Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Sejba jarných plodín

30-01-2019
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Na spôsob a postupnosť operácií pri obrábaní pôdy a sejby na jar vplýva najmä termín sejby jarnej plodiny, ku ktorej sa má pôda pripraviť. Pri plodinách, ktoré sa vysievajú skoro, sa ihneď, len čo to dovolia poveternostné a pôdne podmienky, pripravuje osivové lôžko. Pri plodinách, ktoré potrebujú pre vyklíčenie vyššie teploty a vysievajú sa neskôr, robíme opatrenia na zamedzenie neproduktívnych strát vody, akumulovanej v pôde v zimnom období. Zároveň je nutné pamätať na mechanickú reguláciu burín. Skoré jarné buriny majú do termínov sejby koncom apríla až začiatkom mája dostatok času na svoj vývoj. Potláčame ich mechanickým spôsobom včas, čím šetríme neskôr na aplikácii herbicídov pri rešpektovaní ochrany životného prostredia i kvality budúceho produktu.

Úrody a kvalita zberaného produktu jarných plodín v ostatných suchých a teplých pestovateľských ročníkoch závisí predovšetkým od  vytvorenia vhodných podmienok pre skorú a kvalitnú sejbu. Z tohto dôvodu treba klásť dôraz na dodržiavanie hĺbky sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku pri hustosiatych i širokoriadkových plodinách. Požadované uloženie kvalitného osiva do pôdy spolu s vhodnými pôdnymi a poveternostnými podmienkami vytvárajú základný predpoklad vysokej vzchádzavosti a rovnomernosti zapojenia porastu. Kvalitu sejby danú požadovaným rozmiestnením semien v riadku ovplyvňuje okrem iného príprava pôdy a vyrovnanosť pôdneho povrchu, osivo a technické parametre použitej sejačky. Predpokladom dodržania uvedených podmienok je aj použitie vhodnej poľnohospodárskej techniky.   

Pri sejbe poľnohospodárskych plodín sú na prácu sejačky kladené vysoké požiadavky. V záujme včasného založenia porastov je požadovaná pri sejačkách vysoká plošná výkonnosť a najmä dodržanie rovnomernosti zvolenej hĺbky sejby. Nárast plošnej výkonnosti je dosahovaný dvomi spôsobmi. Zväčšovaním pracovných záberov sejacích strojov a zvyšovaním ich pracovnej rýchlosti. Pri kvalitnej sejbe musí sejačka rozmiestniť semená v pôde tak, aby vyklíčené rastlinky mali približne rovnaké vegetačné podmienky (dostatok vzduchu, svetla, živín). Semená musia byť rozmiestnené v pôde rovnomerne v horizontálnom (dodržanie medziriadkovej vzdialenosti) i vertikálnom smere (rovnomerná hĺbka sejby).

Podľa druhu poľnohospodárskej plodiny, veľkosti semien a druhu pôdy (od piesočnatej po ílovitú) sa osivo seje do hĺbky 2 - 8 cm. Zemiaky sa sadia do hĺbky 6 - 12 cm a sadenice zeleniny až do hĺbky 20 cm. Hĺbka sejby (sadenia) sa udáva vždy od rovného povrchu poľa po spodný okraj osiva, alebo korienkov sadenice. Na plochu 1 ha sa pri základných plodinách rozmiestňuje od 1 do 5 miliónov semien, alebo 35 - 55 tisíc hľúz.

Po zhodnotení fyzikálneho a vlhkostného stavu pôdy v jarnom období je potrebné pred sejbou upraviť pôdne vlastnosti na požadované parametre. Týka sa to najmä drobnohrudkovitej štruktúry, objemovej hmotnosti a pórovitosti. Tieto hydrofyzikálne vlastnosti vo veľkej miere závisia od momentálneho obsahu vody v pôde. Optimálne vytvorené osivové lôžko pre danú plodinu, je základný predpokladom pre kvalitnú sejbu, klíčenie, vzchádzanie a ďalšie rastové procesy pestovaných plodín. Ďalšou významnou úlohou predsejbovej prípravy pôdy je aj mechanická regulácia vyskytujúcich burín v rôznych rastových fázach.

V minulosti pri predsejbovej príprave pôdy boli používané oddelené pracovné operácie s často opakovaným používaním jednotlivých náradí napr. smykovanie, bránenie, valcovanie, kyprenie a pod. Dôsledkom týchto prejazdov  najmä po nakyprenej pôde bolo nadmerné utlačenie pôdy so všetkými nepriaznivými vplyvmi na jej vlastnosti. V súčasnosti je snaha uskutočňovať predsejbovú prípravu pôdy s čo najmenším počtom prejazdov čo je dôležité  najmä v jarnom období, keď sa pôda nachádza v stave tzv. predvegetačnej pôdnej zrelosti (pôdné garé). Tento stav vzniká pôsobením fyzikálnych faktorov na pôdu v zimnom období, najmä zamrznutím vody v pôde. Zväčšovaním objemu ľadu v pôdnych agregátoch vzniká veľmi jemná, ale na prejazdami techniky rýchlo poškodzujúca sa pôdna štruktúra.

Technicky, konvenčné sejačky vykonávajú sejbu do predtým klasicky pripravenej pôdy. Sejačky na priamy výsev, umožňujú výsev do nepripravenej pôdy  pokrytej pozberovými zvyškami, alebo do medziplodiny (priama sejba). Sejačky na presný výsev (kukurica, slnečnica a iné plodiny) umožňujú ukladanie osiva v riadku pri rôznej vzdialenosti, čím sa dodrží požadovaný počet jedincov na hektár. Sejačky umiestňujúce osivo na konečnú vzdialenosť sa používajú pri zakladaní porastov repy cukrovej, zeleniny a špeciálnych plodín.    

Pohyb semien v rôznych pracovných častiach sejacieho stroja ovplyvňujú ich geometrické a fyzikálne vlastnosti. Z nich sú najdôležitejšie veľkosť, tvar, hmotnosť a sypkosť. Najväčší význam pri presnej sejbe má tvar a vyrovnanosť osiva. Niektoré druhy semien upravujeme tak, aby ich tvar bol čo najviac guľovitý a povrch hladký. Na to sa používajú rôzne mechanické spôsoby úpravy osiva: obrusovanie, leštenie a obaľovanie. Výsevné mechanizmy vyžadujú, aby veľkosť všetkých semien bola približne rovnaká. Tvar osiva je daný vzájomným pomerom dĺžky, šírky a hrúbky semien. Dobre sa vysievajú najmä semená guľaté (kapustoviny), naopak ťažko semená tráv, ktorý bývajme dlhé, prípadne ochlpené. Hmotnosť osiva sa udáva hmotnosťou vzorky 1000 semien. Podľa toho stanovíme aktuálnu hmotnosť výsevku. Z hľadiska pohybu osiva je dôležitá aj tzv. sypkosť semien. Je daná sypným uhlom, ktorý je napr. pri obilninách 32 - 40 stupňov oproti vodorovnej podložke.

Osivo umiestnené vo výsevné skrini sa dopravuje k výsevnému mechanizmu, samospádom, alebo nútene podtlakovým, alebo pretlakovým prúdom vzduchu. Výsevné kotúče odoberajú v pravidelných časových intervaloch stanovené množstvo osiva a vypúšťajú ho do sejacích pätiek. Výsevné pätka vytvára v pôde výsevné ryhu (brázdičkou), na ktorej dno sa osivá ukladajú. Po ich uložení sa zahŕňajú, prípadne celoplošne, alebo len na okraji brázdičky v pôde pritláčajú.

V súvislosti s rozširovaním technológií zjednodušenej prípravy pôdy, alebo pri sejbe bez orby nadobúda význam kvalita ukladania osiva do pôdy pri výskyte väčšieho množstva rastlinných zvyškov predplodiny, alebo medziplodiny na povrchu pôdy. Úspešne sa na ukladanie osiva pri tomto sejby využívajú kotúčové výsevné pätky. Jednokotúčové výsevné pätky sú postavené šikmo k smeru jazdy a odsúvajú väčšinu rastlinných zvyškov z povrchu pôdy na bok. Znižujú tak nebezpečenstvo zatlačenia rastlinných zvyškov na dno brázdičky pod osivo. Na skvalitnenie tejto činnosti sa používajú aj prerezávacie kotúče, ktoré bývajú  predradené dvojkotúčovým výsevným pätkám. Toto usporiadanie je určené predovšetkým pre priamu sejbu do nepripravenej pôdy. Na prípravu pozemku pre sejbu pri minimalizačných technológiách sa používajú aj podrezávacie radličky, usporiadané vo viacerých radoch. Zodvihnú zeminu a rastlinné zvyšky, skypria pôdu bez obrátenia, čím šetria pôdnu vlahu. Dôležité je, že pracujú celoplošne v jednej hĺbke, čo je pred nasledujúcou sejbou veľmi dôležité. Na predsejbovú prípravu pôdy by sa nemalo používať tanierové náradie („diskáče“), lebo profil pôdy je pod povrchom zvlnený (povykrajovaný jednotlivými kotúčmi) a nevytvárame tak rovnaké podmienky pre klíčenie osiva!

Pri pásovej sejbe je osivo je prúdom vzduchu dopravované a ukladané na vyrovnané osivové lôžko do stanovenej hĺbky pod zeminu nadvihnutú výsevnou radličkou. Súčasťou takéhoto výsevného stroja sú zavlačovače a valce, ktoré upravujú povrch pôdy a rastlinné zvyšky nad osivom. Pri tomto spôsobe sejby väčšina rastlinných zvyškov zostane na povrchu pôdy ako mulč, teda je to jednoznačne pôdoochranná technológia zakladania porastov poľných plodín.

Klasická sústava predsejbovej prípravy pôdy má za cieľ urovnať povrch poľa a zlepšiť vodný a vzdušný režim v pôde, vytvoriť podmienky pre kvalitné uloženie osiva, zabezpečiť rýchle vzchádzanie porastov, znížiť nebezpečenstvo vodnej a veternej erózie. Pri zakladaní jarných plodín je potrebné dodržiavať určité zásady, ktoré platia pre klasické technológie pestovania poľných plodín. Tieto úlohy môžu byť zabezpečované rôznym počtom operácií, pričom z hľadiska pôdnej úrodnosti a ekonomiky je najvhodnejší ich minimálny počet.

Práve skoro na jar je vrchná vrstva pôdy veľmi citlivá na vstupy a pohyb techniky, čím môže dochádzať k ničeniu drobnohrudkovitej štruktúry. Tieto pôdne agregáty o veľkosti 0,25 až 10 mm požadujeme práve v čo najväčšom objeme v zóne budúceho osivového lôžka. Osivové lôžko, charakterizované mierne utuženou spodnejšou vrstvou pôdy, na ktorú má byť osivo uložené a kyprou vrstvou pôdy, ktorou má byť osivo zahrnuté. Spodná utužená vrstva pôdy má zabezpečiť osivu kontakt s kapilárnou vodou, kyprá zemina nad osivom umožňuje prístup vzduchu, tepla a uľahčuje vzchádzanie osiva. Utuženie vrstvy, na ktorú je osivo uložené, obmedzuje neskoršie ulíhanie pôdy po sejbe, ktoré by mohlo poškodiť korienky klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín.

Z hľadiska mechanického pôsobenia sa pôda pri predsejbovej príprave plytko kyprí, drobí, urovnáva a podľa potreby aj primerane zhutňuje, najmä po orbe. Nesprávnym, alebo nedokonalým vykonaním akéhokoľvek pracovného zásahu pri príprave pôdy pred sejbou sa vždy znižuje poľná vzchádzavosť a tým aj budúca úroda. Význam a opodstatnenosť jednotlivých obrábacích zásahov sa odlišuje pri jarnej aj pri jesennej predsejbovej príprave pôdy. Pri jarnej predsejbovej príprave je zvlášť významné znižovanie počtu prejazdov, nakoľko pôda v jarných mesiacoch je väčšinou dostatočne kyprá a nevyžaduje intenzívnejší obrábací zásah. Práve naopak snažíme sa ju zbytočne „neotvárať“ a tým umožňovať stratu cennej pôdnej vlahy. Tento prístup je dôležitý najmä pri neskorších sejbách a veľkosemených druhoch plodín, ktoré pri klíčení potrebujú vyššiu vlhkosť pôdy.  

Aj v podmienkach Slovenska sú v súčasnosti využívané pôdoochranné technológie, ktoré majú svojich priaznivcov ale aj oponentov. Zvyčajne ide o vynechanie orby, ktorá je v cykloch nahrádzaná hĺbkovým kyprením. Obrábanie povrchu pôdy je bez obracania pôdneho profilu, na povrchu poľa ostáva určitý podiel rastlinných zvyškov. Využívanie pôdoochranných technológií prináša efekt v zlepšenej pôdnej štruktúre, lepšom hospodárení s pôdnou vlahou a v zamedzení vodnej a veternej erózii. Výber vhodnej technológie však závisí predovšetkým od pôdnych a klimatických podmienok pestovateľa.

Výhodou pôdoochranných  technológií prípravy pôdy a sejby je najmä menší počet zásahov do pôdy a teda aj úspory nákladov na mechanizované práce. Nemenej významné je ale aj ich využívanie na miestach s potrebou ochrany pôdy proti erózii, resp. alebo s potrebou zlepšenia štruktúry pôdy. Rozšírenie tohto spôsobu obrábania pôdy na Slovensku podporuje aj existencia väčších pôdnych celkov, na ktorých je efekt týchto technológií preukaznejší.  Rastlinné zvyšky, ktoré zostávajú na povrchu pôdy v minimálnom podiele 30%  spĺňajú nenahraditeľnú funkciu pri ochrane pôdy a zadržiavaní pôdnej vlahy. Napriek tomu môžu v niektorých prípadoch spôsobiť problémy (pomalé presychanie pôdy na jar, tepelná izolácia – pôda je dlho studená, podnik nemá k dispozícii vhodnú sejaciu techniku, prezimujúci škodcovia na pozberových zvyškoch). Použitie pôdoochranných technológií vyvoláva však vyššie nároky na použitie chemických ochranných látok najmä herbicídov. Uvedené klady aj nedostatky sa prejavujú však aj pri plošne vykonávaných pracovných operáciách.

V podstate ako kompromis medzi klasickým obrábaním a minimalizáciuou bola navrhnutá technológia, ktorá spája systém plošného obrábania so systémom sejby do nespracovanej pôdy s ponechanými rastlinnými zvyškami na povrchu. Túto technológiu predstavuje pásové obrábanie pôdy. Je to technológia, pri ktorej je pôda obrábaná len v pásoch širokých od 25 do 30 cm. Pôda je pri spracovaní prekyprená, no nie je obrátená. Pracovné časti strojov pri tejto technológii usmerňujú pohyb pôdy tak, aby zostala na mieste a nebola otočená, ani vyhrnutá sa do strán. Hĺbka kyprenia môže dosahovať až 30 cm. Priestor medzi skyprenými pásmi zostáva pokrytý rastlinnými zvyškami, tak ako pri všetkých pôdoochranných technológiách.

Spájanie operácií predsejbovej prípravy pôdy so sejbou má hlavný význam pri plodinách, ktoré sa sejú ako prvé na jar (napr. mak siaty), alebo v prípade rizika vplyvu zlého počasia pri vykonávaní po sebe nasledujúcich pracovných operácií predsejbovej prípravy pôdy a sejby. Určitým rizikom tohto pracovného postupu je to, že osivo je ukladané do kyprej, prirodzeným spôsobom neuľahnutej pôdy. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité dodržať hĺbku kyprenia, ktorá by výrazne nemala presahovať hĺbku sejby. V rámci konvenčnej technológie pestovania poľných plodín sú v jarnom období najčastejšie používané ťahané (pasívne) kombinované súpravy predstavujúce účelné spojenie pasívneho kombinátora so sejačkou. Určené sú predovšetkým pre prácu na ľahkých až stredne drobivých pôdach. Pri zostavovaní ťahaných kombinovaných súprav pre predsejbovú prípravu pôdy a sejbu je treba rešpektovať požiadavku na spotrebu merného príkonu, ktorý predstavuje 15 až 25 kW.m-1 pracovného záberu súpravy. V ponuke sú kombinované strojové súpravy so záberom 3 až 12 m s výkonnosťou 1 až 1,2 ha.h-1 na jeden meter záberu súpravy. Pre prácu na ťažšie obrábateľných pôdach sa využívajú kombinované stroje s pohonom od vývodového hriadeľa. Pracovná rýchlosť týchto kombinovaných strojových súprav sa pohybuje v rozmedzí 5 až 8 km.h-1, pričom záber takýchto kombinácií spravidla neprevyšuje 6 metrov. V oboch prípadoch je spojenie sejačky s kombinátorom spravidla riešené za pomoci trojbodového hydraulického závesu, ktorý umožňuje rýchle odpojenie sejačky a prípadné samostatné využitie obidvoch strojov. V týchto riešeniach sa najčastejšie využívajú univerzálne pneumatické sejačky s valčekových (hrotovým) výsevným ústrojenstvom, radličkovými, resp. kotúčovými výsevnými pätkami a vhodne riešeným umiestnením zásobníka osiva.           

Sejačky pre sejbu do minimálne pripravenej pôdy v sebe integrujú operácie urovnávania pôdy, jej prípravy pre uloženie osiva, výsev požadovanej výsevnej dávky, prípadne hnojiva „pod pätu“ a zahrnutie osiva kyprou pôdou. V podmienkach redukovaného obrábania, prípadne priamej sejby bez predchádzajúceho obrábania pôdy, je vytvorenie sejbového lôžka úlohou samotnej výsevnej pätky sejacieho stroja. Radličková výsevná pätka klasického sejacieho stroja by takúto úlohu nedokázala zvládnuť. Pre tieto podmienky sa používajú sejačky so šípovými reznými výsevnými radličkami, dlátovými výsevnými radličkami a sejačky s kotúčovými výsevnými pätkami. Podľa dostupných informácií podmienkam zakladania porastov pri minimálnom obrábaní pôdy najlepšie vyhovuje kombinácia kotúčového krájadla s vlnitým povrchom (koltra) a dvojkotúčovej výsevnej pätky, ktorá na ponúkaných kombinovaných sejačkách našla aj pomerne široké uplatnenie. Dôležité je dbať na dobrý technický stav výsevných kotúčov, aby pozberové zvyšky presekávali. Ak ich zatláčajú na dno brázdičky, osivo je potom ukladané na izolačnú vrstvu organickej hmoty a nerovnomerne klíči.

Na kvalitu zapravenia osiva do pôdy má vplyv aj výsevná pätka. Nielenže vytvára výsevnú brázdičku pre uloženie osiva, ale zhutňuje aj dno vytvorenej brázdičky, čím vytvára podmienky pre dobré napojenie osiva na spodné vzlínajúce vrstvy vody v pôde.
Požadujeme, aby pätka vytvárala v pôde klinovitý V-tvar, ktorý v oblasti dna brázdičky zadrží osivo. Takýto tvar je schopná vytvoriť iba neopotrebovaná výsevná pätka. Navyše „ostrá“ výsevná pätka si poradí aj s prípadnými pozberovými zvyškami. Buď ich prereže, alebo odtlačí a osivo padá na pôdu a nie na rastlinnú hmotu. Tým je zabezpečený okamžitý kontakt osiva s pôdnou vlahou, jeho napučiavanie a mobilizácia procesov klíčenia. Naopak opotrebovaná pätka vytvára U-tvar výsevnej brázdičky (s tendenciou dodatočného odvaľovania – kotúľania sa semien v riadku), ktorý negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti medzi semenami v riadku. Zároveň opotrebovaná výsevná pätka má tendenciu nedodržiavania hĺbky sejby obzvlášť pri vyšších pracovných rýchlostiach (2 m/s) s dopadom na poľnú vzchádzavosť. Zníženie hĺbky sejby o cca 5 mm od požadovanej hodnoty spôsobuje zníženie poľnej vzchádzavosti v rozsahu 8 – 11 %.

Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky, a to použitím stredného zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a potom intenzívne utlačiť. Zatlačovacie a zahrňovacie systémy umožňujú nielen možnosť zmeny intenzity utláčania pôdy, ktorá má vplyv aj na hĺbku sejby, ale vytvárajú i výsledný najčastejšie „strieškovitý“ profil riadku. Tento profilovaný tvar povrchu je výhodný obzvlášť po vytvorení pôdneho prísušku, kde na vrchole dochádza k praskaniu, a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu rastlín.

Pohon výsevných ústrojenstiev je zväčša zabezpečený od oporných kolies sejačky. Určitou inováciou v tejto oblasti je i samostatný elektropohon výsevných jednotiek. Zároveň tento systém umožňuje pomocou elektromagnetickej spojky vypnutie pohonu ktorejkoľvek sekcie, čo sa využíva pri zakladaní koľajových riadkov u organizovaného pohybu strojov po poli. Tieto stroje sú schopné zakladať porast i za asistencie satelitného navádzania GPS.

V oblasti kombinovaných strojov na prípravu pôdy pred sejbou, resp. v spojení so sejbou sa pomaly stávajú štandardom súpravy umožňujúce okrem už uvádzaných operácií predsejbovej prípravy pôdy a sejby aj súčasnú aplikáciu priemyselných hnojív, príp. pesticídov. Pritom môže ísť o aplikáciu tak tuhých, ako aj tekutých hnojív, resp. pesticídov. Správny výber typu sejacieho stroja je základným technickým predpokladom pre dosiahnutie kvalitne založeného porastu. Rovnakú dôležitosť má aj splnenie agronomických predpokladov, ktorých základ sa opiera o uskutočnenie sejby v optimálnom agrotechnickom termíne a uloženie osiva do osivového lôžka s vlhkosťou pôdy podporujúcou klíčenie.

V ostatných rokoch sa problematike presnej sejby začína venovať pozornosť pri zakladaní porastov viacerých plodín nielen širokoriadkových. jednotlivých plodín. Dobré výsledky sú pri repke olejke, ktorá sa pri tradičnom spôsobe sejby často prehusťuje. To sa premieta aj do výslednej ekonomiky ich pestovania. V rámci cieleného  plošného rozmiestnenia semien treba dodržať  spon (organizáciu) budúceho porastu, ktorý je určený spôsobom sejby. Z tohto dôvodu kladieme stále vyššie požiadavky nielen na rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku, ale aj dodržiavanie hĺbky sejby. Súčasné sejačky sú univerzálne stroje schopné uskutočniť sejbu v rôznych podmienkach.

V záujme zlepšenia kvality presnej sejby sa používa kalibrované, obrusované a obaľované osivo. Sejačky na presný výsev môžu byť vybavené prídavnými zariadeniami ako je aplikátor priemyselných hnojív alebo aplikátor mikrogranulovaných pesticídov. Pri presnom výseve sa podstatne znižuje aj potreba osiva na hektár  (približne o 50%).

Pri dnešných vysokovýkonných sejačkách so širokým záberom je samozrejmosťou elektronické signalizačné zariadenie sledujúce kvalitu sejby, informujúce o množstve osiva vo výsevnej skrini a ďalších parametroch sejby, ktoré je možné preniesť do počítača a pracovať s nimi počas celej vegetácie. Na súčasné sejačky sú kladené vysoké požiadavky aj v oblasti vysokých výkonov a kvalite práce. K tomu konštruktérmi vyvinuté nové typy výsevných pätiek, systémy ich plnenia osivom, kontroly sejby, zahlbovania a ukladania osiva do stanovenej hĺbky. Nové technické riešenia umožňujú zakladať porasty na plochách s veľkým množstvom pozberových zvyškov, po medziplodinách i priamo do nepripravenej pôdy.

Pri jarnej príprave pôdy a sejbe je dôležité predovšetkým ochrana pôdnej vlahy, ktorá sa v ostatných ročníkoch skorým nástupom vysokých jarných teplôt a nedostatku zrážok stáva limitujúcim faktorom úrod. Prejavilo sa to aj v tomto pestovateľskom ročníku, keď pestovateľov v podstate „zachraňovali“ oziminy, a jariny výrazne utrpeli vysokými teplotami už v apríli skorým suchom.

Nové technológie zakladania porastov by mali zabezpečovať, aby sa predovšetkým predchádzalo utláčaniu pôdy a znižovalo deštrukčné pôsobenie techniky na jej štruktúru. Je zrejmé, že vytvorenie vhodných podmienok pre klíčenie osiva nespočíva v maximálnom rozdrobení pôdy, ale v optimálne a kvalitne vykonaných pracovných operáciách.

Pri intenzívnom pestovaní poľných plodín výšku a kvalitu dosahovaných úrod významnou mierou ovplyvňuje termín sejby. Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov poľných plodín skracujú a sústreďujú do niekoľkých málo dní. V takýchto podmienkach je skutočne potrebné zvažovať účelnosť a efektívnosť jednotlivých obrábacích zásahov a ich postupnosť nielen z už uvedeného hľadiska časového, ale aj hľadiska nákladového. Ekonomický a ekologický aspekt technológií spojeného obrábania pôdy a sejby sa stáva ich novou a neoddeliteľnou súčasťou.