Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Efektivita obhospodarovania dočasnej siatej lúky

29-07-2020
doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD.; Ing. Petra Verešová, PhD.; Ing. Peter Kovár, PhD.; Ing. Peter Hric, PhD. | lubos.vozar@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov FAPZ

Pratotechnickou alternatívou zvýšenia úrod a kvality krmu je na vhodných stanovištiach pestovanie intenzívnych dočasných siatych ďatelinotrávnych porastov. Tvoria prechod medzi trvalými porastmi a intenzívnymi krátkodobými spoločenstvami na ornej pôde.

Z hľadiska trvácnosti môžu byť dočasné alebo trvácnejšie ako náhradné spoločenstvá na dlhodobejšie zatrávnenie (miešanky na obnovu druhovo bohatých trávnych porastov, miešanky pre hygienické pásma ochrany vôd). V prípade vhodnej druhovej skladby je možný ich prevod do kategórie TTP.

Obr. 1

Obr. 1: Dočasná lúka z naturálnych druhov

Efektivita ich obhospodarovania je závislá od dodržiavania určitých pravidiel a zásad od jej založenia až po samotný zber.

Definícia EÚ hovorí, že dočasný trávny porast je taký, ktorý je mladší ako 5 rokov, a je zahrnutý do osevného postupu. Dočasný trávny porast môže byť taktiež výsledkom zorania a obnovy trvalého trávneho porastu. Napríklad porastov s malou pôdnou priepustnosťou a prítomnosťou nežiaducich druhov, nízka kvalitatívna a kvantitatívna produkcia a nedostatok sezónneho krmiva.

Klasifikácia založená na využívaní pôdy umožňuje rozlišovanie medzi porastmi zasiatymi na určitú dobu pred inými plodinami pestovanými na ornej pôde (dočasné trávne porasty) a porastmi na pôde, ktorá sa využíva len na pestovanie trávneho porastu bez ohľadu na vek (trvalé trávne porasty).

Pri zostavovaní dočasných porastov sa musí brať do úvahy hlavný cieľ pestovania, biológia a ekológia trávnych a ďatelinovinových komponentov, ale aj možné usmernenie vývoja primeraným hnojením a frekvenciou využívania. O vyrovnanej medziročnej produkcii, čistote a trvácnosti nerozhoduje tak počet druhov, ako skôr:

  • prítomnosť druhov, či ich odrôd, ktoré zabezpečujú plný vývoj v prvých 2 – 3 rokoch (napr. mätonoh trváci, mätonoh mnohokvetý, kostrava lúčna, z ďatelinovín ďatelina lúčna a i.),
  • prítomnosť druhov a odrôd postupne zvyšujúcich svoju pokryvnosť (napr. kostrava trsťovníkovitá, resp. medzirodové hybridy, timotejka lúčna ...) s ekologickou podmienenosťou výberu a pri dlhodobejších miešankách aj druhy výbežkaté (lipnica lúčna, kostrava červená atď.),
  • prítomnosť konkurenčne silných druhov (reznačka laločnatá, ovsík obyčajný ...) najmä na zaburinených pôdach,
  • v regiónoch s prevahou trvalých trávnych porastov treba rátať aj s nástupom natívnych druhov, ktorý začína obyčajne v treťom úžitkovom roku (i skôr), kedy zaraďovanie výbežkatých druhov a nízkych ďatelinovín nie je nutné.

Rozhodujúce pre výber sú: očakávané floristické zloženie založeného porastu, jeho produkčnosť, vhodnosť využívania a kŕmna hodnota.

Pri voľbe miešaniek sú smerodajné nasledujúce kritériá:

  • dĺžka a intenzita využívania,
  • požadované využitie (kosenie, pasenie, frekvencia využívania a kvalita krmiva),
  • stanovištné podmienky (pôdne pomery, agrochemické vlastnosti pôdy, klimatická oblasť).

Obr. 2

Obr. 2: Šalvia lúčna v dočasnej lúke zloženej z ekotypov tráv a bylín

S dĺžkou pestovania úzko súvisí zastúpenie ďatelinovín a tráv, počet komponentov, výška a spôsob odnožovania.

Väčšina ďatelinovín po 2 – 3 rokoch (okrem ďateliny plazivej) z porastu vypadne, trávy potom vďaka vyššej trvácnosti (okrem mätonohu mnohokvetého) zabezpečujú produkciu sušiny v ďalších úžitkových rokoch.

Platí zásada, že čím je porast trvácejší, tým je väčšie zastúpenie tráv, väčší počet komponentov, so zaradením nízkych výbežkatých tráv.

Okrem trvácnosti druhov je nutné pri dĺžke pestovania zohľadňovať aj rýchlosť vývinu jednotlivých druhov:

  • do krátkodobých miešaniek sa vyberajú druhy s rýchlym počiatočným vývinom, aby boli schopné už v prvom roku poskytnúť maximálne úrody,
  • do dočasných miešaniek zaraďujeme druhy s rýchlym, ale aj stredne rýchlym vývinom, ktoré sú zvyčajne trvácejšie,
  • trváce miešanky zostavujeme prevažne z trvácich druhov, ktoré poskytujú úrodu v neskorších rokoch, avšak v primeranej miere musia byť zastúpené aj druhy s rýchlym vývinom. Tie zaisťujú úrodu v prvých úžitkových rokoch.

Do krátkodobých a dočasných porastov využívaných prevažne kosením zaraďujeme najmä vysoké druhy a trsnaté trávy. Pri predlžovaní trvácnosti môžeme zaradiť do porastu aj menší podiel stredne vysokých druhov s dobrou úrodnosťou znášajúcich časté kosenie. Do dočasných dlhodobých miešaniek plánujeme okrem vysokých trsnatých aj menší podiel nižších a výbežkatých druhov tráv, ktoré zapĺňajú prázdne miesta po ústupe druhov s krátkou trvácnosťou. Trváci kosený porast tvoríme predovšetkým z vysokých druhov, zvyšujeme však podiel výbežkatých druhov.

Obr. 3

Obr. 3: Dočasná lúka obohatená o byliny

Medzi rastlinami sa vyvíja potlačujúca záťaž (medzidruhová konkurencia) o svetlo, priestor, vodu a živiny. Druhovo a odrodovo špecifické vlastnosti, ktoré vplývajú na konkurenčné možnosti:

  • Rastový rytmus v priebehu ročného obdobia. Druhy ako mätonoh mnohokvetý a trváci začínajú na jar rýchlejšie s tvorbou listov a potláčajú pomalšie vyvíjajúce sa druhy ako kostrava lúčna a ďatelina plazivá.
  • Forma rastu. Pri malej frekvencii využívania môžu vysoko rastúce druhy (napr. ovsík obyčajný) potláčať nízke trávy. Pri častejšom využívaní sa stávajú dôležitejšími vlastnosťami: dĺžka listov, postavenie listov a uhol odnožovania.
  • Rýchlosť vývinu v priebehu rokov. Niektoré druhy sa rýchlo vyvíjajú už v roku sejby, iné potrebujú viac rokov na to, aby sa uplatnili. V dvojročných siatych dočasných porastoch nemá napr. lipnica lúčna žiadny význam, lebo po výseve sa vyvíja pomaly a uspokojujúce úrody prináša až od 3. roku využívania.

Pri určovaní vhodnosti druhu na základe ekologických podmienok stanovišťa si zvlášť všímame:

  • výrobnú oblasť,
  • druh pôdy,
  • vlhkostné pomery a 
  • obsah živín v pôde.

Veľký význam z hľadiska stanovištných požiadaviek sa kladie predovšetkým na vlahovú potrebu. Krmoviny sú počas celého vegetačného obdobia odkázané na dobré vlahové zabezpečenie.

Ak dostatočne nepoznáme stanovištné podmienky, zaraďujeme do miešanky viacero druhov s menšími nárokmi a so širšou stanovištnou amplitúdou.

Založiť porast je možné do krycej plodiny aj bez krycej plodiny. Pritom rešpektujeme, že:

  • trávna zložka je odolnejšia voči zatieneniu hustejšími porastmi obilnín, lepšie sa vyrovnáva s následkami po použití zberovej mechanizácie, so zvyškami poľahnutého strniska a pod.,
  • najčastejšie ako podsevy do ovsa siateho na zelené kŕmenie (výsevok 60 – 80 kg.ha-1), ktorý sa musí zberať od začiatku klasenia do začiatku kvitnutia. Pri sejbe sa najskôr vyseje hlbšie ovos siaty a následne plytšie ĎTM (ďatelinovinotrávna miešanka),
  • sejba bez krycej plodiny (čistý výsev) predpokladá nezaburinenú pôdu, pričom čistý jarný výsev je menej rizikový ako letný (ak nie je k dispozícii závlaha),
  • sejbu je potrebné urobiť od druhej polovice marca  do polovice apríla. Letné sejby je nutné vykonať koncom júla až do polovice augusta,

Hnojenie je závislé od podielu jednotlivých komponentov!

  • v porovnaní s čistými porastmi je najväčší rozdiel v hnojení dusíkom,
  • pri vyššom podiele ďatelinovín dusíkaté hnojenie nie je potrebné (pri zakladaní porastu môžeme použiť aj štartovaciu dávku N (30 – 50 kg.ha‑1 N),
  • pri sejbe do krycej plodiny N použijeme až po jej zbere,
  • pri postupnom ústupe ďatelinovín z porastu, resp. pri vyššom podiele tráv použijeme na jar 50 kg.ha‑1 N a k ďalším využitiam 30 – 40 kg.ha‑1 N (väčšie dávky dusíka však pôsobia nepriaznivo na podiel ďatelinovín v miešanke. Z ďatelinovín sa najlepšie v miešanke s trávami znáša ďatelina plazivá,
  • hnojenie fosforom a draslíkom je podobné ako u ďatelinovín (30 – 40 kg.ha‑1 P a 80 – 120 kg.ha‑1 K). P - zásobne, K – „luxusný príjem“ trávami, aplikovať každoročne.
  • na kyslých pôdach je potrebné upraviť reakciu približne na pH 6. Vhodné pH zvyšuje konkurenčnú schopnosť ďatelinovín.

Intenzite vstupov pri pestovaní ďatelinotrávnych a lucernotrávnych miešaniek je potrebné prispôsobiť aj systémy ich využívania:

  • častým  využívaním (väčšia frekvencia využívania) získame krmivo s vysokou stráviteľnosťou. Zberom v neskorších etapách ontogenézy sa spravidla dosahujú vyššie úrody, ale kvalita krmu klesá,
  • neskorými kosbami sú v porastoch miešaniek potláčané nízke trávy a ďatelina plazivá. Väčší počet skorých kosieb, viac ako 3 – 4 vo vegetačnom období, potláča produkčné vysoké trávy (ovsík obyčajný, timotejka lúčna a trojštet žltkastý).

Termín zberu sa riadi vývinovou fázou dominantných druhov, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú kvalitu krmiva.

V miešanke s prevahou ďatelinovín, kde určujeme termín zberu podľa dominujúcej ďatelinoviny, by sa však nemal termín zberu posunúť za rastovú fázu kvitnutia tráv.

V súčasnej dobe nemožno prehliadnuť globálne otepľovanie. Aktuálna je otázka kŕmnych plodín odolných voči stresu životného prostredia. V tomto kontexte zohrávajú významnú úlohu prírodné druhy ako zdroj génov pre rezistenciu voči chorobám a škodcom, ktoré sa vyznačujú dlhšou trvácnosťou ako aj toleranciou na nepriaznivé rastové podmienky. V kontexte s uvedeným sme realizovali výskum zameraný na možnosť založenia a využitia mezofytnej lúky použitím miešanky naturálnych ekotypov rastlín určenej na kŕmne účely a zloženej z 32 druhov rastlín (13 druhov tráv, 5 druhov Ďatelinovín a 14 druhov ostatných lúčnych bylín). V takto založenom poraste sme realizovali nasledovné manažmenty výživy a využívania:

Variant 1 – bez využívania a bez aplikácie hnojív (opustený porast)

Variant 2 – trojkosné využívanie, bez aplikácie hnojív

Variant 3 – trojkosné využívanie, aplikácia P (40 kg.ha-1) a K (80 kg.ha-1) na jar

Variant 4 – trojkosné využívanie, aplikácia N (30 kg.ha-1), P (40 kg.ha-1) a K (80 kg.ha-1) na jar

Variant 5 – trojkosné využívanie, aplikácia N (30 kg.ha-1), P (40 kg.ha-1), K (80 kg.ha-1) na jar a následne N (30 kg.ha-1) po prvej kosbe.

Variant 6 – trojkosné využívanie, aplikácia N (60 kg.ha-1), P (40 kg.ha-1), K (80 kg.ha-1) na jar a následne N (30 kg.ha-1) po prvej kosbe.

Obr. 4

Obr. 4: Dočasná lúka - opustený vs. kosený porast

Experiment bol realizovaný v Nitre patriacej do veľmi teplej agroklimatickej oblasti a veľmi suchej podoblasti, kde sú stále častejšie prejavy extrémov klimatických zmien. Najmä čo sa týka vlahového zabezpečenia a vysokých teplôt. V tomto môžu druhovo bohaté porasty poskytnúť vhodnú alternatívu v podobe stabilnejšieho porastu odolnejšieho voči klimatickým prejavom. Z trojročných výsledkov môžeme konštatovať:

  • že z vysiatych druhov (32) sa v rámci sledovaných variantov uplatnilo 27 a miešanka, ktorá obsahuje druhy rastlín zo širšieho ekologického spektra umožnila vytvorenie relatívne stabilného spoločenstva. Potvrdzuje to aj fakt, že zastúpenie nevysiatych druhov (burín) nepresiahlo 5 %.
  • Relatívne vysokú a stabilnú produkciu vysiateho spoločenstva s nízkymi nárokmi na výživu. Najvyššia priemerná úroda sušiny za obdobie troch rokov sa dosiahla pri aplikácii 60 kg.ha-1 N (+PK). Ako neopodstatnená sa javí samostatná PK výživa v daných podmienkach, vzhľadom na pokles úrody sušiny v porovnaní s dusíkom hnojenými variantmi, ale aj nehnojenými variantmi.
  • Obsah minerálnych látok je potrebné optimalizovať. Vyznačoval sa nadlimitným obsahom K a Ca, a deficitným obsahom P a Na. Koncentrácia Mg v ponúknutej kŕmnej dávke výraznejšie prekročuje potreby zvierat iba v opustenom poraste v čase druhej kosby, pričom prvá kosba bola z pohľadu obsahu horčíka skôr deficitná. Deficit P sa spolu s prebytkom Ca prejavil v nepriaznivom pomere Ca : P. Ako pozitívum môžeme označiť klesajúcu tendenciu hodnôt tetanického indexu (K : (Ca + Mg)).

Efektivita v každej výrobnej oblasti závisí od dodržiavania technologických postupov. Rovnako je to aj v poľnohospodárskej činnosti, kde je to síce zložitejšie z dôvodu premenlivosti podmienok, ale poznaním prvkov produkčného procesu a správnou voľbou postupov je možné maximalizovať jeho efektívnosť. Definovanie cieľa, poznanie biológie a ekologických nárokov komponentov a vhodné usmernenie vývoja primeraným hnojením a frekvenciou využívania rozhodne aj o efektivite pri pestovaní dočasnej lúky.