Úvod / Informácie / Rastlinná výroba / Rastlinná výroba všeobecne

Skladovanie a hodnotenie kvalitného osiva

03-10-2017
prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Poľnohospodárska výroba sa robí v zložitých pôdnych a klimatických podmienkach s využívaním pestovateľských opatrení človeka. Jedným z faktorov, ktoré môže pestovateľ významne ovplyvniť, je využitie biologického materiálu, ktorý predstavuje osivo (sadivo). Predstavuje jeden z najdôležitejších faktorov vstupujúcich do poľnohospodárskej výroby. Použitie osiva, ktoré nie je schopné vyprodukovať dostatočnú úrodu a kvalitu danej plodiny je jedným z najväčších rizík v rastlinnej výrobe.

Osivo (sadivo) je súbor generatívnych (semená, plody) a vegetatívnych (hľuzy, cibule, oddenky, výhonky) častí rastlín, ktoré slúžia na ich rozmnožovanie. Kvalita osiva (sadiva) sa významnou mierou podieľa na úrode pestovanej plodiny. Pre uvádzanie osiva (sadiva) do obehu v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci medzinárodného obchodu s osivami, sa využívajú štandardné metódy a normy.

Kvalita osiva je pojem, ktorý pozostáva z viacerých vlastností o ktoré sa zaujímajú rôzne zložky v rámci výrobné procesu - výrobca osiva, spracovávateľ, uskladňovateľ, obchodník, odberateľ ako aj inštitúcia zodpovedná za kvalitu osiva. Vo všetkých prípadoch spočíva konečný cieľ skúšania kvality osiva v stanovení hodnoty osiva, určeného na výsev danej plodiny.

Pri skladovaní osiva treba rešpektovať špeciálne požiadavky, s cieľom udržať jeho vysokú biologickú hodnotu. Osivo sa musí skladovať podľa jednotlivých dávok. Dávka z množiteľského porastu sa označuje jedným číslom, ktoré sa lomí poradovým číslom jednotlivých dielov s najvyššou predpísanou hmotnosťou. Rovnaká zásada platí aj pre dávky združené z niekoľkých množiteľských porastov.

Pri uvádzaní osív na trh, ktoré boli skladované v silách, kontajneroch je možné združovať dávky podľa laboratórneho rozboru pri rovnakom druhu, odrode, kategórii, generácii a roku úrody. Pri veľkých dávkach, ktoré nie je možné spoľahlivo zhomogenizovať, je združovanie možné len za predpokladu, že laboratórnymi rozbormi sa zistila vyhovujúca a približne rovnaká kvalita jednotlivých dávok.

Každá dávka osiva musí byť v sklade samostatne označená týmito údajmi: obchodný názov alebo meno a sídlo dodávateľa, baliarne alebo distribútora a názov druhu. Ak ide o zmes, názov druhov vrátane percentuálneho zastúpenia jednotlivých druhov v zmesi, názov odrody alebo odrôd pri zmesiach, kategória a generácia osiva, identifikačné číslo alebo číslo dávky, rok úrody, hmotnosť, názov moridla a jeho účinnú látku.

Sklady na osivo alebo vymedzené časti skladov musia byť čisté, suché, ľahko vetrateľné, prípadne klimatizované a vybavené dostatočným osvetlením. V skladoch, v ktorých sa má osivo skladovať viac ako päť mesiacov, nemá byť relatívna vlhkosť vzduchu vyššia ako 70% a ani prechodne nemá byť vyššia ako 75 %.Najmenej raz za rok, obyčajne pred začiatkom sezóny sa musia sklady dôkladne vyčistiť a dezinfikovať. Bezprostredné okolie skladov sa musí udržiavať v poriadku, aby sa nemohli šíriť škodlivé činitele do priestorov, kde je osivo uskladnené.

Ak sa skladuje osivo vo vreciach dlhšie ako tri mesiace, musí byť jeho vzdialenosť od stien skladov najmenej 0,5 m v prípade, že steny skladu nie sú izolované. Vrecia môžu byť uložené do ľubovoľne dlhých radov, s najväčšou šírkou radu dvoch vriec a klietkovým zakončením radov, alebo v dĺžke jedného vreca bez striedavého vrstvenia vriec. Medzi jednotlivými radmi musí byť ulička dostatočne široká na kontrolu, odber vzoriek a potrebné manipulácie. Osivo skladované vo vreciach, ktorého vlhkosť neprevyšuje požiadavky príslušných predpisov, môže byť navrstvené pri trávach a semenných okopaninách najviac do výšky 10 vrstiev nad sebou, pri ostatných druhoch 8 vrstiev nad sebou. Navrstvené stohy paliet musia byť rozostavené tak, aby každé vrece bolo prístupné na kontrolu a odber vzoriek. S osivom skladovaným v silách, kontajneroch a iných veľkoobjemových obaloch sa musí manipulovať v súlade s bezpečnostnými predpismi. Každý kontajner musí byť uzatvorený a označený číslom tak, aby označenie bolo nezmazateľné.

Skladované osivo v silách musí byť homogénne a kvalita osiva musí vyhovovať predpísaným požiadavkám v príslušných právnych predpisoch. V prípade, že jeden diel dávky osiva nevyhovuje, zamieta sa celá hmotnosť osiva uskladnená v sile. V priebehu skladovania je potrebné pravidelne kontrolovať všetky vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu osiva. Na kontrolu je dodávateľ povinný zabezpečiť v každom sklade potrebné technické vybavenie. Pri každej dávke samostatne sa podľa potreby sleduje hlavne vlhkosť, teplota, klíčivosť, pach a napadnutie skladiskovými škodcami. Vlhkosť a teplota sa kontrolujú pri prevzatí osiva do skladu aj počas skladovania. Vlhkosť sa skúša aj po každom ošetrení osiva (prehadzovanie, prečistenie, prevetrávanie a pod.) Dávky osiva s vyššou vlhkosťou, ktoré majú sklon k samo - zahrievaniu, sa musia viesť v osobitnej evidencii a samostatne kontrolovať.

Dávky osiva napadnuté skladiskovými škodcami sa musia premiestniť do oddelených priestorov a ihneď ošetriť. Sklady a časti skladov, kde bolo napadnuté osivo uskladnené, ako aj zariadenia, ktoré sa používali počas čistenia osiva, sa musia ihneď vyčistiť a asanovať. S odpadmi vzniknutými pri čistení sa musí zaobchádzať tak, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcov. Odpady po čistení sa ukladajú oddelene a výrazne označené, aby sa v žiadnom prípade nemohli zameniť s osivom. V priebehu skladovania na ďalšie vegetačné obdobie je potrebné osivo ošetriť (prevzdušniť, preložiť) tak, aby sa nezhoršila jeho kvalita.

Dodávateľ je povinný viesť evidenciu o každej dávke množiteľského materiálu od príjmu množiteľského materiálu, jeho úpravu až po výdaj. Pri skladovaní a ďalšej manipulácii s osivom je potrebné urobiť také opatrenia, aby nebolo možné zameniť a pomiešať dávky, aby ich nenapadli škodcovia, nezhoršila sa kvalita osiva a aby bolo možné manipulovať s osivom.

Veľmi dôležitým opatrením pre získanie spoľahlivých výsledkov je odber vzoriek osiva a sadiva. V súčasnosti máme okrem certifikovaných osív od osivárskych firiem k dispozícii aj osivá vlastné, alebo kúpené od iných pestovateľov tzv. farmárske, ktoré nemusia vždy spĺňať všetky požadované parametre kvality osiva. Pri príprave pracovnej vzorky sa musí z laboratórnej vzorky odobrať také množstvo osiva, ktoré mierne prevyšuje požadovanú hmotnosť. Metóda použitia mechanického deliča - je vhodná pre všetky druhy semien s výnimkou veľmi plevnatých typov. Pomocou deliča sa vzorka rozdeľuje postupne na polovice, kým sa nezíska pracovná vzorka. Metóda náhodného výberu nádobkami - je vhodná pre druhy osiva s hmotnosťou pracovnej vzorky do 10 g, menej plevnatých typov za predpokladu, že sa neodrážajú, alebo nekotúľajú.

Čistota osiva je podiel čistých semien vyjadrený v hmotnostných percentách. Cieľom laboratórneho skúšania čistoty osiva je stanoviť hmotnostné zloženie skúšanej vzorky, podľa ktorého je možné usudzovať na zloženie osivovej dávky a určiť rozličné druhy semien a inertných častíc, ktoré tvoria predmetnú vzorku.

Pojem „semená“ označuje osivové jednotky bez ohľadu na to, či ide morfologicky o plody, časti zložených plodov, alebo semená. Za čisté semená (okrem tráv a riep) sa považujú: nepoškodené, normálne vyvinuté semená, zakrpatené, scvrknuté, vyklíčené alebo napadnuté chorobou, polámané, poškodené mechanicky, alebo živočíšnymi škodcami, ak je zachovaná časť semien väčšia ako polovica ich pôvodnej veľkosti, bez ohľadu na to, či obsahujú zárodok, semená čiastočne alebo celkom olúpané.

Analýza čistoty sa vykonáva z pracovnej vzorky, najčastejšie 100g, rozdelenej na dve polovičné navážky t.j. 2 x 50 g pripravenej z priemernej laboratórnej vzorky. Za čisté semená tráv sa považujú: nahé a plevnaté semená s endospermom,  scvrknuté, nevyzreté, naklíčené, poškodené, napadnuté chorobou, plesnivé a sterilné ak je zachovaná časť semien väčšia ako polovica pôvodnej veľkosti,. Viacsemenné jednotky sa nerozdeľujú, odvážia sa, zaznamenajú a zaradia do skupiny čistých semien. Do neškodných nečistôt sa pri všetkých druhoch (okrem riep a tráv) zaraďujú: semenné jednotky v ktorých nie sú prítomné pravé semená, polámané a poškodené semená menšie ako polovica pôvodnej veľkosti, iné neškodné nečistoty - prázdne plevy, slama, stonky, steblá, listy, kvety, cecídie háďatiek, námeľ, skleróciá, sneťové zhluky, pôda, piesok, kamienky a všetok ostatný nesemenný materiál. Do neškodných nečistôt tráv sa zaraďujú: semená, ktoré nemožno zaradiť medzi čisté semená menšie ako polovica pôvodnej veľkosti semena a prázdne klásky.

Semená iných druhov - zahrňujú semenné jednotky všetkých iných rastlinných druhov (kultúrnych a burinových), ako je rastlinný druh čistého osiva. Vzhľadom k tomu, že osivo (sadivo) sa môže za určitých okolností stať významným zdrojom zaburinenosti venujeme tomuto problému primeranú pozornosť. Šírenie burín osivom resp. sadivom (speirochória) umožňuje súčasné dozrievanie burín a kultúrnych rastlín. V priebehu vývoja poľnohospodárstva sa mnohé buriny „špecializovali“ a stali sa sprievodnými rastlinami pre určité plodiny. Stálym selektovaním sa niektoré speirochórne druhy burín prispôsobili plodine resp. plodinám natoľko, že stratili schopnosť samovoľne sa vysemeňovať. Osivom sa šíria predovšetkým generatívne časti burín. Vegetatívne časti sa dostávajú do osiva veľmi zriedkavo a okrem toho majú krátku životnosť. Príčinou, prečo sa buriny dostávajú do osiva je veľká podobnosť semien burín a kultúrnych rastlín.

Pod pojmom klíčivosť osiva v laboratórnej skúške sa rozumie vývin klíčnej rastliny do takého štádia, v ktorom možno rozoznať jej dôležité časti a ktorá je schopná vyvinúť sa v priaznivých pôdnych a klimatických podmienkach na normálnu rastlinu. Cieľom skúšky klíčivosti je stanoviť maximálny potenciál klíčivosti osivovej dávky. Percento klíčivosti je podiel semien, z ktorých vznikli klíčne rastliny klasifikované ako normálne, v podmienkach a priebehu časového intervalu špecifikovaného v norme, vyjadrený počtom zo 100 kusov. Zo semien čistých, ktoré boli získané pri stanovení čistoty osiva skúšaného druhu a odrody sa vyberie 4x100 semien (u semien vzácnych, drahých resp. z dovozu  4x50 alebo 4x25 semien) a tieto sa pinzetou uložia na vopred pripravené klíčidlá. Po siedmich dňoch (prístup svetla, pravidelné zalievanie vodou) sa vzorky analyzujú.

Posudzovanie vyklíčených semien: Normálne klíčne rastliny: neporušená klíčna rastlina, klíčne rastliny s miernymi chybami, klíčne rastliny s druhotnou infekciou. Abnormálne klíčne rastliny: poškodené, deformované a nerovnomerne vyvinuté, zhnité. Nevyklíčené semená: ťažko klíčiace (tvrdé) semená, svieže nevyklíčené semená (čerstvé), odumreté semená, iné kategórie. Normálne vyklíčené semená sa spočítajú. Vážne poškodené a zhnité klíčne rastliny musia byť odstránené, aby sa znížilo riziko rozšírenia druhotnej infekcie. Výsledok skúšky klíčivosti sa vypočíta ako priemer štyroch opakovaní po 100 semenách. Vyjadruje sa ako percentuálny podiel normálnych klíčnych rastlín a zaokrúhľuje sa na celé číslo. Výsledok skúšky klíčivosti sa považuje za hodnoverný iba v tom prípade, ak rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou zo štyroch opakovaní nepresiahne príslušnú stanovenú toleranciu.  Keď rozdiel medzi opakovaniami prekročí maximálny povolený rozsah uvedený v norme je potrebné urobiť opakovanú skúšku rovnakou metódou.

Hmotnosť tisíc semien je hmotnosť 1000 semien vzorky (HTS) vysušených na vzduchu a vyjadrená v gramoch. Stanoví sa z podielu čistých semien po rozbore čistoty spočítaním semien v odváženom množstve čistého osiva a vypočítaním hmotnosti pripadajúcej na 1000 semien, alebo výpočtom hmotnosti 1000 semien z opakovania po 100 alebo 500 semenách. Môže sa použiť vhodný počítací stroj. Pre stanovenie HTS sa používa celá pracovná vzorka alebo opakovania z nej. Ak sa žiada zistenie HTS na účel charakteristiky odrody, použijú sa pre stanovenie len celé semená. Z pracovnej vzorky (základná skúšobná vzorka) sa semená odpočítajú, každé opakovanie sa odváži a vyjadrí v gramoch na taký istý počet desatinných miest ako pri skúške čistoty. Ak je rozdiel oboch stanovení väčší ako 5 % ich aritmetického priemeru pri osive s HTS nad 25 g, alebo väčší ako 10 % pri osive s HTS pod 25 g, musí sa skúška opakovať. Výsledok použijeme pri výpočte výsevku.

Okrem uvedených vlastností (čistota, klíčivosť, hmotnosť tisíc semien) podlieha v zmysle požiadaviek normy osivo (sadivo) aj ďalším skúškam:

Cieľom biochemickej skúšky je rýchle stanovenie životaschopnosti semien. Skúška sa používa pri tých druhoch, ktoré majú dlhú dobu klíčenia, alebo sa javia ako postupne klíčiace - dormantné. Podstatou biochemickej skúšky životnosti je viditeľný prejav (farebná reakcia) redukčných pochodov, ktoré prebiehajú v živých bunkách. Indikátorom je bezfarebný roztok tetrazoliovej soli, ktorý preniká do pletív semien. Redukčné pochody prebiehajú v živých bunkách, zasahujú aj tetrazoliovú soľ, ktorá prijíma vodík odštiepený dehydrogenázami.

Skúška zdravotného stavu osiva stanovuje zdravotný stav vzorky osiva, ktorá reprezentuje celú dávku osiva. Získané informácie možno využiť pri porovnaní kvality rôznych dávok osív. Pod pojmom zdravotný stav osiva rozumieme napadnutie osiva patogénmi (huby, baktérie, vírusy), živočíšnymi škodcami (háďatká, hmyz), ale aj poškodenie fyziologickými vplyvmi (napr. nedostatok stopových prvkov). Skúšobná vzorka, alebo jej časť sa prehliada pod stereomikroskopom, alebo voľným okom. Zisťuje sa prítomnosť námeľu, iné skleróciá, hálky háďatok, snetivé zhluky - cecídie, roztoče, hmyz, príznaky chorôb, škodcov, ako sú plodnice húb, zmena zafarbenia, poškodenie na semenách, alebo neškodných nečistotách.

Pre niektoré škodlivé činitele sa môžu používať špeciálne metódy, medzi ktoré patrí sérologický a ELISA test. Výsledky sa vyjadria ako percentuálny podiel napadnutých semien, alebo ako počet škodlivých organizmov na hmotnosť skúšobnej vzorky. Výsledok sa oznamuje na príslušnom doklade, alebo certifikáte poľa normy s uvedením vedeckého názvu organizmu. Podľa požiadaviek vykonávacích predpisov nesmie osivo obsahovať živých škodcov, s výnimkou niektorých, pre ktorých je stanovený maximálny výskyt.

Cieľom je stanovenie vlhkosti semien metódami, ktoré sú vhodné pre bežné použitie. Obsah vlhkosti vzorky predstavuje stratu na hmotnosti, keď sa vzorka usuší. Vzorka musí byť uložená v neporušenom, vzduchotesne uzatvorenom prepravnom obale odolnom proti vlhkosti. So stanovením obsahu vlhkosti sa musí začať čo najskôr po doručení vzorky. Veľké semená musia byť pred sušením rozomleté, pokiaľ vysoký obsah oleja, ktorý obsahujú, nesťažuje ich mletie a nevystavuje ich naberaniu vlhkosti oxidáciou. Jemné mletie sa požaduje pre pšenicu letnú f. ozimná, raž siatu, tritikale, jačmeň jarný, jačmeň ozimný, ovos siaty, kukuricu siatu na zrno (siláž) a niektoré špeciálne plodiny. Hrubé mletie sa postačuje pre sóju fazuľovú, lupinu bielu, fazuľu záhradnú pravú a ricín.

Vlhkosť sa stanovuje vhodnými typmi vlhkomerov. Pri overovacích skúškach sušením sa výsledky získané meraním vo vlhkomere môžu odlišovať najviac pri 5 % prípadov maximálne o 0,5 %. V laboratórnej prevádzke je potrebné funkciu týchto vlhkomerov kontrolovať porovnávacími skúškami sušením najmenej jeden krát za týždeň. V sporných prípadoch nemožno túto metódu použiť. Výsledok skúšky je aritmetický priemer oboch súbežných stanovení, ak rozdiel medzi stanoveniami nepresahuje 0,2 %, inak sa skúška opakuje. Pre obchod s osivami v rámci SR možno využiť toleranciu 0,5 %.  Vyjadruje sa v počte klíčivých semien na  jednotku plochy (najčastejšie na 1 ha), alebo v kg.ha-1.

Pre balenie osív je možné použiť nasledovné typy obalov: vrecia (papierové, jutové, textilné 20, 30 ,50 kg), veľkoobjemové vaky (0,5-1,0 t ), kontejnery, ohradové palety, kovové škatule (malé balenia), papierové škatule (vnútorný obsah je vo vreckách), polyetylénové rukávce (trávne zmesi), malospotrebiteľské balenia (malé farebné papierové vrecúška).

Na každom obale musia byť uvedené nezmazateľným písmom, alebo tlačou nasledovné údaje: druh plodiny, odroda, číslo partie, hmotnosť nebo počet kusov osív v obale, druhy chemického ošetrenia osiva prípadne ďalšie údaje o úprave osiva a obdobie do ktorého je možné osivo uvádzať do obehu. Adjustácia obalu spočíva v jeho uzatvorení plombami a označeného náveskami s vyššie uvedenými údajmi. Obaly musia byť uzatvorené spôsobom, aby sa nedali otvoriť bez poškodenia. Nápisy musia byť čitateľné nezmazateľným písmom.

Množstvo použitého osiva (výsevok) závisí od zistených vlastností osiva (čistota, klíčivosť, HTS), druhu a odrody vysievanej plodiny, pôdnych a klimatických podmienok pestovateľského stanovišťa, termínu sejby, spôsobu sejby, účelu pestovania, predplodiny, výsev podsevu do krycej plodiny  a ďalších faktorov. Výsevok sa riadi tiež požiadavkami jednotlivých druhov a odrôd rastlín na priestor, výživu, svetelné podmienky, vlahové podmienky, medziriadkové obrábanie pôdy v priebehu vegetácie, spôsob zberu a inými faktormi.