Aplikácia biokalu na trávny porast
Výrazný pokles výroby organických hospodárskych hnojív posúva do popredia rôzne alternatívne formy využívania hospodárskych odpadov organického pôvodu so zámerom riešiť deficit organickej hmoty v pôde a udržať pôdnu úrodnosť na požadovanej úrovni. Jednou z možností je využitie digestátu – biokalu, odpadu po kontinuálnej fermentácii živočíšnych a rastlinných odpadov, ktorej cieľom je výroba bioplynu. Tento poznatok si však s rozvojom technológií a zvyšovaním efektívnosti bioplynových staníc vyžaduje korekciu. Biokal nie je čisto hnojivo organické, ale hnojivo organicko – minerálne. Na základe týchto zistených skutočností sa môžeme rozhodovať, ako môžeme biokal v poľnohospodárstve efektívne využiť. Cieľom výskumnej úlohy, ktorú riešime je overiť vplyv rôznych dávok vyhnitého biokalu ako alternatívneho organického hnojiva na výšku a kvalitu produkcie trávneho porastu. Vyhnitý substrát, ktorý vznikol pri procese kofermentácie rastlinnej a živočíšnej biomasy, sme aplikovali na trávny porast v roku založenia pokusu na jar v roku 2016. Biokal sa aplikoval ručne na povrch porastu sledovaných variantov v požadovanej dávke hnojenia (tab.1).
Tabuľka 1: Varianty pokusu
Na základe chemického rozboru vyhnitého biokalu sa vypočítali dávky biokalu, rovnajúce sa čistým živinám N vo variantoch V2,V3 a V4. Porasty sa v úžitkových rokoch využívali 3 x kosbou, pričom 1. kosba sa uskutočnila na začiatku klasenia prevládajúcich druhov tráv, druhá s odstupom 7-8 týždňov po prvej, tretia (podľa stavu porastu) 8-10 týždňov po druhej. Krmovinársku hodnotu krmiva určuje biologický účinok krmiva, ktorý je vyvolaný skŕmením jednotky krmiva a jeho využitím v organizme zvieraťa. Biologický účinok krmiva sa prejavuje krytím potrieb na záchov a krytím potrieb na produkciu (rast, mlieko). Krmovinárske hodnotenie trávneho porastu za rok 2016 uvádzame v tabuľke (tab.2).
Tabuľka 2: Kŕmna hodnota porastov v roku 2016
V prvom roku sledovania dosiahli porasty na variantoch krmovinárske hodnoty, ktoré sa pohybovali v rozpätí od 71,85 do 74,87, čím sa zaradili do kategórie hodnotné až veľmi hodnotné porasty. Najvyššiu hodnotu (EGQ = 74,87) dosiahol kontrolny variant, nižšie krmovinárske hodnoty sa dosiahli na hnojených variantoch. Jarnou aplikáciou biokalu na porasty v roku 2016 došlo k zvýšeniu krmovinársky menej hodnotnej bylinnej zložky (Capsella bursa, Gledoma hederacea, Ranunculus acris ). V roku 2017 krmovinárska hodnota variantov dosahovala hodnoty od 77,11 do 80,12 (tab.3).
Tabuľka 3: Kŕmna hodnota porastov v roku 2017
Na základe bodového hodnotenia boli porasty zatriedené do kategórie hodnotné až veľmi hodnotné porasty s najvyššou hodnotou (EGQ = 80,12) na variante hnojenom dávkou biokalu 90 kg N.ha-1. Na kontrolnom variante sme zistili najnižšiu hodnotu(EGQ = 77,11 ) hlavne s vyšším zastúpením bylinnej zložky Ranunculus acris a Capsella bursa. Pôdnu úrodnosť ovplyvňujú faktory akými sú pôdny typ, pôdny druh, hĺbka pôdy a ornice, pórovitosť a štruktúra pôdy, minerálna sila pôdy, sorpčný komplex pôdy, pôdna rekcia, množstvo a kvalita humusu a hladina podzemnej vody. V roku 2016 bola najvyššia celková produkcia sušiny 7,40 t.ha-1 na variante s dávkou biokalu 150 kg N.ha-1 (tab.4).
Tabuľka 4: Produkcia sušiny v kosbách za roky 2016 a 2017
Najnižšia celková produkcia 4,35 t.ha-1 bola na kontrolnom variante. V porovnaní s kontrolou sa produkcia sušiny na hnojených variantoch zvýšila 1,50, 1,52 a 1,70- násobne. Medzi dávkami biokalu 90 kg.ha-1a 120 kg.ha-1 bol rozdiel úrod len 0,27 t.ha-1. Úrody sušiny na hnojených variantoch dosahovali vyrovnané hodnoty v kosbách. V druhej kosbe sa dosiahli najnižšie úrody sušiny (1,03 – 1,98 t.ha-1) na všetkých variantoch v priebehu vegetačného obdobia. Percentuálny nárast úrod (34 %) sme dosiahli v tretej kosbe, kedy úhrny zrážok v letnom mesiaci boli nadnormálne a dosahovali vysokú úroveň z dlhodobého priemeru 181 %. Vplyv kosieb na celkovú produkciu sušiny mal klesajúcu tendenciu v smere: 1.kosba ˃ 3.kosba ˃ 2.kosba. Bolo to pravdepodobne spôsobené vplyvom atmosférických zrážok, kedy v letných mesiacoch júl a august dosiahli úhrn 147 – 75 mm. Podobne ako v prvom úžitkovom roku aj v roku 2017 bola najvyššia celková produkcia sušiny 3,85 t.ha-1 na variante s dávkou biokalu 150 kg N .ha-1 a najnižšia celková produkcia 2,02 t.ha-1 bola na kontrolnom variante. V porovnaní s kontrolou sa produkcia sušiny na hnojených variantoch zvýšila 1,79,1,60 a 1,90 – násobne. Medzi dávkami biokalu 90 kg N.ha-1a 150 kg N.ha-1 bol rozdiel úrod len 0,23 t.ha-1 a medzi dávkami biokalu 120 kg.ha-1a 150 kg N.ha-1 bol rozdiel úrod 0,61 t.ha-1. Na variante s dávkou 90 kg N.ha-1 sme dosiahli vyššiu produkciu sušiny o 0,38 t.ha-1, ako na variante s dávkou 120 kg N.ha-1. V druhej kosbe sa dosiahli najnižšie úrody sušiny (0,37 – 0,52 t.ha-1) na všetkých variantoch. Aj v tomto roku sme zaznamenali percentuálny nárast úrod (27 %) v tretej kosbe, kedy úhrny zrážok v mesiaci september dosahovali vysokú úroveň z dlhodobého priemeru 218%. Vplyv kosieb na celkovú produkciu sušiny mal klesajúcu tendenciu v smere: 1.kosba ˃ 3.kosba ˃ 2.kosba. Na kontrolnom variante sa v roku 2017 dosiahla úroda 2,02 t.ha-1, čo predstavuje pokles o 46% v porovnaní z rokom 2016. V prvom úžitkovom roku bola na hnojených variantoch vyššia produkcia sušiny o 47%, ako v roku 2017. Vplyv kosieb na celkovú produkciu sušiny za sledované roky mali klesajúcu tendenciu v smere: 1.kosba ˃ 3.kosba ˃ 2.kosba. Výrazný vplyv na tom mali atmosférické zrážky, hlavne v mesiacoch, ktoré dosahovali vysokú úroveň 181 až 218% z dlhodobého priemeru. Celková produkcia sušiny bola vyššia v roku 2016 o 51% v porovnaní s rokom 2017. Biokal je dobrým organickým hnojivom so špecifickými pozitívnymi vlastnosťami (pH reakcia, potlačená klíčivosť semien burín, nízky zápach) a zlepšuje štruktúru pôdy. Pri realizácii technológie kontinuálneho spracovania živočíšnych a rastlinných odpadov a využití vyhnitého biokalu ako organického hnojiva sú zaznamenané prínosy v oblasti zníženia materiálových a energetických vstupov do rastlinnej výroby, zvýšenie nutričnej a hygienickej kvality produkcie a pozitívna úprava niektorých vlastností pôdy.
