Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Pestovanie levandule

28-01-2019
Ing. Štefan Tóth, PhD. | stefan.toth@nppc.sk
NPPC – Výskumný ústav agroekológie Michalovce

K osobitým a obdivuhodným starým kultúrnym plodinám, ktoré dokážu výnimočne nadchnúť a navodiť veľmi srdečný vzťah tak u pestovateľov ako aj užívateľov, patrí levanduľa. Pestovanie levandule na rôzne účely v okrasných záhradkách má síce určitú tradíciu aj u nás, no jej skutočný potenciál sa stále zdá byť skôr nedoceneným a nevyužitým. Levanduľa je využiteľná na rôzne účely a prakticky na každý takýto účel sa pestuje odroda k danému účelu čo najvhodnejšia. Celosvetový počet vyšľachtených odrôd sa v súčasnosti ráta na stovky. Vážnejší záujem venovať sa tejto plodine vyžaduje po prvotnom nadchnutí už dostatok odborných poznatkov, ktorých dôkladné zváženie môže prispieť k zodpovednému rozhodnutiu o pestovaní. Predkladaným príspevkom by sme hlavné náležitosti radi zhrnuli a agronomickej verejnosti predložili.

Spomedzi niekoľko desiatok druhov levandule (lat. lavare znamená umývať, prípadne lat. livere znamená modrastý) je najviac pestovaným druhom levanduľa úzkolistá Lavandula angustifolia Mill. (syn. „levanduľa anglická“ a „levanduľa pravá“), suchovzdorný hluchavkovitý poloker stredozemského pôvodu. Od 18. storočia bola „levanduľa pravá“ šľachtená pre kozmetický priemysel prvotne najmä v Anglicku. Od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia je čoraz častejšie pestovaným aj medzidruhový hybrid levandule úzkolistej a levandule širokolistej Lavandula angustifolia Mill. × Lavandula latifolia Medik. označovaný ako Lavandula x intermedia a nazývaný tiež ako levandin (syn. „levanduľa holandská“ a „levanduľa francúzska“). Aj v Provensálsku na juhovýchode Francúzka sa pestuje „levanduľa anglická“ (pravá), resp. pre vyššiu rezistenciu voči chorobám sa pestuje aj „levanduľa holandská“ (francúzska) a podobne je tomu tak aj v ďalších krajinách s rozvinutým pestovaním levandule. Hlavným účelom pestovania levandule (teda liekopisnou surovinou) sú buď vysušené kvety levandulae flos alebo je to prírodný éterický či esenciálny olej aetheroleum levandulae získavaný zo silice čerstvých kvetov (na rozdiel od vonných olejov syntetického pôvodu). Silica levandule sa ukladá v žľaznatých chlpoch kvetov, tradičná medicína používa tiež vňať. Levanduľa hlávkovitá Lavandula stoechas L. (syn. „levanduľa španielska“ a v názvosloví niektorých krajín znova „levanduľa francúzska“) sa vyznačuje menšími kvetmi a nižšou výťažnosťou esenciálneho oleja, preto nie je pestovaná na priemyselné účely ani vo Francúzsku či v Španielsku. Ide o jednu z trojice v staroveku najznámejších druhov (dvoma ďalšími boli levanduľa stopkatá a levanduľa zúbkatá, L. pedunculata (Mill.) Cav. a L. dentata L.), dnes je to skôr burina s hojnejším využitím v minulosti. Sú to dekoratívne rastliny rozšírené po celom svete, na rôznych miestach potom splanievajú. 

Obr. 1

Obr. 1: Semeno levandule úzkolistej Lavandula angustifolia Miller

Účinnými zložkami levandule sú limonen, linalilacetát, linalool, gáfor, borneol, cineol, citronellol, geraniol, nerol, p-mentha-1,4(8)-dien, karyofén, herniarín, cedrén, kyselina rozmarínová, triesloviny, kumaríny, flavonoidy, steroly, atď. Silica, resp. následne éterický olej levandule je na spektrum obsahových látok bohatší ako je to pri levandine, má plnšiu a sladšiu vôňu. Silica levandinu má vyšší obsah terpénov, obzvlášť gáforu. K farmakologickým účinkom éterického oleja levandule patrí uvoľňovanie kŕčov hladkého svalstva, podpora peristaltiky čriev a úprava trávenia, upokojujúci účinok a mnoho ďalšieho.  Zvonku sa pre protizápalový, antimikrobiálny a bakteriostatický účinok používa ako antiseptikum, na dezinfekciu, zmierňuje kožné ochorenia, účinkuje proti reume a rôznym bolestiam nervového pôvodu, psychickej prepracovanosti. Pridáva sa do kúpeľov, tiež vo forme obkladov, zábalov či vtiera sa skrz pokožku. Ako čaj z kvetov je silica rozšírená pre sedatívny účinok, proti migréne, tiež na podporu činnosti žlčníka atď. Vysušené kvety sú známe aj ako odpudzovač molí a pre kulinárov sú známe tiež ako korenie. A samozrejme, éterické oleje levandule patria k najcennejším zložkám rôznych parfémov, pokiaľ nie sú znehodnotené a dosahujú tie najlepšie kvalitatívne ukazovatele.

Obr. 2

Obr. 2: Porast levandule na začiatku kvitnutia

Levanduľa úzkolistá je trváci poloker dorastajúci do výšky 0,4-0,7 m s voľným výskytom v krajinách južnej Európy, v krovitých stanovištiach v oblastiach v blízkosti stredozemného mora.  Tomu zodpovedajú aj nároky levandule na pestovateľské prostredie, ide o typickú suchomilnú rastlinu, xerofil. Za miesta pôvodného výskytu sú považované suché nezalesnené kamenisté úbočia. Tieto stanovištia pri pestovaní zodpovedajú teplým, výslnným polohám so stredne ťažkou pôdou a bohatou zásobou vápnika. Čím výslnnejšia poloha, tým vyššia kvalita silice levandule. Zatienené ani zamokrené parcely nie sú vhodné, inak na pôdne podmienky nie je levanduľa náročná. Kamenisté pôdy vyhovujú, no príliš ťažké a naopak ani príliš ľahké pôdy neobľubuje. Pestovaniu na zamokrených parcelách sa treba vyhnúť, prípadne takéto parcely je potrebné pred založením plantáže odvodniť. Hlboký kolovitý koreň levandule na zamokrených pôdach vyhníva. Korene levandule vyhnívajú aj na stanovištiach, kde v dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu dochádza k rozvoju ochorení hubového pôvodu. Z hľadiska pôdnej reakcie sú vhodné pôdy s pH 6,5 - 7,5. Zimné mrazy levanduli škodia, no skôr iba výnimočne. Krátkodobo znesie aj tuhšie zimné mrazy, no dlhodobá tuhá zima bez snehovej prikrývky porast poškodzuje. Porast sa pred zimou môže chrániť prikrývaním. A podobne, už vegetujúci porast dokážu tiež značne poškodiť aj neskoré jarné mrazíky.  

Pri zakladaní porastu levandule je potrebné brať do úvahy, že výsadba bude na danom mieste vegetovať po dobu 15-20 rokov. Pred výsadbou je vhodné jesennou orbou zapraviť 30-50 t/ha maštaľného hnoja, z priemyselných hnojív 70-80 kg/ha P, 100-120 kg/ha K a 30-40 kg/ha  N. Podobné dávky živín sa zapravia v medziriadkoch do pôdy aj na jeseň po zbere, prípadne 40-70 kg/ha N sa aplikuje na porast počas nástupu jari. V rokoch plnej rodivosti porastu, kedy je spotreba živín vyššia, sa uvedené dávky živín zvyšujú.

Založenie plantáže levandule vyžaduje kvalitne rozrobenú a dobre pripravenú, dostatočne uležanú pôdu. Pokiaľ to hĺbka ornice dovoľuje, tak základom je hlboká jesenná orba. Porast je možné založiť výsadbou priesad predpestovaných výsevom semien, či výsadbou zelených alebo zdrevnatených stonkových odrezkov. Porast levandinu (je to medzidruhový hybrid a semená nezarodí) sa zakladá len z vegetatívne namnožených odrezkov. Pri zakladaní porastu výsevom je najprv potrebné dopestovať priesady, ide o rizikovejšiu, náročnejšiu a pomalšiu formu založenia plantáže. Klíčivosť semien levandule je nízka, na zvýšenie klíčivosti sa stratifikujú, osivo sa musí vyznačovať aspoň 80 % klíčivosťou. Počas 30-45 dní sa semená levandule vystavia pôsobeniu nízkych teplôt (3-5 °C) a vlhku. Na voľnej ploche je termínom výsevu začiatok novembra, kedy sa na šírku medziriadkov 20-30 cm semená vysejú do hĺbky 0,5-2 cm, na 1 ha sa pritom spotrebuje množstvo 5-9 kg/ha osiva. Prípadne sa levanduľa vysieva na jar, klíči a vzchádza pomaly, pri teplote 15-20 °C do troch až piatich týždňov. Po vzídení sa rastliny jednotia na vzdialenosť 20 – 30  cm. Aby sa podporilo rozkonárenie priesad, tieto sa pristrihujú začiatkom aj koncom leta. Dopestované priesady sa vysádzajú od polovice septembra do polovice októbra, resp. včas pred príchodom prvých novembrových mrazov aby sa mladá výsadba mrazmi nepoškodila. Prípadne sa výsadba môže konať aj v marci, neskôr je slnko už silnejšie a príliš vysušuje, pričom stúpajú nároky na závlahu výsadby. Pri výsadbe sa priesadám skracujú korene a koreňový kŕčok sa ukladá na hlbšie o 4-5 cm. Zaužívaným sponom  výsadby levandule je 1 x 0,5 m, prípadne sa spon výsadby riadi rozmermi zberacieho kombajnu. Priesady sa môžu predpestovať aj v dostatočne veľkých zakoreňovačoch, takéto rastliny sa pri výsadbe vyznačujú uzavreným koreňovým systémom a lepšou ujateľnosťou výsadby. Pri rastlinách dopestovaných výsevom sa získava potomstvo, ktoré nikdy nie je úplne zhodné s rodičovskou generáciou. To sa pri levanduli pokladá za hlavné riziko a najväčšiu nevýhodu spojenú s rastlinami získanými výsevom.

Obr. 3

Obr. 3: Porast levandule

Pri vegetatívnom množení odrezkami sa získavajú rastliny identickej kvality ako je tá materská. Odrezky (o dĺžke 6-10 cm) sa odoberajú z ideálne 4 ročných a zdravých rastlín, na jar drevitý odrezok alebo v lete po odkvitnutí zelený odrezok. Spodná polovica odrezku sa zbaví listov a rez na spodnej ploche upraví na uhol 45°. Odrezky sa môžu ošetriť stimulátorom a zastoknú do vhodného substrátu v zakoreňovačoch, kde do 3-6 týždňov zapustia korienky. Popri zálievke je počas prvých 2-3 týždňov dôležité udržať aj vyššiu vlhkosť vzduchu, aby odrezky listami strácali čo najmenej vody (pri vyššej vlhkosti vzduchu je výpar rastlín listami menší). Množenie levandule ďalšími spôsobmi (delenie celého trsu a potápanie konárikov) má z pestovateľského hľadiska praktický význam len pre záhradkárske účely.

Pri pestovaní na vysušený kvet či éterický olej sa porast levandule zberá v čase plného kvitnutia, čo v našich podmienkach pripadá na koniec júna až začiatok júla. Levanduľa kvitne síce dlhšie (jún – august) no v plnom kvitnutí je iba niekoľko dní, preto sa pri väčšej ploche začína zberať už skôr. Menšie a strmé plochy sa zberajú doposiaľ ručne. Len pre úplnosť, tou najšpičkovejšou kvalitou silice sa vyznačujú práve rastliny levandule voľne rastúce v tých najvyšších polohách. Zber väčších plôch vyžaduje samochodné zberače, alebo upravené zberacie vozy s adaptérom na kosenie a ukladanie levandule. Pracovný výkon kombajnových zberačov levandule môže dosahovať tri ha za hodinu, pracovný výkon pri ručnom zbere levandule je veľmi nízky. V čase plného kvitnutia sú porasty levandule (je to medonosná rastlina) hojne navštevované včelami a zber sa pre priaznivejší obsah silice zvyčajne časuje do najteplejších hodín dňa, kedy je slnko najsilnejšie. Obe tieto skutočnosti (horúčava a včely) sťažujú ľudskú prácu pri ručnom zbere, pokiaľ je to možné je vhodné návšteve včiel v tom čase zamedziť.  

Obr. 4

Obr. 4: Rôznofarebné odrody levandule

Pri pestovaní na vysušené kvety je potrebné pozberané kvety dať ihneď sušiť, v tenkej vrstve na vzdušných a tienistých miestach pri teplotách do 35 °C. Neskôr potom nasleduje oddelenie kvetov a ich čistenie od ďalších častí rastliny. Pri pestovaní na vysušený kvet je pri výbere odrody okrem iného dôležitým ukazovateľom  doba, počas ktorej si droga udrží farbu kvetu. Pri pestovaní na éterické oleje je potrebné kvety spracovať ihneď po zbere, ide o zaparenie pri destilácii vodnou parou. Silica kvetov je veľmi prchavá a pri dlhšej manipulácii s čerstvými kvetmi sú straty už významné. Navyše čerstvé kvety veľmi rýchlo podliehajú aj skorému skazeniu kedy silica (resp. následne éterický olej) získava rôzne pavône. Už niekoľkohodinový prevoz dokáže čerstvú surovinu znehodnotiť, úbytok sa potom týka straty na kvalite a trhovej hodnoty ťažko dopestovanej úrody. Spracovanie suroviny preto musí prebiehať v dostupnej vzdialenosti a kapacita sa musí zabezpečiť naisto. Je zrejmé, že účel pestovania levandule musí byť nevyhnutne doriešený vopred, podobne aj odpoveď na otázku kam s produkciou.

Podľa úžitkových rokov poskytuje porast levandule úrodu 1-4 t/ha čerstvých kvetov, vzrastom mohutnejší hybrid levandin poskytuje väčšie súkvetie a môže dosahovať úrodu až 6-7 t/ha, no kvalita silice levandinu je nižšia (niekde je preferovaná). Z porastu levandule v druhom roku je možné získať 3-6 l/ha éterických olejov, v treťom roku to môže byť trojnásobok a v štvrtom roku štvornásobok, v nasledujúcich rokoch plnej rodivosti poskytuje 20-25 l/ha éterických olejov. Plná rodivosť silice a následne výťažnosť éterického oleja sú odrodovou záležitosťou a niektoré odrody poskytujú násobne vyššiu výťažnosť éterického oleja ako sme uviedli. Podobne odrodovou záležitosťou je aj kvalita silice a teda aj kvalita éterického oleja. Pri výhradne vegetatívnom levandine si treba uvedomiť, že potomkovia sú v podstate vždy len tou istou jedinou rastlinou a rozsah obsahových zložiek preto nie je taký pestrý ako pri geneticky rôznorodých jedincoch levandule.

V roku nasledujúcom po výsadbe sa koncom mája rastliny levandule pristrihujú na výšku 8-10 cm, v ďalšom roku sa rastliny pristrihujú na výšku 15-18 cm. Rezom sa podporuje tvorba kvitnúcich letorastov a tiež formuje tvar rastliny. Jesenný rez tiež pomáha udržať tvar rastliny, pričom sa zamedzuje aj škodám rozlomením rastlín v dôsledku preťaženia dlhých konárikov snehom. Pri reze sa nazasahuje do už zdrevnatenej časti. Počas pestovania spočíva obrábanie pôdy v kultivácii medziriadkov a to dva-tri krát ročne, pričom raz za 4-6 rokov je vhodné skypriť aj podorničnú vrstvu (do hĺbky 40-60 cm). Kultiváciou medziriadkov sa zasahuje proti burinám, použitie herbicídov je pri pestovaní levandule obmedzené. Aj použitie graminicídov sa zvyčajne deje v období, kedy je levanduľa vo fáze mimo vegetačného pokoja a kedy sa herbicídmi regulujú aj problematické trváce buriny zo širokolistových druhov. Padanie klíčiacich rastlín je pri pestovaní priesad významným komplexným (rôzny pôvodcovia) ochorením a je preto zaužívaný preventívny zásah. Voči vyskytujúcim sa pôdnym škodcom, ktorí poškodzujú korene levandule, môže byť podľa stavu potrebný zásah pôdnymi dezinsekčnými prípravkami. Na listoch a súkvetí levandule môžu spôsobovať škody rôzny savý hmyz, zvyčajne to sú vošky. Z vírusových ochorení je najčastejším alfa-mozaika vírus, prenášaný hmyzom aj pracovnými úkonmi človeka. Napadnuté jedince sú ľahko rozpoznateľné vďaka nažltnutej farbe a deformovanému tvaru listov. Tieto jedince je potrebné likvidovať, aby sa zamedzilo šíreniu nákazy. Z hubových chorôb sa na poraste levandule môžu objaviť rôzne škvrnitosti na listoch, voči ktorým sa fungicídne zasahuje skôr len výnimočne. Najzávažnejším ochorením levandule, ktorá pred polstoročím zdecimovala vtedajšie výmery a pred ktorou sa má na pozore každý pestovateľ, je fómová hniloba levandule. Ako to z uvedeného vyplýva, v tradičných oblastiach s dlhoročným pestovaním levandule sa pre značný výpadok porastov levandule anglickej, už niekoľko rokov hromadne pristupuje k zakladaniu porastov levandinu, ktorý je podstatne odolnejší ako levanduľa. Ukazuje sa, že úspechy šľachtenia na odolnosť  sú a budú pre udržateľnosť pestovania levandule v krajinách južnej Európy životne dôležité. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo pestovanie levandule naberá na svojom rozsahu aj v netradičných krajinách.