Úvod / Informácie / Ekologické poľnohospodárstvo

Pasenie zvierat v ekologickom systéme hospodárenia

07-05-2019
Ing. Dugátová Zuzana; Ing. Jančová Mariana, PhD. | dugatova@vutphp.sk
NPPC - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva

Pasenie hospodárskych zvierat je systém hospodárenia, ktorý prispieva k udržovaniu vyváženej kultúrnej krajiny, ak sa pri ňom súčasne produkujú kvalitné a zdravé biopotraviny bez použitia syntetických hnojív, pesticídov, s ohľadom na zdravotný stav a welfare zvierat, tento systém nazývame ekologické poľnohospodárstvo. Podstatou ekologického poľnohospodárstva je zodpovedné správanie sa k prírode, preto si  vyžaduje iný pohľad na vzťah človeka k prírode ako je zaužívaný posledné desaťročia. Ekologické poľnohospodárstvo je oblasť, ktorú Európska únia podporuje a má v úmysle aj naďalej podporovať. Vzhľadom k životnému prostrediu je ekologické poľnohospodárstvo šetrné, stará sa o krajinu, nezaťažuje ju chemikáliami, neznečisťuje vodu, pôdu, vzduch, nemá deštruktívny vplyv na krajinu ani jednotlivé zložky životného prostredia. Základné rozdiely medzi ekologickým a konvenčným poľnohospodárstvom sú v hnojení, ochrane proti chorobám a škodcom, v likvidácii burín, v používaní génovo manipulovaných organizmov, v dodržiavaní zásad v chove, výžive a liečení zvierat. V ekologickom poľnohospodárstve  sa požíva na hnojenie len hnoj a kompost, nepoužívajú sa minerálne hnojivá. Podporuje zamestnanosť a oživuje vidiek. V ochrane pred chorobami, škodcami a burinami sa kladie dôraz na prevenciu, dodržiavanie osevných postupov a mechanické odstraňovanie, nepoužívajú sa  syntetické herbicídy, pesticídy ani iné chemické prostriedky. Nesmú sa používať ani génovo manipulované organizmy. V chove zvierat sa dodržujú základné podmienky starostlivosti a to uspokojovanie fyziologických a  etologických potrieb zvierat. Zvieratá musia mať umožnený prirodzený pohyb na vzduchu, pri súčasnej ochrane pred nepriazňou počasia, ustajnenie s dostatočným prívodom vzduchu, dostatkom svetla a  priestoru na pohodlný oddych. Zvieratá musia mať umožnený stály prístup k napájacej vode. Vo výžive sa uprednostňujú vlastné krmivá, zakázané je vo výžive skrmovať mäsokostné múčky. Pri prežúvavcoch je nutné zabezpečiť možnosť pastvy v rozsahu minimálne 150 dní ročne. Liečenie zvierat je založené na prevencii, predchádzaní  chorobám, nepoužívajú sa  preventívne antibiotiká, dáva sa  prednosť prírodným liekom.

Vzhľadom k tomu, že ekologické chovanie poľnohospodárov má vplyv na ekonomiku podnikania, sú postupy výroby a samotné ekologické hospodárenie dotované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Výpočet výšky dotácie pri trvalých trávnych porastoch je postavený na rozdiele príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku ekologickej a konvenčnej produkcie. Do systému ekologického poľnohospodárstva sa môže prihlásiť fyzická ako aj právnická osoba, ktorí sa stotožnia so zásadami  a povinnosťami hospodárenia v tomto systéme a chystajú sa zásady a požiadavky zákona o ekologickom poľnohospodárstve dodržovať aj v  budúcnosti.

Ekologické poľnohospodárstvo sa v súčasnosti praktizuje vo viac než 120 krajinách sveta. Asi polovica z celkového objemu biopotravín sa realizuje prostredníctvom ekologických fariem a rozšírené sú aj alternatívne formy predaja bioproduktov, najmä priamy predaj „z dvora“, ktorý je úzko spätý s agroturistikou. Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku zaberá asi 4 % poľnohospodárskej pôdy. Chov zvierat, prevažne chov oviec a hovädzieho dobytka na ekologických farmách je síce pomerne dobre zastúpený, ale vzhľadom k veľkej  výmere trávnych porastov v horských a podhorských regiónoch Slovenska, ktorá  ich  predurčuje na pasienkový chov hospodárskych zvierat  má  ešte veľké rezervy.

Opodstatnenosť využívania trávnych porastov pasením potvrdili aj  doterajšie výskumy VÚTPHP s pasením všetkých kategórií hovädzieho dobytka aj oviec. Veľkú úlohu pre zabezpečenie trvalo vyváženej produkcie lúk a pasienkov a pre zachovanie ich druhovej rozmanitosti a stability zohráva organizácia pasenia a dodržiavanie určitých zásad, ktoré sa musia prispôsobiť prírodným podmienkam a intenzite obhospodarovania. Pre zachovanie biodiverzity v ekosystéme TTP je potreba zachovať produkčnú funkciu v celej jej šírke a  na trávnych porastoch  je  to podmienené  ich využívaním. Dôležitou úlohou je nájsť optimálny spôsob obhospodarovania s ohľadom na kvalitu krmu, produkčnú a ekologickú únosnosť TTP. Vzhľadom k možným otázkam ohľadom vplyvu pasenia zvierat z environmentálneho hľadiska, sme skúmali  pasenie zvierat v súvise s ochranou  povrchových vôd. Počas pokusného obdobia bola zachytávaná dažďová voda stekajúca po povrchu pasienka pomocou deluometrov. Pri porovnaní získaných hodnôt zo vzoriek s limitmi podľa STN 75 72 20 pre kvalitu povrchových vôd, sme zistili, že všetky sledované parametre ( NH4+,NO3-, koliformné baktérie, fekálne, mezofilné, psychrofilné baktérie) spĺňajú požiadavky normy. Niektoré hodnoty ukazovateľov dokonca dosahovali limity pre pitnú vodu. Počas dlho trvajúcich dažďov sa kvalita približovala hodnotám kvality dažďovej vody, z čoho možno usudzovať, že trávna mačina má schopnosť zachytávať prevažné množstvo nežiadúcich látok, ktoré by mohli ohroziť kvalitu povrchových vôd. Tým, že bol zamedzený zvieratám prístup do vodného toku,  sa znížilo nebezpečenstvo ohrozenia kvality povrchových vôd na minimum.

Obr. 1

Obr. 1: Pasenie dojčiacich kráv v ekologickom systéme hospodárenia
foto: archív autorov

Priamy vplyv pasenia zvierat sme posudzovali na opustenom poraste nevyužívanom viac rokov. Mladý hovädzí dobytok a ovce už v prvom cykle spásania starinu zlikvidovali čiastočným skonzumovaním a rozdupaním, čím uvoľnili miesto pre narastanie nového porastu. Zvieratá na svahoch do 17- 20°, okrem ušliapávania nespôsobili žiadne poškodenie povrchu pasienka. Výnimkou boli miesta, kde sa zvieratá častejšie zdržiavali, a to v okolí napájadiel, na priehonoch, vchodoch do oplôtkov a na miestach odpočinku. Na strmších svahoch bol účinok pasenia zjavnejší. Ovce pri prechádzaní z miesta odpočinku vyšliapávali na svahoch so sklonom 22-30 o úzke chodníčky v šírke 20-25 cm v smere po vrstevnici. Samotné rozptýlené pasenie na rovnako strmých svahoch nezanechalo negatívne vplyvy na mačinu. Negatívny vplyv zvierat na celistvosť povrchu pasienka je možné znížiť skrátením času pasenia v jednom oplôtku či na jednom hone a dodržiavaním obdobia narastania porastu aspoň na 3 týždne, čo stačí na to, aby sa zapojenie porastov obnovilo. Pasenie a samotné  ušliapávanie porastu má pozitívny vplyv na rozvoj výbežkatých druhov tráv, ktoré zabezpečujú zapojenosť, vytrvalosť i produkčnú schopnosť porastu. Z pokusov NPPC-VÚTPHP, a tiež z výsledkov v praktických podmienkach, organizované pasenie pri dobre zvolenej organizácii práce a dodržiavaní zásad  správneho pasenia (na jednom mieste pásť maximálne 3 - 4 dni, dodržať medziobdobie narastania novej fytomasy 3 - 4 týždne podľa klimatických podmienok, priehonové cesty voliť v smere po vrstevnici), nielenže nepoškodzuje životné prostredie, ale naopak svojimi účinkami porast udržiava a zlepšuje.

Obr. 2

Obr. 2: Pasenie oviec v ekologickom systéme hospodárenia
foto: archív autorov

Pasienkový chov zvierat patril a bude patriť k najprirodzenejším spôsobom obhospodarovania trávnych porastov a výživy zvierat. Pasené zvieratá sa pohybujú na čerstvom vzduchu a slnku čo pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav zvierat, najmä trávenie, dýchací a pohybový aparát a podporuje plodnosť, odolnosť zvierat voči stresu a chorobám, čím zabezpečí dosahovanie dobrej úžitkovosti chovaných zvierat.  V podhorských regiónoch Slovenka má nezameniteľné miesto. Produkčný význam chovu spočíva v zužitkovaní úrod trávnych porastov a v transformácii živín z porastu na kvalitné živočíšne produkty. Dostatok kvalitnej fytomasy pasienkových porastov s pestrým floristickým zložením, vytvára predpoklady pre produkciu vysokokvalitnej živočíšnej produkcie (vyprodukovaného mlieka, mäsa, silovej práce). Kvalitná primárna produkcia zvierat v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalitu života ľudí. Spásanie trávnych porastov má nezastupiteľný národohospodársky význam, od neho závisí rozvoj krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií, ochrana životného prostredia a kultúrny ráz vidieka. Človek mal a stále má dôležitú úlohu, a to  udržať rovnováhu a harmóniu vo vzťahu k prírode.

Obr. 3

Obr. 3: Pasenie koní v ekologickom systéme hospodárenia
foto: archív autorov