 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V roku 2006 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,70 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 2007 – 2011 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 6,66 t.ha-1, v osevnom postupe so60 % podielom obilnín 6,52 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 6,58 t.ha-1 (Obr. 5).

Obr. 5 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej (t.ha-1) pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 2007 – 2011

Obr. 5

Štatisticky preukazné rozdiely v úrode zrna v závislosti od zastúpenia obilnín boli zistené v rokoch 2007 a 2008. (Tab. 3). V roku 2007 bola úroda zrna o 0,47 t.ha-1 nižšia v osevnom postupe s 80 % zastúpením obilnín v porovnaní s osevným postupom so 40 % zastúpením obilnín. Priemerná úroda zrna pšenice ozimnej v rokoch 2012 – 2016 v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín bola 6,56 t.ha-1, v osevnom postupe so60 % podielom obilnín 6,48 t.ha-1 a v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín 6,13 t.ha-1 (Obr. 6).

Obr. 6 Úroda zrna pšenice letnej formy ozimnej (t.ha-1) pri rôznom zastúpení obilnín v rokoch 2012 – 2016

Obr. 6

Štatisticky preukazné rozdiely v úrode zrna v závislosti od zastúpenia obilnín boli zistené v rokoch 2012, 2014 a 2016 (Tab. 3). V roku 2012 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,40 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 60 % podielom obilnín. V roku 2014 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 1,12 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín. V roku 2016 bola úroda zrna v osevnom postupe s 80 % podielom obilnín o 0,61 t.ha-1 nižšia ako v osevnom postupe so 40 % podielom obilnín.

Záver: Zastúpenie obilnín v osevných postupoch v priebehu tridsiatich hodnotených rokov ovplyvnilo v štatisticky významnej miere úrodu zrna pšenice ozimnej v štrnástich rokoch a hnojenie v ôsmich rokoch. Zvyšovanie podielu obilnín v osevných postupoch malo za následok znižovanie úrody zrna pšenice ozimnej. Pokles úrody vplyvom vyššieho zastúpenia obilnín sa pohyboval od 0,40 t.ha-1 do 1,63 t.ha-1. Preto správne zvolený postup a využívanie minerálno-organického hnojenia stále zostávajú dôležitými agrotechnickými opatreniami, ktoré zabraňujú poklesu úrod.

Fotografie 1 a 2: Osevné postupy so 40 %, 60 % a 80 % podielom obilnín

Fotografia 1

Fotografia 2

Poďakovanie: Práca bola riešená v rámci rezortného projektu výskumu a vývoja „Zdokonalenie pestovateľských systémov pre trvalú udržateľnosť a kvalitu primárnej rastlinnej produkcie zohľadňujúcich zmeny klímy, ochranu životného prostredia a rozvoj vidieka“.