Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Obilniny

Tritikale v slovenskom obilninárstve

22-11-2017
Ing. Peter Hozlár, PhD.; Ing. Katarína Matušková, PhD.; Ing. Daniela Dvončová, PhD.; Ing. Daniela Čemanová; Ing. Lenka Pohanková
NPPC - VÚRV - Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša

Tritikale (Triticosecale, Wittmack) je obilnina získaná hybridizáciou pšenice (Triticum) s ražou (Secale). Prvé tritikale bolo vyprodukované škótskym botanikom A. Stephenom Wilsonom v roku 1875, keď sa podarilo opeľovať pšenicu s ražným peľom (Wilson 1876). Avšak tieto rastliny tritikale produkovali sterilný peľ, a preto nemohli produkovať životaschopné potomstvo. Až v roku 1888 bol získaný prvý plodný hybrid nemeckým šľachtiteľom W. Rimpau. Pôvodným cieľom výroby tritikale bola produkcia novej obilnej plodiny, ktorá kombinovala vynikajúcu agronomickú výkonnosť a kvalitu konečného použitia pšenice so stresovou toleranciou (biologickou aj abiotickou) a prispôsobivosťou raže. Veľké úsilie na celom svete bolo vykonané s cieľom vyvinúť hexaploidné tritikale so zlepšeniami v agronomických vlastnostiach, kvalitou konečného použitia a odolnosťou voči rôznym biotickým a abiotickým stresom V roku 1969 bola registrovaná prvá odroda tritikale Rosner v Kanade, ktorá sa využívala na výrobu alkoholu. V roku 1982 sa presadila poľská odroda Lasko, čo bolo prelomom v tvorbe nových biologických materiálov tritikale. Napriek tomu, že má množstvo výhod oproti pšenici, celosvetová produkcia tritikale je stále veľmi nízka. V roku 2013 sa na celom svete pestovalo približne 4 milióny hektárov tritikale, pričom hlavnými krajinami produkujúcimi tritikale boli Poľsko, Bielorusko, Nemecko, Francúzsko a Rusko. V dobách Československa sa hybridy získavali v Semčiciach, ale potom v 70. rokoch 20. storočia sa šľachtenie tritikale sústredilo do Šľachtiteľskej stanice Úhřetice. Prvou odrodou československého pôvodu sa stala v roku 1991 odroda ozimného tritikale Ring. V Slovenskej republike vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VURV) Piešťany sa šľachtením tritikale naplno zaoberal Július Rychtárik. V súčasnej dobe sa tritikale šľachtí v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC), VURV, Výskumno-šľachtiteľskej stanici Vígľaš-Pstruša a Výskumno-šľachtiteľskej stanici Malý Šariš.

Šľachtiteľské stratégie

Úspech akéhokoľvek šľachtiteľského programu závisí od dostupnosti vhodných zdrojov s vhodnými genetickými znakmi pre zaujímavé vlastnosti. Spočiatku sa variabilita pre znaky tritikale opierala o produkciu primárneho tritikale. Tritikale je pre-dominantne samoopelivá plodina s možnosťou určitého stupňa cudzoopelenia. Spôsob dedičnosti, heritabilita a počet génov, ktoré kontrolujú sledované vlastnosti, ovplyvní spôsob manipulácie s populáciami a výber jednotlivých prvkov. Na účely vývoja odrody sa väčšina jednotlivých krížení robí s elitnými rodičmi (často registrovanými kultivarmi) s komplementárnymi vlastnosťami, aby sa skombinovali žiadúce alely oboch rodičov. Cieľom kríženia býva spojenie výhodných vlastností rodičovských plodín. Najväčšou prednosťou tritikale sa stala vysoká výnosnosť v horších ekologických podmienkach a aj vyššia odolnosť voči chorobám a škodcom. Vo všeobecnosti tritikale spája vysoký úrodový potenciál pšenice s biotickou a abiotickou stresovou toleranciou raže, čo je vhodnejšie na produkciu v okrajových oblastiach (kyslé, zasolené oblasti, prípadne oblasti s toxicitou ťažkých kovov).

Tritikale pre humánnu výživu

Využitie tritikale pre humánnu výživu sa opiera hlavne o jeho spracovanie  pre potreby mlynského a pekárenského priemyslu. Z toho, že tritikale je kríženec pšenice a raže, by sa dalo usudzovať, že múka z tritikale bude vhodnou surovinou pre pekársku výrobu, predovšetkým pre výrobu chleba, pretože v pekárňach sa často používajú zmesi ražnej a pšeničnej múky v rôznom pomere. Zo získaných informacií je zrejmé, že vo vyspelých krajinách nie je o využitie tritikale na výrobu chleba a pečiva príliš veľký záujem. Tritikale je viac oceňované ako surovina pre prípravu špeciálnych dietnych výrobkov, doporučovaných proti civilizačným chorobám. Rovnako sú známe technológie na výrobu cestovín, vločiek, cereálnych raňajkových a cukrárskych výrobkov z tritikale.

Rozdiely v kvalite zrna u tritikale sú oproti pšenici (T. aestivum) podmienené neprítomnosťou pšeničného D genomu a prítomnosťou ražného R genomu. Je nutné si uvedomiť, že D genom pšenice siatej disponuje jednou tretinou lokusov, kódujúcich zásobné proteíny endospermu zrna. Naopak R genom zodpovedá za syntézu sekalínov, ktoré sa negatívne podieľajú na zhoršenej technologickej kvalite zrna tritikale.

Tritikale pre krmné účely

Hlavnými sledovanými znakmi sú obsah, kvalita a stráviteľnosť bielkovín. Vysoký obsah hrubých bielkovín však nemusí byť rozhodujúcim ukazovateľom kvality kŕmneho obilia. Väčší význam je v zastúpení jednotlivých frakcií bielkovín. Napríklad zvýšený obsahu prolamínu a glutenínu by naopak viedol ku zhoršeniu kŕmnej hodnoty, pretože tieto frakcie sú z výživového hľadiska menej hodnotné. Výhodnejšie je zastúpenie voľných bázických aminokyselin a frakcií kyseliny albuminovej a globulínovej. Obsah lyzínu v týchto frakciách neklesá pod 48 %. Vyšší obsah lyzínu je pozitívnou vlastnosťou tritikale. Ako vyplýva z tuzemských i zahraničních údajov, v porovnaní so pšenicou má tritikale často až dvojnásobný podiel rozpustných bielkovinových frakcií.

Využitie tritikale ako krmoviny

Tritikale už dávnejšie budilo pozornosť ako kŕmna plodina svojim vysokým vzrastom a bohatým olistením. Niektoré odrody sú šľachtené dokonca na tento účel a vykazujú veľmi nádejné výsledky v porovnaní s ostatnými ozimnými obilninami. Tritikale na zelené kŕmenie sa vyznačuje pomalým starnutím, čo súvisí s nízkým obsahom lignínu a dobrou odolnosťou proti listovým chorobám, vyšším obsahom dusíkatých látok a nižším obsahom vlákniny. Tritikale je preto vhodné ako krmivo pre hospodárske zvieratá vo forme siláže, krmiva, pastvy a sena. Pri porovnávaní s ozimnou ražou má ozimé tritikale jednoznačnú prednosť ako plodina vhodná pre produkciu biomasy. Ozimé tritikale poskytuje vyššie výnosy celkovej biomasy rastlín na hektár a tiež vyššiu výťažnosť bioplynu na tonu biomasy.

Využitie tritikale k výrobe alkoholu

Už prvé kanadské pokusy s využitím tritikale v liehovarníckom priemysle ukázali, že je možné dosahovať znamenitú kvalitu liehovín, dokonca aj škótskej whisky. Základnými ukazovateľmi pre liehovarníctvo sú amylolytická aktivita, aktivita alfa-amylázy, číslo viskozity, stupeň zmazovatenia a ďalšie ukazovatele.

Produkcia bioetanolu je podľa odrôd ozimého tritikale rôzna. Najvyššia uvádzaná produkcia bola dosiahnutá pri odrode Alamo – 42,5 litrov bez pridania enzýmov a 45,3 litrov s pridaním enzýmov. Tritikale možno bude hrať novú významnú úlohu – ako energetická plodina pre produkciu bioetanolu, kdeže výťažnosť je vyššia jako u raže. Tritikale má pre výrobu etanolu celý rad pozitívnych vlastností, napríklad vysoký obsah škrobu, nížší obsah proteínov, vysokú enzymatickú činnosť.

Napriek týmto prednostiam pestovanie triticale má na Slovensku skôr kolísavý alebo klesajúci trend.

Vývoj osiatych plôch tritikále v SR (ha) : Prameň: ŠÚ SR

Rok
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
ha
10 000,0
10 602,1
11 025,1
11 957,2
12 996,3
10 826,1
9 827,0

Keď by sme mali definovať perspektívy a možnosti jeho uplatnenia v podmienkach Slovenska, tak nemôžme opomenúť lepšiu reakciu na intenzifikačné vstupy oproti pšenici, čo nám umožňuje použiť menej vstupov tj. priemyselných hnojív, vzhľadom k lepšiemu zdravotnému stavu oproti pšenici aj menej fungicídov. Práve v horších podmienkach prináša triticale vyššie úrody oproti pšenici ale aj oproti ozimnému jačmeňu a populačnej raži. V suchších podmienkach je však úrodnější ozimný jačmeň. Časť plôch ozimného jačmeňa môže triticale nahradiť práve v horších podmienkach , práve pre jeho lepšiu kŕmnu hodnotu a odolnosť proti virusovej žltej zakrpatenosti jačmeňa. V oblastiach kde je rozhodujúca skorosť tak pestovatelia dávajú prednosť ozimnému jačmeňu. Vzhľadum na vyššiu úrodnosť oproti raži a vyššiu výťažnosť etanolu je možné nahradiť v niektorých oblastiach aj raž.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC), Výskumný ústav rastlinnej výroby (VURV) a jeho šľachtiteľská stanica Vígľaš-Pstruša ponúka najširšie portfólio odrôd tritikale na Slovensku. Najstaršou odrodou tritikale je odroda Pletomax z pracoviska Vígľaš-Pstruša. Odroda Pletomax je skorá až stredne skorá odroda tritikale ozimného. Výška rastlín je stredná. Má stredne husté porasty s produktívnym klasom, väčšie zrno, čo sa prejavuje na strednej až vysokej hmotnosti tisícich zŕn. Podiel predného zrna je vysoký. Má dobrú odolnosť na poliehanie (v priemere za dobu skúšok 8,4 bodu). Zdravotný stav má dobrý. Má dobrú odolnosť na pleseň snežnú (8,3), veľmi dobrú odolnosť na múčnatku trávovú (8,4), strednú odolnosť na hrdzu ražnú (6,3 bodu) a listové škvrnitosti (6,6). U hrdze trávovej boli zaznamenané len ojedinelé výskyty. Je odolnejšia na septóriu v klase. Pri hodnotení klasových chorôb (steblolam, fusárium) sa od kontrolných odrôd neodlišuje. Odroda Pletomax mala nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach (kukuričná 103 %, repná 109 %, zemiaková 106 %, horská 102 %). Ďalšou odrodou z pracoviska Vígľaš-Pstruša je odroda Pinpong.  Je to ozimný typ, vhodný pre pestovanie na zrno na kŕmne účely. Odroda Pinpong je stredne skorá odroda tritikale ozimného. Výška rastlín je stredná. Klas v zrelosti je svetlo sfarbený. Klas má stredný až hustý s krátkymi osinami na vrchole klasu. Vytvára husté porasty. Má veľké zrno, vysokú hmotnosť tisícich zŕn a vysoký podiel predného zrna. Má strednú až dobrú odolnosť na poliehanie. Zdravotný stav má dobrý. Má dobrú odolnosť na pleseň snežnú, veľmi dobrú odolnosť na múčnatku trávovú, hrdzu ražnú a strednú odolnosť na listové škvrnitosti. Pri hodnotení klasových chorôb (septória, steblolam, fusárium) sa neodlišuje od kontrolnej odrody.Odroda Pinpong mala nadpriemerné úrody v kukuričnej (114,5 %), zemiakovej (102,1 %), horskej pestovateľskej oblasti (110,3 %). Poslednou odrodou z pracoviska Vígľaš-Pstruša je PS Tecko. Je to presievkový typ, vhodný pre pestovanie na zrno na kŕmne účely. Odroda PS Tecko je stredne skorá až neskorá odroda tritikale ozimného. Výška rastlín je stredná až dlhá. Má vysokú hmotnosť tisícich zŕn, vysoký podiel predného zrna. Má dobrú odolnosť na poliehanie. Zdravotný stav má dobrý. Odolnosť na pleseň snežnú má dobrú. Odolnosť na múčnatku trávovú má veľmi dobrú, odolnosť na hrdzu ražnú dobrú až veľmi dobrú, odolnosť na listové škvrnitosti dobrú. Pri hodnotení klasových chorôb (septória, fusárium) sa neodlišuje od kontrolných odrôd, pri hodnotení na steblolam vykazuje veľmi dobrú odolnosť. Odroda PS Tecko mala nadpriemerné úrody v kukuričnej (107,7 %), repárskej (112,9 %), zemiakarskej (104,8 %) aj horskej pestovateľskej oblasti (106,2 %).

Závery

Keď zhrnieme  prednosti tritikale a možnosti jeho využitia, tak môžeme uviesť, že tritikale má:

  • vysokú výkonnosť i v menej priaznivých podmienkach;
  • toleranciu k horšej predplodine, k horším pôdnym podmienkam, nízkému pH pôdy, obsahu Al3 + ionnv a menšiemu obsahu mikroelementov;
  • menšia náročnosť na hnojenie a ochranu proti chorobám a škodcom;
  • najvyššiu krmnú hodnotu zrna;
  • u špeciálnych odrôd najvhodnejšiu produkciu bioetanolu.
    Tritikale je vhodný druh pro „low input“ a ekologické systémy pestovania a pre pestovanie v CHKO a PHO vodných zdrojov.

Použitá literatúra je k dispozícii u autorov článku.