Ďatelinotrávne miešanky na ornej pôde a ich produkčný potenciál
Ďatelinotrávne miešanky (ĎTM) tvoria prechod medzi monokultúrami a rastlinnými spoločenstvami lúk. Sú významnou súčasťou rastlinnej výroby, tvoria prirodzenú zložku krmovinovej základne a významne podmieňujú úspešný rozvoj živočíšnej výroby ako súčasť krmovinovej dávky prežúvavcov. V nížinách sú základom výroby objemových krmív, v horských oblastiach majú skôr doplnkový charakter. Avšak na trhu sa v rozhodujúcej miere realizujú prostredníctvom živočíšnych produktov - mäsa a mlieka. Vo všetkých oblastiach však majú nezastupiteľnú úlohu v rámci osevných postupov pri zvyšovaní úrodnosti. Ich dôležitosť je často podceňovaná vzhľadom na to, že nie sú klasickou trhovou plodinou a v mnohých prípadoch sa dostávajú na okraj záujmu. Situácia v pestovaní kŕmnych plodín je ovplyvnená aj neustále klesajúcimi stavmi hospodárskych zvierat. Z dlhodobého hľadiska to však môže priniesť mnohé negatíva, predovšetkým v znižovaní úrodnosti pôdy.
Na vhodných stanovištiach poskytujú vysoké úrody, kvalitného, všestranne použiteľného krmu. Ich využitie je odôvodnené tam, kde je úrodnosť tráv a ďatelinovín v čistých porastoch nízka, resp. úrody sú kolísavé a nezaručujú pravidelný prísun krmu. Okrem tvorby zelenej hmoty ako zdroja bielkovín pre živočíšnu výrobu, majú aj mnohé mimoprodukčné funkcie. Sú prospešné pri zúrodňovaní pôdy, zlepšujú jej štruktúru a obohacujú ju o humus a živiny. Dôležitý je aj ich protierózny, fytosanitárny a melioratívny účinok. Dlhší odpočinok pôdy pod dočasným porastom pôsobí vhodne na obsah humusu, ako aj na tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry pôdy. Zvyšky ďatelinovín mineralizujú a znižujú potrebu dusíka následných plodín. ĎŤM sú výhodnejšie v porovnaní s monokultúrami ďateliny lúčnej či lucerny siatej. Predovšetkým pre ich menšiu zaburinenosť a chorobnosť porastu, nižšie náklady na založenie aj hnojenie a napokon aj pre vyššie úrody sušiny. Trávne druhy zase v miešankách vytvoria hustejší a kompaktnejší porast, čím sa stabilizuje úroda aj kvalita. Pri spoločnom pestovaní sa ďatelinoviny a trávy účelne dopĺňajú vo využívaní podmienok stanovišťa. Predovšetkým sa jedná o odlišné usporiadanie koreňového systému – ďatelinoviny zakoreňujú hlbšie, trávy plytšie.
Aj keď neexistuje univerzálny návod pre zakladanie porastov, je možné vybrať si z mnohých vhodných druhov a odrôd tráv a ďatelinovín, a tak ich prispôsobiť požadovaným výrobným podmienkam a požiadavkám. Pri výbere druhov pestovaných v monokultúrach alebo miešankách treba dbať na nasledovné zásady: dĺžka a spôsob využitia a stanovištné pomery. Veľký význam z hľadiska stanovištných požiadaviek sa kladie aj na vlahovú potrebu.
Prezentované výsledky predstavujú pokus, pri ktorom sme sledovali lúčne a pasienkové miešanky na ornej pôde. Sledovali sa kvantitatívne a kvalitatívne parametre jednotlivých miešaniek. Pokus bol založený na ornej pôde, na jar roku 2019 štandardou metódou dlhých dielcov.
|
Obr. 1: Lúčne a pasienkové miešanky v roku založenia 2019 |
Veľkosť jedného variantu je 18 x 110 m. Pokus sa stále realizuje v prevádzkových podmienkach poľnohospodárskeho podniku AGROSEV Detva, stanovište Vígľaš - Pstruša. Stanovište sa nachádza v Zvolenskej kotline v nadmorskej výške 370 m, s priemernou ročnou teplotou 8,2 °C a ročným úhrnom zrážok 626 mm. Lokalita patrí do teplej klimatickej oblasti. Pôda sa vyznačovala stredným obsahom organického uhlíka (1,6 %), koncentrácia fosforu v pôde bola nízka (28,21 mg.kg-1). Veľmi vysoká zásobenosť pôdy draslíkom a horčíkom na jar 2019 (K - 310 mg.kg-1, Mg - 348 mg.kg-1) sa počas nasledujúcich vegetačných období znížila takmer o tretinu. Predsejbová príprava pôdy sa zrealizovala skoro na jar a následne sa vykonalo založenie porastov. Osivá jednotlivých miešaniek zabezpečila DLF Seeds, s. r.o., Hladké Životice (tab. 1). Výsev miešaniek bol realizovaný strojom Pöttinger Terrasem 06.
Tab. 1: Zloženie lúčnych a pasienkových miešaniek, percentuálny podiel jednotlivých druhov a výsevok
V prvom roku sa uskutočnili dve kosby. Prvá kosba bola realizovaná v júni a druhá v septembri 2019. Pred prvou produkčnou kosbou však vyplynula potreba realizácie presvetľujúcej kosby. K danému kroku sa pristúpilo po zhodnotení porastu, kedy bol na celej ploche zaznamenaný vysoký podiel burinných druhov, ktoré potláčajú prisievané porasty. Význam presvetľovacej kosby sa potvrdil, po jej realizácii sme v miešankách zaznamenali výrazné zníženie až vymiznutie burinných druhov. V druhom sledovanom roku boli realizované už štyri kosby. V treťom roku, v dôsledku menej priaznivých poveternostných podmienok (nerovnomerné rozloženie zrážok, vysoká teplota vzduchu) sa uskutočnili tri kosby. Pred každou kosbou sme odobrali priemerné vzorky zelenej fytomasy (cca 500g) na stanovenie produkcie sušiny a na stanovenie obsahu organických a minerálnych látok.
Úroda sušiny sa v roku 2019 pohybovala od 3,06 t.ha-1 (variant 3) do 5,26 t.ha-1 (variant 8). V priemere sa vyššou produkciou vyznačovali trávne zmesi pre pasienkové využitie. Počas vegetačného obdobia nižšiu produkciu dosiahli všetky porasty v 2. kosbe. V celkovom hodnotení v roku 2020 najvyššiu produkciu sušiny dosiahli miešanky pre lúčne využitie. Najvyššiu produkciu sušiny pri porovnaní všetkých miešaniek v priemere roku 2020 dosiahla intenzívna pasienková miešanka s ďatelinou lúčnou (13,73 t.ha-1). Miešanky určené pre lúčne využitie mali takmer vyrovnanú produkciu sušiny (v rozmedzí od 10,10 t.ha-1 do 11,12 t.ha-1 sušiny). Pri porovnaní jednotlivých lúčnych miešaniek, najvyššiu produkciu sušiny mala psiarková a ovsíková miešanka. V priemere roku 2020 najnižšiu produkciu sušiny dosiahla vytrvalá miešanka s ďatelinou lúčnou do sucha (variant 7). Produkcia bola na úrovni 9,83 t.ha-1. V treťom sledovanom roku (2021) spadlo počas celého roka najmenej zrážok (562 mm) a mesiace jún a júl boli teplotne nadpriemerné. Úroda sušiny sa pohybovala od 10,54 t.ha-1 do 14,20 t.ha-1 sušiny. Pri porovnaní všetkých miešaniek v uvedenom roku, najvyššiu produkciu sušiny dosiahla lúčna psiarková miešanka, 14,20 t.ha-1 (variant 1). Pri ďalších miešankách, určených pre lúčne využitie, sa produkcia sušiny pohybovala v rozmedzí od 11,21 t.ha-1 do 13,24 t.ha-1. Tak ako v predchádzajúcom roku, najnižšiu produkciu sušiny (10,54 t.ha-1) z pasienkových miešaniek dosiahla vytrvalá miešanka s ďatelinou lúčnou do sucha. Miešanky určené pre pasienkové využitie mali produkciu nižšiu ako lúčne zmesi. Pohybovala sa od 10,66 t.ha-1 do 11,71 t.ha-1 (graf 1).
Graf 1: Produkcia sušiny a dusíkatých látok (NL) v rokoch
Vláknina je jeden z hlavných dôvodov, prečo dať dobytku skrmovať objemové krmivá práve z trávnych porastov. Pokiaľ však nemá dobrú stráviteľnosť, tak sa využitie živín znižuje. Výskumy ukazujú, že ak sa zlepší stráviteľnosť vlákniny o 10 %, je možné zvýšiť produkciu mlieka o 6,4 % a zároveň dôjde k zníženiu vylučovania dusíka o 4,9 %. ĎTM tak predstavujú výhodnú kombináciu nielen z hľadiska stability úrody, ale aj z hľadiska výživy zvierat. Pre ďatelinoviny je charakteristický vyšší obsah dusíka a niektorých minerálov (P, Ca, Mg a Na) v porovnaní s trávami. Nové vyšľachtené odrody tráv sa naopak vyznačujú vyšším obsahom vodorozpustných cukrov, ktoré majú dôležitú úlohu pri metabolizme dusíkatých látok a ich efektívnom využití na tvorbu mlieka. Vláknina je dodávaná Festuloliami typu kostravy trsteníkovitej, kostravou trsteníkovitou a timotejkou lúčnou. Vytrvalosť porastov zabezpečuje lipnica lúčna a kostrava červená spolu s Festuloliami typu kostravy tsrteníkovitej. Z hľadiska hodnotenia dusíkatých látok boli hodnoty pri jednotlivých miešankách vysoko priaznivé (graf 1). Prijateľné rozpätie dusíkatých látok sa v 1 kg sušiny pohybuje od 110 - 250 g. Najvyšší obsah dusíkatých látok v prvom roku (169,52 g.kg-1), dosiahla pasienková miešanka - vytrvalá s ďatelinou lúčnou do bežných a vlhkých podmienok v prvom roku. Ďalšie miešanky mali koncentráciu N-látok v rozmedzí od 139,43 do 167,51 g.kg-1. V ďalších dvoch rokoch koncentrácia dusíkatých látok mierne poklesla. Napriek tomu však boli hodnoty z hľadiska potrieb zvierat na požadovanej úrovni.
Koncentrácie minerálnych prvkov boli na vyššej úrovni v priemere kosieb za jednotlivé roky ako sú odporúčané hodnoty z hľadiska potreby zvierat. Odporúčaná koncentrácia vápnika pre zvieratá sa pohybuje v intervale od 4 do 11 g.kg-1. Nami zistené hodnoty boli v požadovanom rozpätí, aj keď v druhom a treťom roku mierne poklesli. Hodnota fosforu v sušine kvalitného krmu z produkčného porastu by mala byť 2,5 - 3,3 g.kg-1. Obsah fosforu prevyšoval hranicu 4,00 g.kg-1 sušiny, predovšetkým v druhom a treťom roku. Pre výživu dobytka najlepšie vyhovuje obsah draslíka na úrovni 10 - 15 g.kg-1 sušiny. Koncentrácia draslíka však u miešaniek dvoj- až trojnásobne prevyšovala požadovaný obsah (tab. 2). Vysoký obsah draslíka v nadzemnej fytomase však súvisí aj vysokou zásobou prvku v pôde. Horčík bol na požadovanej úrovni, optimálne rozpätie sa v 1 kg sušiny pohybuje 1,7 - 3,6 g.
Tab. 2: Obsah minerálnych látok (g.kg-1 sušiny) v rokoch
Tri roky pestovania lúčnych a pasienkových miešaniek na ornej pôde v teplej klimatickej oblasti poukázalo na vysoký produkčný potenciál s priaznivým obsahom organických a minerálnych látok potrebných vo výžive zvierat. Vysoká stráviteľnosť trávnych druhov s vyšším obsahom dusíkatých látok znamená, že sa nielen zvyšuje príjem krmiva a úžitkovosť zvierat, ale v konečnom dôsledku sa to kladne prejaví aj v ekonomike chovu. Nové odrody tráv, ďatelinovín a ich miešanky, pestované na orných pôdach, poskytujú krm s vysokým produkčným potenciálom. Miešanky poskytujú široké možnosti uplatnenia a ich odsúvanie na okraj záujmu je neopodstatnený.
|
Obr. 2: Porasty v roku 2022 |
