Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Krmoviny

Ďatelinotrávne porasty a ich doba využívania

10-07-2015
Ing. Jozef Čunderlík, PhD .,a kol. | cunderlik@vutphp.sk
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – VÚTPHP Banská Bystrica

Pri dĺžke doby využívania viacročných krmovín sa môžeme stretnúť s dvoma odlišnými názormi. Jeden názor tvrdí, že viacročné krmoviny postačuje pestovať na jeden úžitkový rok (v roku výsevu v podseve, alebo z letného výsevu) a po dvoch až troch kosbách porast zaorať. Jeho zástancovia tvrdia, že viacročné krmoviny slúžia ako predplodina pre pšenicu, ako prerušovač v osevnom postupe zostavenom prevažne z obilnín a repky.

Druhý názor tvrdí, že je lepšie pestovať viacročné krmoviny na dva, popr. i viacej úžitkových rokov. Stúpenci tohto názoru argumentujú rozložením nákladov na orbu, prípravu pôdy a osivo na viacej rokov, resp. na vyšší objem pozbieraného krmu. Nezanedbateľné je odpočinutie pôdy a zvýšenie obsahu humusu v pôde, oživenie mikrobiálneho života v pôde. Po vhodnej aplikácii herbicídu v krycej plodine nie je nutné v niekoľkých úžitkových rokov aplikovať pesticídy – s výnimkou likvidácie porastu po skončení jeho životnosti totálnym herbicídom s účinnou látkou glyphosatem. Opodstatnenie majú obidva názory a ani jeden sa nemôže uplatňovať univerzálne. V intenzívnych obilninárskych oblastiach, na rovinatých pozemkoch, ktoré sa ľahko spracovávajú budú častejšie porasty jednoročné. V chladnejších oblastiach, ale hlavne na svahovitejších a erózne ohrozených pôdach, ale aj skeletovitých alebo ťažkých, kde spracovanie vyžaduje vyššie úsilie a náklady budú vhodnejšie porasty doslova viacročné.

Počiatky šľachtenia tetraploidnej ďateliny lúčnej boli zamerané predovšetkým na zvýšenie výnosu krmoviny, NL (dusíkaté látky) a vyššiu odolnosť proti rakovine, ktorá v minulosti porasty starých krajových odrôd diploidných ďatelinovín často poškodzovala. Až v priebehu šľachtenia ďalších odrôd sa začala pozornosť viacej venovať  vytrvalosti a odolnosti voči ďalším chorobám. V súčasnej dobe sú omnoho závažnejším problémom viacročnej ďateliny lúčnej Fuzariózy. Intenzívne sa šľachtia odrody odolné virózam a listovým chorobám. Boli tiež vyšľachtené tetraploidné odrody rôznych skorostí a tak s využitím najskorších diploidných odrôd, pestovatelia môžu zasiať porasty a zberať postupne vždy v optimálnej kŕmnej zrelosti. Trávnymi komponentmi ďatelinotráv boli tradične dva druhy – kostrava lúčna a timotejka lúčna, avšak obidve trávy bývajú súčasťou miešaniek pre TTP. Ich vytrvalosť je veľmi obmedzená a zrejme po prvom úžitkovom roku výkonnosť začne výrazne klesať.

Používaním novších odrôd ďateliny lúčnej a nových druhov tráv od druhej polovici 70. rokov sa výnosy krmovín a kvalita ďatelinotráv darí výrazne zlepšiť.

Do krátkodobých miešaniek na báze diploidných ďatelinovín vedľa druhov kostravy lúčnej a timotejky, ktoré už pochopiteľne majú niekoľko nových výkonnejších odrôd – je to mätonoh mnohokvetý cv. Bečva.

Do viacročných miešaniek s tetraploidnou ďatelinou lúčnou sa na pozemky s vyrovnanými vlahovými pomermi alebo do vlhších podmienok môžu použiť hybridy (Felina, Hykor, Perun, Lofa), tetraploidný mätonoh trváci.Na suchšie pozemky vedľa ovsíka obyčajného je vhodná kostrava trsteníkovitá a jej hybridy.

Zásady pre zostavovanie ďatelinotrávnych miešaniek

Od 70. rokov pri zostavovaní ďatelinotrávnych miešaniek sa začal používať opačný pomer trávy a ďateliny, ako bolo do tej doby obvyklé. Pomer sa obrátil v prospech vyššieho podielu ďatelinoviny v miešanke a súvisí to s vyššou konkurenčnou schopnosťou nových odrôd tráv – predovšetkým hybridov a mätonohov, lebo tieto sú schopné ďatelinu potlačiť. Ďalším dôvodom zmeny pomerov je snaha vyprodukovať (s minimálnou dávkou dusíka alebo bez neho) objemovú krmovinu s čo najvyššou koncentráciou NL v sušine a tak trávy v miešanke slúžia k podpore lepšieho zavädania na pokose a tiež k urýchleniu konzervácie pri silážovaní (zvyšujú sušinu, majú vyšší obsah vodorozpustných cukrov ako ďatelinoviny).

Množstvo trávneho komponentu v ďatelinotrávnej  miešanke sa riadi:

a) požadovanou kvalitou vyprodukovanej krmoviny ( akou kategóriou zvierat bude skrmovaná)  napr. pre vysokoprodukčné dojnice poskytne vyššiu produkciu NL a zároveň najviac energie, miešanka ak do nej bude namiešaný mätonoh mnohokvetý (jednoročná miešanka), mätonohový hybrid, alebo mätonoh trváci (viacročná miešanka), lebo tieto neskoršie druhy majú nižší obsah vlákniny a zároveň najvyšší obsah WSC (vodorozpustných cukrov).Tieto hybridy, alebo mätonoh mnohokvetý sa do miešaniek väčšinou miešajú s nižším podielom okolo 10% (4 kg/ha), len výnimočne sa zvyšuje až na 20%.Tieto miešanky sú síce najkvalitnejšie, ale obtiažnejšie zavädajú, majú nižší obsah sušiny pri zbere a mäkké steblá mätonohu na pokose rýchlo poliehajú. Podobe ako čistý mätonoh, vyžadujú zber výkonnými mechanizačnými zberačmi.

Do viacročných miešaniek patria vytrvalejšie druhy tráv (kostrava trsteníkovitá a jej hybridy, ovsík obyčajný, mätonoh trváci, cv. Perun a pod.) s vyšším podielom zastúpenia (až 45%), aby po preriednutí ďateliny mohli zaplniť prázdne miesta, s možnosťou prihnojenia dusíkom.

b)  dobou výsevu a spôsobom založenia porastu, porasty vysievané na jar môžu mať vyšší podiel trávy ako miešanky vysievané v lete, alebo skoro na jeseň. Málo vyvinutá ďatelina na jeseň môže byť následne potlačená trávou, ktorá rastie i počas teplejšej zimy. Ďateliny s trávami ozimného charakteru kostravy, mätonohu trváceho, ale i s timotejkou alebo ovsíkom, môžu byť zakladané do krycej plodiny – obilniny.

c) prípadným požiadavkám na zber už v roku výsevu. Vyzimované porasty, ktoré sa už nevyplatí prisiať, môžeme nahradiť skorým jarným výsevom ďatelinotrávy s vyšším podielom mätonohových hybridov (6 kg/ha), popr. i s mätonohom jednoročným, ako krycou plodinou (5-10 kg/ha ). Zber prichádza o 3-4 týždne neskoršie v porovnaní s porastami z výsevu predchádzajúcich rokov.

Vždy je nutné prihliadať k biologickým vlastnostiam použitého druhu trávy, hlavne rýchlosti rastu po zasiatí a konkurenčnej schopnosti. Najsilnejším konkurentom ďateliny lúčnej je mätonoh mnohokvetý cv. Bečva a Perun, mätonoh hybridný cv. Odra, čiastočne cv.Lofa -  po zasiatí rastie veľmi rýchlo. Pre dobrý vývoj miešanky po zasiatí je veľmi dôležité dodržať hĺbku siatia, výsev ďatelinotrávy  sa musí nastaviť na optimálnu hĺbku pre ďatelinu, teda 10-15 mm.

Zloženie ďatelinotrávnych miešaniek podľa skorosti

Odrody tráv i ďatelinovín sú šľachtené zámerne s rôznou skorosťou, aby sa miešanky dali zberať postupne vždy v optimálnej kŕmnej zrelosti (tab.1). Pri neskorom letnom výseve ďatelinotráv a hlavne v oblastiach s častými prísuškami, je treba znížiť podiel trávy, predovšetkým mätonohového charakteru. V novembri ďatelinoviny ukončujú rast, ale trávy rastú ďalej i za miernych zím a  mohlo by dôjsť k potlačeniu ďatelinovinovej zložky v miešanke. Nové odrody a druhy tráv i tetraploidné odrody ďateliny lúčnej boli skúšané v mnohých pokusoch v rámci vyšších polôh. Dosahovali veľmi dobrých výnosov a dobrú odolnosť drsným podmienkam, takže už roky sú vysievané v praxi. Hybridy PerunBečva sú vhodné i do ranných miešaniek s ďatelinou hlavne pre vysoký obsah vodorozpustných cukrov. V chladnejších oblastiach môžu v dobe zberu skorých miešaniek byť len vo fáze steblovania a teda majú veľmi nízku sušinu a obtiažnejšie zavädajú.

Tabuľka 1: Rozdelenie druhov a odrôd ďatelín a tráv pre použitie do miešaniek podľa skorosti

Druh
Skoré miešanky
Stredne skoré až stredne neskoré miešanky
Neskoré miešanky
Ďatelina lúčna
všetky diploidné odrody a Vesna (4n)
Tatraploidné odrody(Beskyd, Kvarta, Dolina, Amos, Sigortd, Margot)
Radegast
Hybridy kostravovité
Kostrava trsteníkovitá
Felina, Hykor, Kora
Felina. Hykor, Kora
 
Reznačka laločnatá
Rela, Dactyla
 
 
Kostrava lúčna
Levočská
Levočská
 
Timotejka lúčna
Lema
Levočský, Lema
Levočský, Timola
Hybridy mätonohu
Perun, Bečva
Perun, Bečva, Lofa
Perun, Bečva, Lofa
Mätonoh mnohokvetý
 
všetky odrody
všetky odrody
Mätonoh hybridný
 
 
Odra
Mätonoh vytrvalý
 
 
tetraploidné odrody

V tabuľke 2 sa uvádzajú výnosy troch jednoduchých ďatelinotrávnych miešaniek rôznych skorostí za tri kosby v priebehu vegetačného obdobia. Pokusy boli vždy zberané v optimálnej fenofáze podľa skorosti. Výsledky pokusu vyjadrujú produkčnú schopnosť, bez zberových strát a vplyvu, ako sú poškodenie eróziou a pod. Pri správnom založení a ošetrovaní porastu je reálne dosiahnuť v praxi v podmienkach, ako zemiakárska, alebo okrajová repárska oblasť cca 80%uvedených výnosov. Pri zodpovedajúcom ošetrovaní ide o udržanie i do tretieho roku veľmi kvalitných porastov s dostatočným zastúpením ďateliny. K zásadným opatreniam, zaisťujúcim viacročnosť ďatelinotrávnych porastov patrí valcovanie na jar po obschnutí povrchu pôdy aj sledovanie výskytu hrabošov a ich regulácia.

Tabuľka 2: Produkcia sušiny skorej, stredne skorej a neskorej vysiatej ďatelinotrávy ( t.ha-1 )

Ďatelinotrávy
2001
2002
2003
Spolu
x
Vesna
Hykor
22,3
18,0
12,7
53,0
17,67
Beskyd Perun
23,9
17,9
12,5
54,3
18,10
Radegast Lofa
22,1
17,8
10,5
50,4
16,80

Podľa týchto zistení je nutné ďalej sa zaoberať touto problematikou, hlavne v súvislosti s klimatickou zmenou. Rast koncentrácie oxidu uhličitého, rast teploty vzduchu, rast fotosynteticky aktívneho žiare­nia počas vegetačného obdobia zvyšujú potenciál tvorby biomasy. Preto bude potrebné v predstihu sa zameriavať na šľachtenie odrôd a hybridov pro­dukčného typu s väčším dôrazom na adaptabilitu proti biotickým a abiotickým stresom, t. j.odrodám s menšou citlivosťou na extrémy teplôt, sucha či chorôb.

Poďakovanie: Príspevok bol spracovaný vďaka podpore  projektu  APVV-0098-12  Analýza, modelovanie a hodnotenie agroekosystémových služieb.