Zmeny poľnohospodárskej krajiny Slovenska
Územie Slovenska podľa medzinárodných metodík vyčleňujúcich poľnohospodárske oblasti možno považovať za vidiecku poľnohospodársku krajinu. Svedčí o tom charakter krajiny a štruktúra osídlenia. Poľnohospodárska pôda zaberá 48,5 % z rozlohy Slovenska. Takmer 60% poľnohospodárskej pôdy je zornenej. Z 2 891 obcí 95,2 % tvoria vidiecke sídla. Z priestorového aspektu vidiecke sídla zaberajú 86% z rozlohy územia Slovenska, teda oplývajú bohatým prírodným a kultúrno-historickým bohatstvom, ktoré je potrebné nielen zveľaďovať, ale aj ochraňovať.
Existencia ľudskej populácie je v rozhodujúcej miere závislá od pôdy. Pôda je zdrojom potravy a surovín, bez ktorých by človek nemohol existovať a zároveň je priestorovým zdrojom pre všetky výrobné i nevýrobné aktivity, bez ktorých by nebol možný rozvoj ľudskej civilizácie. Pôda vytvára životný priestor a potravinovú bázu aj pre ostatné organizmy. Poľnohospodársky výrobný proces má na rozdiel od iných výrobných činností niekoľko zvláštností:
- je priestorovo rozsiahlejší, nakoľko jeho základným výrobným prostriedkom je pôda,
- je v oveľa väčšej miere závislý od prírodných, najmä klimatických podmienok, nakoľko prebieha vo voľnej krajine,
- je pod priamym negatívnym vplyvom mnohých stresových faktorov vyplývajúcich z realizácie ľudských aktivít v krajine, nakoľko poľnohospodársky výrobný proces prebieha v otvorenej krajine,
- je scénou vzniku stretov záujmov, nakoľko pôda, pokrývajúca takmer celý hospodársky využívaný priestor je priestorovou bázou pre všetky spoločenské aktivity v krajine, ako aj je životným priestorom pre všetky prvky prírodnej krajiny.
Preto správne hospodárenie na pôde a s pôdou je základom ďalšej existencie ľudstva. I napriek tejto významnej funkcii, ktorú plní pôda v krajine, nie vždy s ňou zaobchádzame tak, ako by to bolo potrebné, o čom svedčí celý rad environmentálnych problémov spojených s kvantitatívnym i kvalitatívnym ohrozením pôdnych zdrojov. Kvantitatívny aspekt je spojený so záberom pôdy na nepoľnohospodárske aktivity, predovšetkým na zástavbu, čo spôsobuje nenávratnu stratu pôdy čím sa ohrozuje aj potravinová bezpečnosť krajiny. Kvalitatívny aspekt je spojený s ohrozením a narušením fyzikálnych a chemických vlastností pôd. Z fyzikálnej degradácie sa u nás najvýraznejšie prejavuje erózia pôdy, ktorá je často aj dôsledkom jej nevhodného obhospodarovania, nedodržiavaním protieróznych opatrení. V poslednom období sa čoraz viac prejavuje aj zhutnenie pôdy, na ktorom sa hlavnou mierou podieľa nevhodné obhospodarovanie pôdy, ako je využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív, nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov a pod. V roku 2019 bolo na Slovensku aktuálnou vodnou eróziou ohrozených 14,28% z výmery poľnohospodárskej pôdy SR a veternou eróziu je ohrozených 6,2% poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Z chemického aspektu sa najvýraznejšie prejavuje acidifikácia pôd, nakoľko v poslednom období dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.
Poľnohospodárska krajina Slovenska v poslednom období prešla výraznými zmenami, ktoré boli späté s transformačným procesom a so vstupom Slovenska do Európskej únie. V procese transformácie najväčšie zmeny boli zaznamenané v hospodárskej sfére, kde sa prešlo od centrálne plánovaného hospodárenia na trhovú ekonomiku. Po nástupe trhového hospodárstva nastal rozvoj podnikania, otvorenie sa trhu zahraničnému kapitálu, zmenili sa vlastnícke vzťahy, nastala reštitúcia a privatizácia. Pôda sa začala vracať pôvodným vlastníkom, čo rozvinulo trh s pôdou. Pôda sa stala prostriedkom výhodného zárobku. Vlastníci rýchlo zistili, že predajom pôdy získajú oveľa viac ako poľnohospodárskou činnosťou, ktorá je fyzicky i časovo náročná s neistým koncom, nakoľko poľnohospodársky výrobný proces je vo veľkej miere závislý od mnohých faktorov, najmä od počasia. Vzhľadom na výhodnú cenu pôdy mnohí vlastníci predali pôdu investorom a tak sa začala masívna výstavba na poľnohospodárskej pôde, pričom v mnohých prípadoch sa zaberajú aj najkvalitnejšie pôdy. Prílev zahraničného kapitálu na územie Slovenska podmienil výstavbu nových priemyselných prevádzok a parkov. Väčšinou sa výstavba nových priemyselných objektov realizovala na tzv. „zelených lúkach“, teda na plochách predtým nezastavaných, často poľnohospodársky využívaných.
|
Obr. 1: Výstavba obytných areálov sa čoraz viac a viac rozširuje do poľnohospodárskej krajiny |
|
Graf 1: Orná pôda |
Na druhej strane ako kontrast v krajine nachádzame pozostatky starých opustených budov bývalých družstiev, štátnych majetkov, priemyselných podnikov, ale aj opustených obytných a hospodárskych budov (tzv. „brownfield“), ktoré výraznou mierou degradujú aj estetickú hodnotu krajiny. Súhrnná rozloha všetkých priemyselných parkov Slovenska v súčasnosti dosahuje 2 858,41 ha. Z celkového počtu 74 priemyselných parkov Slovenska je najviac (47) typu „greenfield“.
Dostupnosť novovytvorených priemyselných objektov si vyžiadala následne vybudovanie potrebnej technickej infraštruktúry – obslužných prevádzok, dopravných koridorov, logistických centier, ktoré si vyžadujú tiež určité zábery pôdy. Zaznamenal sa aj výrazný rast obchodných centier. Transformačný proces bol charakterizovaný príchodom nadnárodných obchodných reťazcov. Vysoké zábery pôdy sa realizovali tiež i na budovanie obytných areálov. V mnohých vidieckych sídlach vyrástli nové vilové štvrte, často architektonicky nezapadajúce do vidieckeho charakteru sídla, ktoré sa čoraz viac a viac rozpínajú do otvorenej poľnohospodárskej krajiny. Mnohé z nich majú často len charakter „nocľahární“. V rokoch 2000 – 2019 bolo na budovanie obytných areálov zabratých 19 493 ha.
Výstavbou antropogénnych prvkov sa zvýšil podiel zastavanosti územia. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky do roku 2020 podiel zastavaných plôch vzrástol o 110 257 ha. Kým výstavba priemyselných objektov a parkov sa realizovala predovšetkým na ornej pôde, na výstavbu obytných areálov boli zaberané najmä sady, záhrady, vinice, nakoľko často išlo o súkromné vlastníctvo majiteľov realizujúcich stavbu. Rozloha záhrad oproti roku 1998 poklesla až o 66,3%, výmera sadov o 9,8% a výmera viníc o 8,7%. Pokles bol zaznamenaný aj u ovocných stromov. Počty jabloní a čerešní v roku 2020 oproti roku 1998 poklesli takmer o 77%. Ale nevyhlo sa ani záberu ornej pôdy na tieto účely, ktorej pokles bol v období 1998-2020 zaznamenaný o 4,2%.
Premena poľnohospodárskej pôdy na stavebné pozemky pre rôzne investičné zámery reprezentuje aktivity s významným negatívnym ekologickým a environmentálnym dopadom, ako je záber najkvalitnejších pôd na nepoľnohospodárske aktivity, fragmentácia krajiny, zvyšujúci sa stupeň antropizácie územia, znižujúca sa úroveň ekologickej stability územia a pod. Paradoxom je, že podiel zastavanej plochy narastá, ale na druhej strane počet obyvateľov klesá, podobne ako aj počet obyvateľov na zastavanú plochu. Zvyšujúce sa priestorové nároky obyvateľstva možno pripísať súčasnému konzumnému spôsobu života dnešného/moderného človeka.
|
Graf 2: Zastavané územie |
Trhový mechanizmus sa prejavil aj na zmene štruktúry pestovaných plodín. Strata tradičných trhov a rýchlejšie rastúce ceny vstupov než výstupov v poľnohospodárstve oslabili konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov uspieť na trhu. Štruktúra plodín sa začala diverzifikovať. Preferuje sa pestovanie plodín, ktoré sú lukratívne na trhu. V súčasnosti sa okrem obilnín pestujú najmä energetické plodiny ako slnečnica, kukurica, repka a pod. Rozloha energetických plodín sa zvýšila takmer o 200 %. Najväčší pokles zaznamenalo pestovanie krmovín, cukrovej repy, zemiakov a zeleniny, u ktorej bol zaznamenaný pokles v rokoch 1998 – 2006 až o 82%. Pokles obilnín v tomto období bol zaznamenaný o 12%. Nekoordinované pestovanie energetických plodín môže byť hrozbou nielen pre prirodzené ekosystémy, ale môže ohroziť aj jednotlivé krajinotvorné zložky. Zaznamenaný bol aj výrazný pokles živočíšnej výroby. Počty hovädzieho dobytka poklesli v rokoch 1998 – 2020 o 29%, hydiny o 22% a ošípaných až o 64%.
|
Obr. 2: V poslednom období bol zaznamenaný rast pestovania energetických plodín |
Vstup Slovenska do EÚ na druhej strane mal aj pozitívny efekt. So vstupom Slovenska do EÚ boli spojené záväzky v oblasti environmentálnej legislatívy. Slovensko prijalo viacero environmentálnych zákonov kompatibilných s EÚ. Zavádzali sa nové technológie, aplikovali sa ekologické a environmentálne limity, čím sa znížila intenzita chemizácie a mechanizácie, čo sa následne prejavilo v nižšej intenzite zaťažovania jednotlivých krajinotvorných zložiek. So znížením intenzifikácie došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. V období rokov 1990 – 2019 klesla spotreba dusíkatých hnojív o 17,3 %, spotreba fosforečných hnojív o 78,1 % a draselných hnojív o 85,3 %. Znížila sa aj spotreba prípravkov na ochranu rastlín. V roku 2020 sa spolu aplikovalo 5 420,5 t pesticídov, 2 741,9 t herbicídov, 1 244 t fungicídov, 378 t insekticídov a 1 056,6 t ostatných prípravkov. V období intenzívneho poľnohospodárstva boli v minulosti aplikované oveľa vyššie dávky pesticídov. Kým v roku 1980 predstavovala spotreba pesticídov 19 016 t, do roku 1993 došlo k jej zníženiu na 3 904,5 t a dnes je to 5 420,5 t pesticídov.
Po vstupe SR do EÚ sa začala aplikovať spoločná poľnohospodárska politika, ktorá formou mnohých opatrení v rámci Programu rozvoja vidieka výraznou mierou podporuje poľnohospodársku výrobu šetrnejšiu k ochrane a tvorbe životného prostredia. Zvýšila sa tiež environmentálna osveta, čo sa prejavilo na štarte ekologického poľnohospodárstva, ktoré je oveľa citlivejšie k ochrane prírody, prírodných zdrojov a k ochrane životného prostredia. V roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby dosiahla podiel 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Z dlhodobého hľadiska (1993 – 2019) podiel takto obhospodarovanej pôdy narástol o 9,57 %, čo predstavuje pozitívny trend, nakoľko jedným z hlavných cieľov Envirostratégie 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou je zvýšenie jej podielu v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby do roku 2030 minimálne na 13,5 %. Ambície EÚ sú ešte vyššie. EÚ si stanovila za cieľ dosiahnutia výmery poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby do roku 2030 na 15%.
Vstupom Slovenska do EÚ sa posilnila aj ochrana významných typov poľnohospodárskej krajiny a ochrana krajinného rázu. Ide o ochranu území, ktoré sú v európskom priestore veľmi zriedkavé a vysoko cenené, majú nenahraditeľnú nielen kultúrno-historickú ale aj ekologickú hodnotu, nakoľko sú významným nositeľom biodiverzity a krajinnej diverzity a sú domovom pre viaceré druhy a spoločenstvá. Na Slovensku k takýmto významným typom poľnohospodárskej krajiny patria predovšetkým typy historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny, a to:
- Historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny rozptýleného osídlenia – krajina s osobitým typom osídlenia a súčasne s osobitým typom exploatácie pôdy. Hlavným rozlišovacím znakom je prítomnosť izolovaných stavebných objektov (minimálne 3) s priľahlými poľnohospodárky využívanými maloblokovými pozemkami (pozemky ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, ovocných sadov, príp. vinohradov).
- Vinohradnícke historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny – predstavujú krajinu, kde dominantným je pestovanie a spracovanie hrozna. Z hľadiska krajinnoekologického sú z vinohradníckych oblastí najcennejšie územia maloblokových viníc v kombinácii s typickou vinohradníckou architektúrou, ako sú vinné domčeky, vinné pivničky a pod.
- Mozaikové krajinné štruktúry - predstavujú pestré mozaiky tvorené rôznorodými kombináciami poľnohospodárskych pozemkov: extenzívne využívaných maloplošných prvkov orných pôd, TTP, ovocných sadov, medzí, na ktorých boli často vysádzané línie ovocných stromov.
|
Obr. 3: Podiel historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny sa neustále znižuje |
V súčasnosti sa tieto typy historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny vyskytujú v obmedzenej rozlohe a neustále sú pod tlakom spoločnosti na ich likvidáciu, preto je potrebné venovať im zvýšenú pozornosť. Z historických krajinných štruktúr najväčší podiel pripadá na historickú krajinu s rozptýleným osídlením, ktorej rozloha dosahuje cca 6,3% z rozlohy Slovenska. Necelých 5% (4,82%) pripadá na lúčno-pasienkársku krajinu. Pomerne slabo je zastúpená vinohradnícka krajina, ktorá nedosahuje ani 1% z výmery Slovenska. Mnohé ťažšie dostupné pozemky zostávajú často opustené. Postupne sa zaznamenáva rast opustenej, ladom ležiacej pôdy, ktorá v roku 2002 dosahovala 0,26% kým v roku 2020 jej výmera vzrástla na 3,15%.
Príčin ubúdania týchto vzácnych krajinných štruktúr je viacero, predovšetkým je to:
- Nedostatok ľudských zdrojov - v období socializácie sa pretrhlo puto človeka k pôde. Generácia, ktorá mala vypestované tieto vzťahy a návyky je už stará, mladá generácia nemá záujem podnikať a pracovať na poliach, nakoľko je to fyzicky i časovo náročná práca výrazne obmedzujúca ich voľnosť.
- Nedostatok technických a finančných zdrojov – po zoštátnení sa majetkov vo väčšine vidieckych sídiel zaniklo súkromné hospodárenie. V súčasnosti na jeho obnovu ľudia nemajú dostatok vhodnej techniky a tiež ani finančné zdroje na jej zakúpenie. Moderná technika je náročná tiež na obsluhu a vyžaduje si určité vedomosti a zručnosti, čo u mnohých záujemcov o farmárčenie absentuje.
- Nevhodné socio-ekonomické podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva – vstupom do EÚ sa výrazne sťažili podmienky pre poľnohospodársku produkciu, vytvorilo sa nevhodné konkurenčné prostredie. Slovenskí poľnohospodári s nižšou podporou nedokážu konkurovať krajinám s vyvinutou dotačnou politikou, a tak sa stáva, že ceny vstupov našich poľnohospodárov sú privysoké a na druhej strane ceny poľnohospodárskych produktov sú nízke, čo spôsobuje stratu záujmu o podnikanie v tejto oblasti.
- Legislatívne a administratívne prekážky – neustále pretrváva nedostatočná podpora poľnohospodárskych subjektov z grantových a dotačných schém. Mnohé tieto podporné schémy sú administratívne náročne a tak sú často nedostupné pre bežných poľnohospodárov. Využitie poľnohospodárskych pozemkov obmedzujú aj rôzne legislatívne faktory súvisiace s ochranou prírody a prírodných zdrojov – budovanie siete NATURA 2000, ochranné pásma a pod.
Bariér je veľa, ale je aj veľa možností ako ich eliminovať. Slovensko má veľmi dobrú poznatkovú bázu a svetovo uznávané metodické postupy pre optimalizáciu využívania krajiny a jej zdrojov. Metodika LANDEP bola odporučená ako vhodná metóda pre integrovaný manažment prírodných zdrojov v rámci AGENDY 21, kapitola 10. Podobne máme vhodné metodiky pre tvorbu zelenej infraštruktúry. Metodiky sú aj legislatívne záväzné. Metodika ÚSES (územné systémy ekologickej stability) predstavuje záväzný podklad pre pozemkové úpravy a metodika krajinného plánu pre tvorbu územno-plánovacích dokumentácii. Tiež máme dobre rozpracované metódy precízneho poľnohospodárstva, ktoré môžu byť vhodnou pomôckou optimalizácie hospodárenia pre farmárov. Podobne aj legislatívu na ochranu prírodných zdrojov možno považovať za dobrú. Problémom je skôr aplikácia vedeckých poznatkov a legislatívy v reálnej praxi. Cesta ochrany pôdy a podpory ekologického poľnohospodárstva sa nám tiež otvára aj formou „ekoschém“ v rámci Strategického plánu Spoločnej Poľnohospodárskej Politiky 2023-2027.
Ako využijeme tieto šance je len a len na nás. Žiaľ nemáme ešte dostatočne vypestovaný environmentálny cit, nemáme ešte environmentálne princípy a kritéria, ktoré sú základnými ukazovateľmi zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja dostatočne zabehnuté v našich životoch. Budeme sa to musieť postupne učiť.
