Úvod / Informácie / Legislatíva, dotácie

Invázne druhy rastlín v národnej a európskej legislatíve

04-07-2018
Ing. Martin Danilovič, PhD.; Ing. Andrej Hnát; Ing. Božena Šoltysová, PhD. | danilovic@minet.sk
NPPC – Výskumný ústav agroekológie

Človek svojim konaním neovplyvňuje životné prostredie len bezprostredne v daný moment, ale často sa negatívne vplyvy jeho konania prejavia až o desiatky rokov neskôr. Rovnako až časom sa začali prejavovať negatívne vplyvy invázií, ktoré sa nakoniec stali závažným problémom ochrany prírody. Vďaka globalizácií sa aj v našej krajine rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú spoločenstvá pozostávajúce s prevažne jedného druhu (monocenózy).

„Invado“ (-ere, -vasi, -vasum) je latinské slovo, z ktorého je odvodené slovo invázia (invázny) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať. Spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v novom prostredí a ich hromadné prenikanie do antropogénnych, poloprirodzených a prirodzených spoločenstiev sa nazýva biologická invázia. Zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (úmyselným či neúmyselným pričinením človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší) je introdukcia. Nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie, druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy  ekonomickým alebo environmnetálnym poškodením je invázny druh. Invázne druhy disponujú vyššou schopnosťou konkurencie oproti pôvodným druhom a nemajú v novom prostredí prirodzených nepriateľov, čo im poskytuje možnosť šíriť sa na úkor domácich druhov. V zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa invázny druh definuje ako nepôvodný druh, ktorého introdukcia alebo samovoľné šírenie ohrozuje biologickú rozmanitosť (§ 2 ods. 2 písm. r).

Obr. 1: Zlatobyľ kanadská - výskyt na TTP, lokalita Rimavská Sobota

Obr. 1: Zlatobyľ kanadská - výskyt na TTP, lokalita Rimavská Sobota
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Vlastnosti inváznych druhov rastlín sú nasledovné: vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov); schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy); schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu; dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz, generatívne rozmnožovanie,  tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie); účinné mechanizmy rozširovania; absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (škodcov a chorôb).

Obr. 2: Zlatobyľ kanadská - výskyt na ornej pôde, lokalita Ďurďošík

Obr. 2: Zlatobyľ kanadská - výskyt na ornej pôde, lokalita Ďurďošík
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Mnohé nepôvodné a invázne druhy rastlín, ktoré sa k nám v minulosti dostali najmä z Ázie a Ameriky ako okrasné, príp. medonosné rastliny, intenzívne zaberajú rozsiahle plochy v sídlach i vo voľnej krajine. Invázne druhy rastlín zásadným spôsobom ovplyvňujú a menia pôvodné druhové zloženie vegetácie, spôsobujú ekonomické škody a niektoré predstavujú pre človeka zdravotné riziko (peľové alergie, kožné reakcie, resp. popáleniny). Okrem biologického znehodnocovania pozemkov, invázne druhy rastlín v mnohých prípadoch poškodzujú povrchy ciest a úžitkových plôch, vytvárajú nepriechodnosť korýt vodných tokov a pod. Pri rozsiahlom rozšírení inváznych rastlín dochádza k navýšeniu nákladov na ich odstránenie, preto je efektívnejšie neodkladať ich odstraňovanie a riadiť sa pokynmi orgánov ochrany prírody. Problémy spojené s rozširovaním nepôvodných druhov v našej prírode si v posledných rokoch vyžiadali zakotvenie špecifických povinností priamo v zákonoch.

Obr. 3: Glejovka americká - výskyt na ornej pôde, lokalita Zemplínska Široká

Obr. 3: Glejovka americká - výskyt na ornej pôde, lokalita Zemplínska Široká
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Od 1. januára 2014 je v platnosti novela zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorou došlo k úpravám časti „Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov“, vrátane povinností týkajúcich sa nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov (§ 7b zákona). Vykonávacou vyhláškou zákona o ochrane prírody a krajiny je vyhláška č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR vo vyhláške č. 24/2003 Z. z. ustanovilo zoznam inváznych druhov rastlín (príloha č. 2a vyhlášky) a zoznam inváznych druhov živočíchov (príloha č. 2 vyhlášky), tzv. národné zoznamy, ako aj postupy k trom známym spôsobom odstraňovania inváznych druhov rastlín a spôsoby odstraňovania inváznych druhov živočíchov. S ohľadom na fakt, že Slovenská republika je súčasťou Európskej Únie, nesmieme opomenúť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ako aj nariadenia Komisie (EÚ). Od 1.1.2015 je účinné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente vplyvu introdukcie a šírenia inváznych druhov a dňa 3.augusta 2016 nadobudlo účinnosť Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141, ktorým sa prijal zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2017/1263 z 12. júla 2017, došlo k aktualizácii zoznamu inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie. Cieľom prijatých legislatívnych opatrení v oblasti rozširovania nepôvodných a inváznych druhov je ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov. Táto ochrana zahŕňa reguláciu zámerného rozširovania nepôvodných druhov, sledovanie ich výskytu, veľkosti populácií, spôsobu ich šírenia, a odstraňovanie nepôvodných druhov, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov.

Obr. 4: Glejovka americká - výskyt na TTP, lokalita Stretavka

Obr. 4: Glejovka americká - výskyt na TTP, lokalita Stretavka
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Do „národného“ zoznamu inváznych rastlín boli zaradené druhy, ktoré spôsobujú najväčšie problémy, resp. ktoré majú najväčší negatívny vplyv na naše pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu. Zoznam inváznych druhov rastlín SR (tabuľka 1) obsahuje 11 inváznych rastlín, z toho 7 druhov je bylinných a 4 druhy sú dreviny.

Tabuľka 1.: Zoznam inváznych druhov rastlín, tzv. „národný zoznam“

Tab. 1: Zoznam inváznych druhov rastlín, tzv. „národný zoznam“

Na základe spôsobu rozmnožovania sú nepôvodné invázne druhy rozdelené na vegetatívne sa rozmnožujúce (rozmnožovanie časťami rastlín) – všetky druhy pohánkovca (Fallopia sp.), generatívne sa rozmnožujúce (semenami)- ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, javorovec jaseňolistý a rozmnožujúce sa vegetatívne i generatívne - zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská, netýkavka žliazkatá, glejovka americká, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia, pajaseň žliazkatý. Podľa uvedeného rozdelenia sa odporúča aj najvhodnejší spôsob odstraňovania inváznych druhov rastlín (mechanický, chemický alebo ich kombináciou), postup prác pri odstraňovaní, ako aj najvhodnejšie obdobie pre ich vykonanie.

Obr. 5: Ambrózia palinolistá - výskyt na ornej pôde, lokalita Vojany

Obr. 5: Ambrózia palinolistá - výskyt na ornej pôde, lokalita Vojany
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Podmienkou pre zaradenie druhu do „európskeho“ zoznamu je splnenie všetkých kritérií: a) na základe dostupných vedeckých dôkazov sa zistilo, že sú nepôvodné na území Únie s výnimkou najvzdialenejších regiónov; b) na základe dostupných vedeckých dôkazov sa zistilo, že dokážu vytvoriť životaschopnú populáciu a šíriť sa v životnom prostredí za súčasných podmienok alebo za predvídateľných podmienok zmeny klímy v jednom biogeografickom regióne, ktorý si delia viac ako dva členské štáty, alebo v jednom morskom subregióne s výnimkou ich najvzdialenejších regiónov; c) na základe dostupných vedeckých dôkazov je pravdepodobné, že budú mať významný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby a mohli by mať nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo; d) na základe posúdenia rizík vykonaného podľa článku 5 ods. 1 je preukázané, že na zabránenie ich introdukcií, udomácneniu alebo šíreniu je potrebná spoločná činnosť na úrovni Únie; e) je pravdepodobné, že ich zaradením do zoznamu Únie sa účinne zabráni ich nepriaznivému vplyvu alebo sa ich nepriaznivý vplyv minimalizuje alebo zmierni. V zozname inváznych nepôvodných druhov rastlín vzbudzujúcich obavy Únie je 12 druhov suchozemských a 11 druhov vodných a  močiarnych (vodné druhy sú v tabuľke uvedené modrou farbou). Zoznam inváznych nepôvodných druhov rastlín vzbudzujúcich obavy Únie je uvedený v tabuľke 2.

Tabuľka 2.: Invázne nepôvodné druhy rastlín vzbudzujúce obavy Únie

Tab. 2: Invázne nepôvodné druhy rastlín vzbudzujúce obavy Únie

Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie podliehajú európskym nariadeniam (čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014).

Invázne nepôvodné druhy vzbudzujúce obavy Únie sa nesmú úmyselne priniesť na územie Únie vrátane tranzitu pod colným dohľadom, držať, a to ani v držbe so zamedzením šírenia, rozmnožovať, a to ani v držbe so zamedzením šírenia, prepravovať do Únie, z Únie, ani v rámci nej, s výnimkou prepravy druhov do zariadení v súvislosti s eradikáciou (likvidáciou), uvádzať na trh, používať ani vymieňať, nechať rozmnožovať, chovať ani pestovať, a to ani v držbe so zamedzením šírenia, a uvoľniť do životného prostredia.

Obr. 6: Pohánkovec japonský - výskyt na ornej pôde, lokalita Senné

Obr. 6: Pohánkovec japonský - výskyt na ornej pôde, lokalita Senné
Autor fotodokumentácie: Ing. Martin Danilovič, PhD.

Na invázne druhy z „národného“ zoznamu sa viažu ustanovenia § 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (v znení neskorších predpisov). Je zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi alebo ich vypúšťať do voľnej prírody. Vlastník, správca, užívateľ pozemku je povinný sa starať o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu inváznych druhov na jeho pozemku – je povinný ich odstraňovať.

V roku 2017 sa v gescii NPPC – Výskumného ústavu agroekológie vykonával na území Slovenska monitoring poľnohospodárskej pôdy. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že poľnohospodárske pôdy najvýznamnejšie ohrozuje zlatobyľ kanadská a glejovka americká. Zdrojom šírenia inváznych rastlín na poľnohospodárskej pôde sú najmä neudržiavané melioračné siete, priekopy pri poľných cestách i miestnych komunikáciách a nedôsledne obrábané väčšie i menšie časti parciel, predovšetkým na úvratiach.

Prispieť k ochrane proti šíreniu inváznych druhov rastlín môžete nahlásením výskytu invázneho druhu na príslušnom miestnom úrade. Zdrojom pre obrazový popis druhov sú webové stránky Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (www.sopsr.sk), prípadne je možné využiť rôzne internetové atlasy či vyhľadávače.