Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Krmoviny

Zhodnotenie lúčnych a pasienkových miešaniek na ornej pôde

24-11-2021
Ing. Zuzana Kováčiková, PhD.; Ing. Vladimíra Vargová, PhD.; Ing. Miriam Kizeková, PhD. | [email protected]
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva Banská Bystrica

Trvalé aj siate trávne porasty primárne slúžia ako najdôležitejší obnoviteľný zdroj potravy v potravnom reťazci hospodárskych zvierat, lesnej zveri, ostatných živočíchov, mikroorganizmov a zároveň človeka. Požiadavky na kvalitu krmiva pri zbere trávnych porastov sú predovšetkým, aby bolo krmivo vysoko energetické, s vysokým obsahom nutričných látok, vysokou stráviteľnosťou organickej hmoty, prijateľnosťou krmiva, s dobrým dorastaním a vhodným floristickým zložením (Novák, 2008).

Ďatelinotrávne miešanky tvoria prechod medzi monokultúrami a rastlinnými spoločenstvami lúk. Sú významnou súčasťou rastlinnej výroby – tvoria prirodzenú zložku krmovinovej základne a ešte významnejšie podmieňujú úspešný rozvoj živočíšnej výroby ako súčasťou krmovinovej dávky prežúvavcov. V nížinách sú základom výroby objemových krmív, v horských oblastiach majú doplnkový charakter. Vo všetkých oblastiach však majú nezastupiteľnú úlohu v rámci osevných postupov pri zvyšovaní úrodnosti. Ich dôležitosť je často podceňovaná vzhľadom na to, že nie sú finálnym produktom, ale na trhu sa v rozhodujúcej miere realizujú prostredníctvom živočíšnych produktov, mäsa a mlieka. Na vhodných stanovištiach poskytujú vysoké úrody, kvalitného, všestranne použiteľného krmu. Ich využitie je odôvodnené tam, kde je úrodnosť tráv a ďatelinovín v čistých porastoch nízka, resp. úrody sú kolísavé a nezaručujú pravidelný prísun krmu.

Aj keď neexistuje univerzálny recept pre zakladanie porastov, je možné vybrať si z mnohých vhodných druhov a odrôd tráv a ďatelinovín a tak ich prispôsobiť požadovaným výrobným podmienkam a požiadavkám. Pri výbere druhov pestovaných v monokultúrach alebo miešankách treba dbať na nasledovné zásady: dĺžka a spôsob využitia a stanovištné pomery. Pre miešanky sú súčasne dôležité aj rastlinné faktory, ktoré vyplývajú z hľadiska možnosti konkurencie určitých druhov v rámci miešanky. Veľký význam z hľadiska stanovištných požiadaviek sa kladie aj na vlahovú potrebu.

Miešanky síce nepatria medzi trhové komodity, ale ich deficit sa v rámci osevného postupu už prejavuje. Okrem tvorby zelenej hmoty ako zdroja bielkovín pre živočíšnu výrobu, majú aj mnohé mimoprodukčné funkcie. Sú prospešné pri zúrodňovaní pôdy, zlepšujú jej štruktúru a obohacujú ju o humus a živiny. Dôležitý je aj ich protierózny, fytosanitárny a melioratívny účinok. Dlhší odpočinok pôdy pod dočasným porastom pôsobí vhodne na obsah humusu, ako aj na tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry pôdy. Zvyšky ďatelinovín mineralizujú a znižujú potrebu dusíka následných plodín (Holúbek a kol., 2007). Ďatelinotrávne miešanky sú výhodnejšie v porovnaní s monokultúrami ďateliny lúčnej či lucerny siatej. Predovšetkým pre ich menšiu zaburinenosť a chorobnosť porastu, nižšie náklady na založenie aj hnojenie a napokon aj pre vyššie úrody sušiny. Trávne druhy zase v miešankách vytvoria hustejší a kompaktnejší porast, čím sa stabilizuje úroda aj kvalita. Pri spoločnom pestovaní sa ďatelinoviny a trávy účelne dopĺňajú vo využívaní podmienok stanovišťa. Predovšetkým sa jedná o odlišné usporiadanie koreňového systému – ďatelinoviny zakoreňujú hlbšie, trávy plytšie. Nové odrody tráv, ďatelinovín a ich miešanky, pestované na orných pôdach, poskytujú krm s vysokým produkčným potenciálom. Je dôležité ale aj aktuálne praktické určenie a overenie ich vzájomných kombinácií a stanovenie parametrov ich produkcie. Domáci i zahraniční šľachtitelia sa snažia pravidelne dopĺňať jestvujúci sortiment odrôd tráv a ďatelinovín. Tým ponúkajú možnosti na zostavenie rôznych druhov trávnych porastov, rešpektujúc ich rôzne druhy pestovania.

Prezentované výsledky predstavujú pokus (tab.1), pri ktorom sme sledovali osem rôznych druhov prisievaných miešaniek. Päť miešaniek je určených pre lúčne využitie a tri miešanky pre pasienkové využitie. Sledovali sa kvantitatívne a kvalitatívne parametre miešaniek a vlastnosti pôdy. Pokus bol založený na ornej pôde, na jar roku 2019 štandardou metódou dlhých dielcov. Veľkosť jedného variantu je 18 x 110 m. Pokus sa realizuje v prevádzkových podmienkach poľnohospodárskeho podniku AGROSEV Detva, stanovište Vígľaš -  Pstruša. Stanovište sa nachádza v Zvolenskej kotline v nadmorskej výške 370 m, s priemernou ročnou teplotou 8,2 ºC a ročným úhrnom zrážok 626 mm. Lokalita patrí do teplej klimatickej oblasti.

Tabuľka 1: Variantné riešenie

Tabuľka 1

Skoro na jar poľnohospodársky podnik realizoval predsejbovú prípravu a následne sa vykonal prísev ôsmich druhov miešaniek do ornej pôdy (apríl 2019).

Obr. 1

Obr. 1: Plocha mesiac po zrealizovanom príseve – máj 2019

Osivá jednotlivých miešaniek zabezpečila DLF Seeds, s. r.o., Hladké Životice. Miešanky po príseve vykazovali dobrú až veľmi dobrú zapojenosť. Po vykonanom floristickom hodnotení porastov v júni 2019 bol zaznamenaný vysoký podiel burinových druhov predovšetkým Phacelia tanacetifolia L., Tripleurosperum inodorum (L.) Sch. Bip., Dysphania ambrosioides L., Cirsium arvense L., Rumex acetosa L., Sinapis alba L., Echinochloa crus-galli (L.) BEAUV. Keďže pokryvnosť burinových druhov bola veľmi vysoká, varírovala od 19 % do 38 %, vyplynula potreba realizácie presvetľujúcej kosby pred prvou produkčnou kosbou. Tieto nesiate (burinné) druhy potlačujú prisievané porasty a bránia (tienia) v ich raste. Význam presvetľovacej kosby sa potvrdil, pretože po jej realizácii sme v miešankách zaznamenali veľmi výrazné zníženie až vymiznutie burinných druhov. Prvá presvetľovacia kosba sa uskutočnila v júni 2019 a 2. kosba už produkčná sa uskutočnila v septembri 2019.

Obr. 2

Obr. 2: Porast po vykonanej odburiňovacej kosbe – september 2019

V druhom sledovanom roku 2020 sa uskutočnili už 4 kosby: 1. kosba – 19.5.2020; 2 kosba – 24.6.2020; 3. kosba 24.8.2020 a 4. kosba – 30.9.2020.

Obr. 3

Obr. 3: Miešanky pred treťou kosbou – august 2020

Po skosení variantov sa odobrala priemerná vzorka zelenej fytomasy (cca 500 g) na stanovenie produkcie sušiny. Pred založením pokusu a na jeseň sa z hĺbky 0 – 150 mm odobrali pôdne vzorky na chemické analýzy. Z odobratých priemerných vzoriek sa stanovili pH/KCl, humus, dusík, fosfor, draslík, horčík a pomer C/N.

Podľa agrochemických rozborov pôdy, ktoré sa vykonali na začiatku sledovaného obdobia pred založením pokusu bola pôdna reakcia na pokusnej ploche neutrálna. Hodnota pH bola na úrovni 6,85 (tab. 2) s obsahom humusu 28,79 g.kg-1, čo charakterizuje pôdu ako extrémne nízko zásobenú humusom. Koncentrácia dusíka v pôde bola stredná (1,97 g.kg-1) a zásoba fosforu nízka (28,21 mg.kg-1). Koncentrácia draslíka sa zaznamenal na vysokej úrovni (310,26 mg.kg-1) a na veľmi vysokej úrovni bola hodnotená aj koncentrácia horčíka (348,61 mg.kg-1). Na jeseň 2019 sa hodnoty pH na variantoch znížili a pôda mala kyslú až slabo kyslú pôdnu reakciu. Výnimku predstavujú variant 4 s neutrálnou pôdnou reakciou. Pôda sa vyznačovala nízkym až stredným obsahom humusu (tab. 2). Na jeseň bola koncentrácia fosforu v pôde nízka na všetkých variantoch, okrem variantu 4 (43,78 mg.kg-1), kde bol obsah fosforu vyhovujúci. Klesajúci trend obsahu v pôde bol evidovaný aj pri draslíku a horčíku. Na jar bola v pôde zaznamenaná veľmi vysoká koncentrácia draslíka, ktorá sa počas vegetačného obdobia znížila o tretinu. Zásobenosť pôdy horčíkom bola v jarnom období veľmi vysoká, ale na jeseň už bola na variantoch 1 až 4 nízka. Naopak veľmi vysoký obsah horčíka bol zaznamenaný na variantoch 5 až 8 (tab. 2). Na jeseň roku 2020 sa hodnoty pH pohybovali v rozpätí od 5,40 do 6,89. Neutrálnu pôdnu reakciu sme zaznamenali okrem variantu 4 už aj na variante 6. Mierne zvýšenie hodnôt pH sme zaznamenali aj na variante 3. Kvalita humusu, vyjadrená pomerom HK: FK, bola opäť nízka aj keď na variantoch došlo k miernemu zvýšeniu. Hodnoty v roku 2020 sa pohybovali od 0,43 do 0,70. Koncentrácia fosforu bola opäť nízka na všetkých sledovaných variantoch. Zásobenosť pôdy draslíkom na jeseň bola nízka, ale hodnoty sa v porovnaní s rokom 2019 výrazne nemenili. Koncentrácia horčíka v pôde bola veľmi vysoká. Najvýraznejšie zvýšenie sme zaznamenali na variantoch 1 až 5.  Obsah častíc sa pohyboval od 39,67 do 47,59 % . To znamená stredne ťažkú pôdu a pôdny druh je hlinitá (ph) až ílovito-hlinitá (jh). Na základe pomeru HK : FK bol určený typ humusu. Na všetkých sledovaných variantoch boli hodnoty v rozmedzí 0,44 - 0,65 a to predstavuje fulvínový typ humusu.

Tabuľka 2: Agrochemické vlastnosti pôdy na stanovišti Detva na jeseň 2019 a 2020 (0-150 mm)

Tabuľka 2

Úroda sušiny v roku 2019 varírovala od 3,06 t.ha-1 (variant 3 - kostravová do bežných a suchých podmienok) do 5,26 t.ha-1 (variant 8 - pasienková zmes bez ďateliny). V priemere sa vyššou produkciou vyznačovali miešanky pre pasienkové využitie. Najvyššiu produkciu sušiny z lúčnych zmesí dosiahla ovsíková miešanka (4,77 t.ha-1). Vytrvalá (intenzívna) s ďatelinou lúčnou do vlhkých podmienok (variant 6)  mala produkciu sušiny najnižšiu v celkovom porovnaní pasienkových miešaniek (tab. 3). Analýza rozdelenia úrody sušiny počas vegetačného obdobia ukázala, že nižšiu produkciu dosiahli všetky porasty v 2. kosbe. V roku 2020 bol porast využívaný už štyrmi kosbami počas vegetačného obdobia. Vyššia intenzita využívania, ale aj dostatok zrážok a nižšia teplota vzduchu sa podpísala na vyššej produkcii sušiny v priebehu roka. Najvyššiu produkciu sušiny pri porovnaní všetkých miešaniek v priemere roku 2020 dosiahla miešanka 6 (intenzívna s ďatelinou lúčnou), do bežných a vlhkých podmienok (13,73 t.ha-1). Miešanky určené pre lúčne využitie mali takmer vyrovnanú produkciu sušiny (v rozmedzí od 10,12 t.ha-1 do 11,12 t.ha-1 sušiny). Lúčna psiarková a ovsíková miešanka mali produkciu sušiny pri porovnaní miešaniek z tejto kategórie najvyššiu. V priemere najnižšiu produkciu sušiny dosiahla vytrvalá miešanka s ďatelinou lúčnou do sucha (variant 7). Produkcia bola na úrovni 9,83 t.ha-1. V čase druhej kosby hranicu 4 t.ha-1 sušiny prekročila len pasienková miešanka intenzívna s ďatelinou lúčnou do bežných a vlhkých podmienok. Opäť analýza rozdelenia úrody sušiny počas vegetačného obdobia preukázala, že nižšiu produkciu dosiahli všetky porasty v 3. a 4. kosbe (tab. 3).

Tabuľka 3: Produkcia sušiny (t.ha-1) a percentuálny podiel na úrode 2019 – 2020

Tabuľka 3

Obsah organických a minerálnych látok v priemere roku 2020 uvádza graf. Z hľadiska hodnotenia dusíkatých látok boli hodnoty pri jednotlivých miešankách priaznivé a pre potreby zvierat na požadovanej úrovni. Koncentrácia dusíkatých látok sa pohybovala v rozmedzí od 134,14 g.kg-1 do 164,21 g.kg-1. Výnimku predstavuje len pasienková miešanka bez ďateliny lúčnej (variant 8). Na danom variante bola zaznamenaná najnižšia hodnota v priemere roku 2020 (102,76 g.kg-1). Obsahy minerálnych prvkov boli na vyššej úrovni, ako sú odporúčané hodnoty pre potreby zvierat z krmovinárskeho hľadiska. Obsah fosforu prevyšoval hranicu 4,00 g.kg-1 sušiny, okrem variantu 1 a 7. Pre potreby zvierat je odporúčaná koncentrácia fosforu nad 3,00 g.kg-1. Najnižšia koncentrácia draslíka bola pri psiarkovej miešanke, 27,13 g.kg-1. Na ostatných sledovaných variantoch boli hodnoty draslíka vysoko nad požadovaný obsah. Podľa Holúbek a kol. (2007) by sa koncentrácia draslíka v krme mala pohybovať okolo 20 g.kg-1. Obsah vápnika bol na jednotlivých variantoch takmer vyrovnaný, pohyboval sa v rozpätí od 6,87 g.kg-1 do 7,81 g.kg-1. Najnižšia koncentrácia bola zaznamenaná pri lúčnej miešanke bez ďateliny lúčnej do sucha. Horčík bol z hľadiska krmovinárskeho ale aj potrieb zvierat opäť na požadovanej úrovni. Okrem variantu 1 (psiarková miešanka), kde prekročil hranicu 3 g.kg-1. Zaznamenali sme mierny pokles koncentrácie sodíka v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pohybovala sa v rozpätí od 0,53 g.kg-1 do 0,82 g.kg-1.

Graf: Priemerný obsah dusíkatých látok, P, K a Ca (g.kg-1 sušiny) v nadzemnej fytomase na stanovišti Detva v roku 2020

Graf

Na znížení percentuálneho podielu buriných druhov až následného vymiznutia v prisievaných porastoch má veľký význam realizácia presvetľujúcej kosby. Klesajúci trend obsahu fosforu, draslíka a horčíka v pôde bol evidovaný v prvom roku využívania. Naopak v roku 2020 výrazne stúpla koncentrácia horčíka pri miešankách pre lúčne využitie. Vyššia intenzita využívania, ale aj dostatok zrážok a nižšia teplota vzduchu sa podpísala na vyššej produkcii sušiny v priebehu roka. V priemere sa vyššou produkciou sušiny vyznačovali miešanky pre pasienkové využitie. Prísevom ďatelinotrávnych miešaniek do ornej pôdy vieme zabezpečiť významný zdroj objemového krmiva nielen s požadovanou kvalitou ale aj produkciou.