Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Pasenie - efektívne využívanie trávnych porastov

13-06-2017
Ing. Dugátová Zuzana; Ing. Jančová Mariana, PhD. | dugatova@vutphp.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva

V  súčasnosti  je v Slovenskej republike hospodársky využívaných 520 600 ha trvalých trávnych porastov (TTP). Pozitívny vplyv na zachovanie výmery trvalých trávnych porastov má Program rozvoja vidieka SR, ktorý podporuje trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskych území s vysokou prírodnou hodnotou a ochranu biotopov trávnych porastov. Uvedené opatrenia predstavujú kompromisné riešenie pri využívaní ekosystémových služieb trvalých trávnych porastov, kde biodiverzita je hlavná ekosystémová služba. Zachovanie biodiverzity je podmienené extenzívnym využívaním trvalých trávnych porastov a to sa častokrát prejavuje na nižšej kvalite objemového krmiva. Dôležitou úlohou je hľadať optimálny spôsob obhospodarovania s ohľadom na kvalitu krmu, produkčnú a ekologickú únosnosť TTP. Pre zachovanie biodiverzity v ekosystéme TTP je potrebné zachovať produkčnú funkciu v celej jej šírke. Komplexný prístup k výskumu trávneho porastu v širokom rozmedzí od intenzívneho až po extenzívne využitie umožní posúdiť vhodnosť produkovaného krmiva pre rôzne kategórie prežúvavcov, rozšíri poznatky o ich druhovej diverzite a umožní tiež racionálne zhodnotenie jednotlivých systémov produkcie krmiva z trávneho porastu. Podstatou obhospodarovania je vyhovieť určitému stanovišťu a prispôsobiť mu intenzitu a spôsob využívania trávnych porastov. Pritom by sme mali vychádzať z produkčného potenciálu a z účelu využitia daného porastu. V dnešnej dobe sme svedkami zarastania lúk a pasienkov, čo spôsobuje ich postupnú degradáciu a s tým spojené  výrazné znižovanie druhovej diverzity rastlín a živočíchov. Usmernené pasienkové využitie prispieva k udržateľnej produkcii trávnych porastov. Využívanie trávnych porastov pasením je súčasne aj najlacnejšou a najprirodzenejšou formou výživy polygastrických zvierat s pozitívnym vplyvom na zdravotný stav zvierat, najmä trávenie, dýchací, pohybový aparát a  plodnosť u kráv.

Chov hovädzieho dobytka v horských a podhorských oblastiach je kategóriou živočíšnej výroby, ktorá výrazne ovplyvňuje ekonomickú situáciu v poľnohospodárskych podnikoch. Veľkú časť výmery poľnohospodárskych podnikov v týchto oblastiach tvoria TTP,  ktoré zaberajú niekde až 2/3 poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Výmery a produkčný potenciál trávnych porastov ich predurčujú na to, aby hmota z nich tvorila základ pre výživu HD. Kŕmenie v zimnom kŕmnom období je riešené skrmovaním zakonzervovaných krmív (seno, siláž). Otázka je, aký systém chovu zvoliť počas vegetačnej sezóny. Každý podnik má osobitné podmienky, preto je ťažké určiť jeden systém pre všetkých. V uvádzanom príspevku sme sa zamerali na výhody a   nevýhody  systémov pasenia mladého dobytka (jalovičky, býčky, volky), dojníc a kráv BTPM.

Pri všetkých kategóriách sú tri základné spôsoby chovu a to chov zvierat na maštali, celodenné pasenie a kombinácia  predchádzajúcich spôsobov. V každom zvolenom systéme existujú určité javy, ktoré ovplyvňujú dosahovanú produkciu. Jedným z nich sú zmeny  vznikajúce v poraste vplyvom fenologického starnutia rastlín.

Tabuľka 1: Zmeny obsahu živín a produkčný mliekový potenciál pasienkového porastu

Fenologická
fáza tráv
NL
g.kg-1 suš.
Vláknina
g.kg-1 suš.
NEL
MJ kg-1 suš.
PDI
g.kg-1 suš.
PMP kg FCM
NEL
PDI
Začiatok steblovania
220
170
6,6
114
2,10
2,28
Steblovanie
189
190
6,5
109
2,07
2,18
Začiatok klasenia
161
221
6,2
103
1,97
2,06
Plné klasenie
136
254
5,9
95
1,88
1,90
Začiatok kvitnutia
115
292
5,5
88
1,75
1,76
Plné kvitnutie
95
327
5,2
80
1,66
1,60
Zrenie zrna
77
362
4,9
73
1,56
1,46

Postupný pokles hodnôt dôležitých  živín (NL, PDI, NEL) a naopak zvýšenie hodnôt vlákniny a sušiny vplyvom starnutia porastu uvádzame v tabuľke 1. Tieto hodnoty platia pre priemerné porasty, kde pomer tráv a ostatných zložiek (bylín a ďatelinovín) je vyrovnaný cca 1:1. Produkčný mliekový potenciál sme vypočítali na základe potreby živín na 1 kg mlieka a to 3,14 MJ NEL a 50 g PDI. Je zrejmý  nepomer medzi energetickou a dusíkatou zložkou porastu v mladom fenologickom štádiu. Pri skrmovaní staršieho porastu sa síce tento nepomer vyrovnáva, ale stratou živín sa znižuje jeho produkčná účinnosť a teda z rovnakého množstva krmiva nezískame rovnakú živočíšnu produkciu. Ak chceme objektívne posúdiť či zvoliť pasenie zvierat alebo nie,  treba zobrať do úvahy aj ďalšie okolnosti. Najvyššiu výživnú hodnotu krmiva dosiahneme pri priamom spásaní porastov. Pri akejkoľvek ďalšej manipulácii s ním vznikajú straty, výška ktorých závisí od rôznych podmienok, vplyvu počasia, mechanizačného vybavenia a času potrebného na spracovanie.

Tabuľka 2: Straty vznikajúce vplyvom konzervácie na 1 kg sušiny

 
NEL
PDI
sušiny
výroba sena
0,2 – 0,4 MJ
20 – 40 %
10 – 15 %
výroba siláže
0,2 – 0,3 MJ
10 – 20 %
10 – 20 %

Opodstatnenosť pasenia potvrdili doterajšie výskumy s pasením všetkých kategórií  hovädzieho dobytka. Keďže v súčasnom období rastie tlak na výrobcov na zefektívnenie živočíšnej výroby a zlacnenie výroby mäsa a mlieka, práve pasenie je jednou z ciest dosiahnutia tohto cieľa. Veľký význam pri využívaní trávnych porastov zohráva organizácia pasenia. Táto sa musí prispôsobiť prírodným podmienkam a intenzite obhospodarovania. Práve nedodržiavaním pasienkovej disciplíny v praxi sa stáva, že výsledky z pasenia nie sú také, ako by sa očakávalo. Pod pasienkovou disciplínou myslíme rad opatrení súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá a porast (kosenie prebytkov a nedopaskov, mulčovanie, prísev, dodržanie prechodného obdobia, odčervovanie zvierat atď.). Pasienky sa často využívajú len ako zelený výbeh, pretože zvieratá tu nemajú k dispozícii pasienkový porast v adekvátnom množstve a kvalite. Z dôvodu nedôvery k paseniu, sa porasty vhodné na pasenie kosia a takto spracované sa dopravujú zvieratám do maštale. Okrem vyšších nákladov na kŕmenie by sme radi poukázali aj na rozdiely, vznikajúce medzi využívaním trávnych porastov kosením a pasením.

Tabuľka 3: Reakcia porastu na spôsob využitia.

Kosbou porastu sa naraz a v rovnakej výške odoberá celá hmota aktívnej asimilačnej plochy, čím sa asimilácia úplne alebo v podstatnej miere porušuje.
 
Porast po spasení má vždy na pasienku značnú časť zelene po rozlične intenzívnom spasení rastlín a má druhy s nízko položenými listami. Asimilácia po využití je len prechodne obmedzená, ale nikdy nie je úplne prerušená.
Kosenie prechodne zhoršuje pri nízkej kosbe mikroklímu porastu v tesnej blízkosti nad pôdou.
Časti rastlín ponechané na pasienku aj po využití zmierňujú extrémne vplyvy počasia na pôdu.
Pri kosnom využívaní má pôda sklon k nakyprovaniu.
Pasením, ak nie vždy, sa aspoň v niektorých prípadoch spevňuje horná vrstva pôdy.
Druhy rastúce v lúčnych porastoch menej odnožujú a výsledkom sú redšie porasty.
Pasením sa podporuje odnožovanie, a tým aj tvorba hustých porastov.
Zberom úrody na lúkach sa odoberajú všetky živiny, ktoré sú obsiahnuté v úrode, čím sa pôda ochudobňuje, lebo nie je pravidlom plná náhrada živín hnojením.
Odber živín na pasienku sa v značnej miere vyrovnáva exkrementami, zanechanými zvieratami na pasienku.
 
Lúčne porasty sú obyčajne bohaté na počet druhov najrozmanitejších foriem rastu.
Pasienkové porasty sa vyznačujú menším počtom druhov, ale súčasne malými rozdielmi vo forme rastu.

Väčšina autorov sa zhoduje v názore, že pasenie podporuje vývoj  mohutného a výkonného tráviaceho traktu prežúvavcov, ktorý je potom schopný spracovať a využívať živiny z veľkej dávky objemových krmív. Výhody pasienkového odchovu HD predčia z hľadiska ich vývoja a zdravia i prechodné depresie rastu. Spásaná čerstvá fytomasa pasienkov je výživnejšia a biologicky hodnotnejšia ako pokosená, nakoľko v čerstvej fytomase je priaznivejší pomer listov k stonkám a zmes pasienka poskytuje bohatý obsah karoténov, vitamínov a minerálnych látok. S pasením spojený výdatný pohyb optimalizuje funkciu a činnosť tráviaceho traktu, zlepšuje sa krvné zásobovanie celého organizmu a látková výmena je  intenzívnejšia. Pasenie má pozitívny vplyv na zdravotný stav (trávenie, dýchací aparát, pohybové ústrojenstvo, reprodukciu), odolnosť zvierat voči stresu a chorobám, pozitívne vplýva aj na mäsovú a mliečnu produkciu, kvalitu živočíšnych produktov, botanické zloženie a hustotu porastu. Znižuje náklady na kŕmenie zvierat oproti kŕmeniu na maštali, množstvo práce na prípravu a prepravu krmiva a údržbu na maštali.

Predpoklad dosiahnutia ekonomickej efektívnosti pasienkového výkrmu bude závisieť od cien vstupov, dĺžky pasienkovej sezóny, realizačnej ceny a predovšetkým dosiahnutia určitej výšky priemerných denných prírastkov na paši. Aby sme ich dosiahli musíme dodržať niektoré zásady:

  • na pasienok zaradiť zvieratá schopné využiť živiny pasienkového porastu (s funkčne vyvinutou tráviacou sústavou),
  • dodržať prechodné obdobie na začiatku a konci sezóny aspoň 10 dní,
  • počas pasienkového obdobia vyrovnávať živinové nedostatky porastu v určitých  fázach príkrmom (seno alebo siláž),
  • zabezpečiť primerané a stabilné prírastky počas celej pasienkovej sezóny

Mladý dobytok - jalovičky

Cieľom chovu  jalovičiek je dosiahnuť primeraný vývoj, ktorý zabezpečí bezproblémové zabreznutie, minimálne alebo žiadne popôrodné komplikácie  a dosahovanie dobrej úžitkovosti už na 1. laktácii. Veľký podiel na tom má už samotný odchov teliat. Pri nesprávnom odchove dochádza k zaostávaniu vývinu organizmu, ktoré je spôsobené nesprávnym kŕmením a zlým zložením podávanej KD. Ak chceme zabezpečiť správny a plynulý prechod z mliečnej výživy na rastlinnú výživu, musíme dbať predovšetkým na funkčný vývin bachora a predžalúdkov. Správne vyvinutý tráviaci systém, ktorý zahŕňa fyzický rast bachora, vývin bachorovej steny a tráviacich papíl je základom pre dobrú využiteľnosť živín a rast organizmu. Odporúča sa predkladať teľatám už od 3 dňa života štartérovú kŕmnu zmes a kvalitné seno v malých dávkach. Postupným zvyšovaním dávky objemového krmiva  prejdú teľatá  na rastlinnú výživu. Do veku 3 mesiacov pri živej hmotnosti cca 150 kg by mal byť funkčný vývin bachora a predžalúdkov ukončený. Takto pripravené teľa je na pasienku schopné využívať živiny pasienkového porastu na rast organizmu. Pri tejto kategórii zvierat je teda dôležitý najmä zdravý a proporcionálny vývoj organizmu, od ktorého záleží neskoršia produkcia mlieka a zdravotný stav. Účelom nie je dosiahnuť najvyššie možné prírastky. Za optimálne môžeme považovať prírastky medzi 700 – 800 g. ks-1. deň-1, kedy v 18 mesiacoch veku dosahujú jalovice približne  80 % zo živej hmotnosti dospelej dojnice, čo je dostatočná hmotnosť na pripúšťanie. Nižšími priemernými dennými prírastkami predlžujeme chov a tým sa zvyšujú aj celkové náklady na odchov. Chovné jalovičky sú kategória, ktorá jednoznačne patrí na pasienok, kde vplyv pohybu, čerstvého vzduchu a slnka pozitívne pôsobí na rozvoj orgánov a zdravia zvierat. Z našich pokusov nám vyplynula nutnosť dosiahnutia určitej intenzity chovu, ktorú si táto kategória žiada, pretože od nej závisí aké výsledky budeme dosahovať v budúcnosti.

Obr. 1: Pasienkový odchov jalovičiek

Obr. 1: Pasienkový odchov jalovičiek

Výsledky experimentov s pasením jalovičiek uvádzame v tabuľke 4. Jalovičky obidvoch skupín boli celodenne pasené, ich kŕmna dávka bola zložená  z ad libitného príjmu pasienkového porastu a  jadrového príkrmu, doplneného o minerálne lizy. Prvá skupina dostávala k pasienkovému porastu doplnkovú KZ v množstve1 kg. ks-1.  deň-1, druhá skupina v množstve 0,5 kg. ks-1.deň-1.   Pri zhodnotení využitia pasienkových porastov v chove jalovíc, sme zistili že preukazne vyššie prírastky  dosiahli jalovice u obidvoch skupín na poraste zlepšenom prísevom. Vzhľadom k uvedenému, odporúčame  zvýšenie  kvality  a produkcie pasienkov, doplnením pôvodného porastu o druhy tráv a ďatelinovín, ktoré sú produkčné, krmovinársky hodnotné a vhodné pre dané stanovištné podmienky. Jalovičky prikrmované vyššou dávkou  jadrového  krmiva dosiahli  vyššie prírastky, ale rozdiel v prírastkoch medzi skupinami nebol preukazný. Na základe zistených výsledkov môžeme odporučiť, že pre optimálny rast a vývoj jalovíc v predpubertálnom období (do hmotnosti cca 250-300 kg), odchovávaných na  kvalitnom poraste (dostatok N-látok 13-15 %) postačuje príkrm DKZ pre HD v množstve 0,5 kg.ks-1.deň-1.

Tabuľka 4: Priemerné prírastky živej hmotnosti jalovíc (kg.kus-1.deň-1)

Pokus
 
TTP
Prísev do TTP
Cyklus
I.
II.
III.
IV.
Ø
I.
II.
III.
IV.
Ø
1.skupina
0,795
0,871
0,895
0,955
0,895
0,853
0,970
1,039
1,035
0,997
2.skupina
0,718
0,806
0,841
0,910
0,830
0,775
0,892
0,983
0,987
0,930

Mladý dobytok – býčky, volky

Na väčšine poľnohospodárskych podnikov sa výkrm býčkov realizuje na maštali. Na pasenie je vhodná len kategória býčkov do 1 roka. Vzhľadom na rabiátne správanie býčkov, ktoré spôsobuje značné manipulačné problémy, sa v druhej pasienkovej sezóne ich pasenie neodporúča. Vhodnou kategóriou na výkrm v dvoch pasienkových sezónach sú volky, ktorých výhodou je aj vhodnosť pasenia s jalovicami alebo inými kategóriami a spásanie odľahlých a mechanizačne neprístupných plôch. V pokusoch sme sa zamerali na využitie produkcie trávnych porastov vo forme pasienkového porastu a zakonzervovanej ďatelinotrávnej miešanky (s vyšším obsahom sušiny) pri  rôznych spôsoboch výkrmu volkov (pasienkový a maštaľný). Sledovali sme prírastky živej hmotnosti a  po odporazení a jatočnej rozrábke, jatočné ukazovatele  a kvalitu  mäsa volkov. Pri pasienkovom výkrme (A, B)  bola výživa volkov zabezpečená príjmom paše ad libitum, doplnená  o minerálne lizy. Volky boli celosezónne pasené rotačným oplôtkovým systémom bez prístrešku, s voľným prístupom k vode v dvoch pasienkových sezónach na trvalých trávnych (TTP) a porastoch s prísevom  ďatelinotrávnych miešaniek do pôvodného TTP. Pasienkový predvýkrm volkov (pokus C), sme realizovali v prvej sezóne pasením na TTP a v druhej sezóne dokrmom na maštali. V prvej fáze pokusu bola výživa zabezpečená príjmom paše ad libitum, doplnená o minerálne lizy. V druhej fáze pokusu kŕmna dávka (KD) pozostávala z ďatelinotrávnej siláže, podávanej ad libitum. Maštaľný výkrm volkov (pokus D) sme realizovali v poloprevádzkových podmienkach. Základom výživy volkov bolo objemové konzervované krmivo (balíkovaná ďatelinotrávna siláž). Vo všetkých pokusoch  dostávali volky  k základnej kŕmnej dávke aj doplnkovú kŕmnu zmes na báze zrnín v dávke 1 kg.kus-1.deň-1.

Obr. 2: Pasienkový výkrm volkov

Obr. 2: Pasienkový výkrm volkov

V pokusoch s pasienkovým výkrmom volkov A (TTP) a B (porast s prísevom do TTP) sme  vyššie prírastky zaznamenali v druhej pasienkovej sezóne. Na výšku prírastkov mal pozitívny vplyv prísev  ďatelinotrávnej miešanky do pôvodného TTP. V pokuse (C)  sme  za pasienkovú sezónu v pasienkovom predvýkrme na TTP dosiahli vyššie  prírastky volkov oproti dokrmu na maštali v druhej sezóne. V pokuse D pri maštaľnom výkrme, dosiahli volky prírastky porovnateľné s pasienkovým výkrmom ale mäso volkov z pasienkového výkrmu bolo krehkejšie s nižším obsahom cholesterolu oproti mäsu volkov z maštaľného výkrmu. V realizovaných pokusoch sme ale potvrdili, že výhoda pasienkového výkrmu volkov v dvoch pasienkových sezónach oproti výkrmu v jednej sezóne s dokrmom na maštali, prípadne maštaľnému výkrmu volkov je v nižšej náročnosti po stránke chovateľskej a predovšetkým ekonomickej.

Tabuľka 5: Priemerné prírastky živej hmotnosti volkov (kg.kus-1.deň-1)

Spôsob výkrmu
A
B
C
D
Typ KD
TTP
ĎTM
TTP
ĎŤM
siláž
ĎTM
siláž
1.pasienková sezóna
0,810
0,810
0,845
 
 
2.pasienková sezóna
0,850
0,970
 
 
 
dokrm na maštali
 
 
 
0,679
 
maštaľný výkrm
 
 
 
 
0,860

Dojnice

Predaj mlieka je pre väčšinu podnikov v podhorských a horských oblastiach jediná komodita z ktorej je stály finančný príjem počas celého roka. Preto sa tejto kategórii venuje najväčšia pozornosť. Či už ich chceme dojnice chovať na maštali alebo pásť, musíme dodržať určité zásady z ktorých najdôležitejšia je bilančne vyrovnávať KD. Jednoduchšie je to na maštali celoročne stálou KD. V našich podmienkach má však svoje opodstatnenie aj pasenie dojníc. Treba si však uvedomiť, že táto kategória si vyžaduje využívanie intenzívnych pasienkov s organizovaným oplôtkovým systémom pasenia a denným prideľovaním pasienkového porastu. Pri tomto systéme pasenia, nízkej dávke objemového príkrmu (kukuričná siláž, trávna alebo ĎTR siláž ) a nízkej dávke jadrovej kŕmnej zmesi môžeme dosiahnuť priemernú dennú úžitkovosť 12 -18 kg mlieka na kus a deň čo je 4 000 – 6 000 kg mlieka za normovanú laktáciu.

V experimentálnych pokusoch boli dojnice  celodenne pasené, ich kŕmna dávka bola zložená  z ad libitného príjmu pasienkového porastu, jadrového príkrmu a objemového príkrmu podľa skupiny.

Tabuľka 6: Priemerná denná úžitkovosť dojníc v za pasienkovú sezónu (kg.kus-1.deň-1)

Plemeno
  1. skupina
  1. skupina
  1. skupina
Slovenské strakaté
19,40
18,90
17,70
Čiernostrakaté
20,98
20,65
20,59
Pinzgauské
15,75
16,21
15,25

1. skupina - pasienkový porast + jadrová zmes nad stanovenú úžitkovosť + objemové krmivo
2. skupina - pasienkový porast + jadrová zmes nad stanovenú úžitkovosť
3. skupina - pasienkový porast  (bez príkrmu)

Chov kráv BTPM

Je jedným zo spôsobov poľnohospodárskeho a ekologického využívania krajiny a obhospodarovania trávnych  porastov v marginálnych horských oblastiach. Vo svete je chov kráv BTPM pomerne rozšírený. Na Slovensku sú na tento systém chovu vhodné podmienky, s jeho realizáciou sa však v minulosti spájali problémy. Išlo predovšetkým o absenciu vhodných plemien, ktorých nákup bol finančne náročný. Proces tvorby stáda z vlastných zdrojov, ktorý chovatelia v prevažnej miere volili bol komplikovaný a konečný efekt vynaloženého úsilia nebol vždy adekvátny. Najväčší negatívny vplyv na rozvoj tohto systému malo nezvládnutie systému chovu a realizácia samotného produktu.

Obr. 3: Pasienkový chov kráv BTPM

Obr. 3: Pasienkový chov kráv BTPM

Cieľom chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka je odchov teliat. Najdôležitejším ukazovateľom tohto systému chovu je dosiahnutý denný prírastok teliat. V snahe o rozšírenie poznatkov o chove sme sa s ním začali zaoberať aj na našom výskumnom ústave. Do pokusu sme zaradili  kravy Slovenského strakatého plemena, s teľatami vo veku 2 mesiacov (jalovičky 50 %, býčky 50 %).Výživa zvierat bola počas pokusného obdobia zabezpečená ad libitným príjmom pasienkového porastu s doplnkom minerálnych lizov, bez jadrového príkrmu. Matky s teľatami boli celosezónne pasené rotačným oplôtkovým systémom bez prístrešku, s voľným prístupom k vode. Za sledované pokusné obdobie (3 pasienkové sezóny) dosiahli teľatá priemerný denný prírastok 0,937 kg.ks-1. V pokuse sme potvrdili lepšiu rastovú schopnosť býčkov, ktoré dosiahli v priemere o 0,116 kg.ks-1.deň-1 vyššie prírastky ako jalovičky (tabuľka 7). Zistené prírastky živej hmotnosti teliat v jednotlivých pokusných rokoch záviseli od úžitkovosti dojníc, kvality pasienkových porastov a dĺžky pasienkovej sezóny. Výživu teliat v prvých pasienkových cykloch najvýznamnejšie ovplyvňuje mliečna úžitkovosť dojčiacich kráv. Ak rozhodujúca časť mliečnej výživy teliat prebieha v období pastvy,  pri dostatku mlieka dojčiacich kráv dosahujú teľatá prírastok živej hmotnosti nad 1 kg. V prvom mesiaci života je potreba živín z 95 % až 100 % krytá mliekom. Od druhého mesiaca veku vzrastá význam príjmu objemového krmiva ako doplnok k mlieku. Od  piateho mesiaca veku je potreba živín teliat krytá prevažne objemovými krmivami. Pasienkový systém chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka môže pri adekvátnom zaťažení a dobrej organizácii pasenia poskytnúť možnosť zvýšenia tržieb z trvalých trávnych porastov cestou odchovu  mladého zástavového alebo jatočného dobytka a umožniť racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov horských a podhorských regiónov s cieľom zachovať ich vysokú druhovú diverzitu, zlepšiť produkčné a  mimoprodukčné funkcie a udržať ekologickú stabilitu slovenskej krajiny.

Tabuľka 7:  Priemerné denné prírastky teliat (kg.ks-1)

Kategória/cyklus
I.
II.
III.
IV.
V.
Priemer za sezónnu
Jalovičky
0,851
0,909
0,841
0,858
0,868
0,883
Býčky
1,002
1,009
0,936
0,967
0,958
0,999
Teľatá
0,922
0,955
0,885
0,907
0,906
0,937

Na záver môžeme konštatovať, že chov zvierat na maštali aj pasenie majú svoje výhody aj nevýhody. Pôdnoklimatické podmienky v horských a podhorských oblastiach vytvárajú priaznivé podmienky využívať časť plôch pasením zvierat počas vegetačnej sezóny. Výhody pasenia, či už lepším využitím produkčného potenciálu krmiva, menšou potrebou živej práce na prípravu krmiva a kŕmenie, alebo lepším zdravotným a kondičným stavom zvierat (dôležité hlavne pri jaloviciach a dojniciach) v konečnom dôsledku zvyšujú ekonomickú efektívnosť výroby. Treba si uvedomiť, že každá kategória zvierat si vyžaduje individuálny prístup pri výbere systému a intenzity pasenia, druhu a zloženia porastu. Pasienkovým spôsobom využitia produkčného potenciálu trávnych porastov  pri adekvátnom zaťažení a dodržiavaní zásad pasenia, môžeme získať primerané množstvo kvalitnej  živočíšnej produkcie a zároveň zachovať kultúrne dedičstvo trávnych porastov a estetický vzhľad krajiny.