Pôdne pomocné látky a úrodnosť pôdy
Úrodnosť pôdy je jedným z najdôležitejších ukazovateľov kvality pôdy. Úrodnosť pôdy nie je stála a nemenná, ale do značnej miery je ovplyvňovaná hnojením a obrábaním.
V súvislosti s udržaním pôdnej úrodnosti a kvality pôdy sú závažným problémom súčasnosti procesy chemickej degradácie pôd. Najvýznamnejším problémom chemickej degradácie je acidifikácia. Okysľovanie pôdy výrazne ovplyvňuje používanie fyziologicky kyslo pôsobiacich minerálnych hnojív a tiež kyslé atmosférické polutanty. Zamedziť okysľovaniu pôdy umožňuje použitie pôdnych pomocných látok (pôdnych kondicionérov), medzi ktoré je možné zaradiť aj mletý vápenec, či pôdny kondicionér PRP SOL, ktorý sa využíva k urýchleniu rozkladu pozberových zvyškov, k regenerácii pôdy, na zlepšenie pôdnej štruktúry a zvýšenie využiteľnosti disponibilných zásob živín v pôde. PRP SOL je definovaný ako rozmetateľný granulát na báze uhličitanov vápenatých a horečnatých a technologických prísad. Prípravok obsahuje 35 % oxidu vápenatého a 8 % oxidu horečnatého. Používanie hnojív a pôdnych pomocných látok upravuje Vestník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. j. 1526/2015-620.
Popri pôdnej reakcii, úrodnosť pôdy vystihuje aj množstvo živín v pôde. Je všeobecne známe, že pôdne živiny sú rozdielne mobilné a ich množstvo v pôde závisí od intenzity hnojenia, odberu živín rastlinami, ich schopnosti pútania na pôdne častice, odplavenia v dôsledku vodnej erózie.
NPPC – Výskumný ústav agroekológie Michalovce sa už dlhšie obdobie venuje výskumu rozdielnych spôsobov obrábania pôdy v súčinnosti s rozdielne realizovanou výživou i aplikáciou pôdnych pomocných látok a ich vplyvu na zmeny parametrov pôdnej úrodnosti. Na experimentálnom pracovisku v Milhostove je od roku 1970 založený poľný stacionárny pokus na ťažkej ílovito-hlinitej fluvizemi glejovej.
Pre celkovú pôdnu úrodnosť sú dôležité optimálne hodnoty základných agrochemických parametrov pôdy, medzi ktoré patrí pôdna reakcia a obsah základných živín. Vplyv aplikácie pôdnych pomocných látok pri rozdielnom obrábaní pôdy na zmeny agrochemických vlastností pôdy bol hodnotený v pokusoch realizovaných v rokoch 2013 – 2015 v modelovom osevnom postupe kukurica siata na zrno – jačmeň siaty jarný – sója fazuľová - pšenica letná forma ozimná. V pokusoch sme sledovali tri rozdielne varianty hnojenia, konkrétne každoročnú aplikáciu mletého vápenca v dávke 200 kg.ha-1 (VAP), každoročnú aplikáciu kondicionéra PRP SOL v dávke 200 kg.ha-1 (PRP) a kontrolu hnojenú len NPK hnojivami (K) pri troch rozdielnych spôsoboch obrábania (KA – konvenčná agrotechnika, RA – redukovaná agrotechnika, PS – priama sejba do neobrábanej pôdy). Mletý vápenec (frakcia 0 – 4 mm) a PRP SOL sa používali každoročne k predsejbovej príprave pôdy. Rovnako ako na kontrolnom variante aj na variantoch s aplikovanými pôdnymi pomocnými látkami sa realizovalo hnojenie dusíkom, fosforom a draslíkom a to v rovnakej dávke.
Sledovaná pôda mala priemerný obsah ílovitých častíc 51,4 %, čo ju zaraďuje medzi pôdy ílovito-hlinité. Priemerne zistená hodnota celkovej sorpčnej kapacity 309 mmol.kg-1 je typická pre ílovito-hlinité pôdy. Pôda bola stredne humózna (priemerný obsah humusu 26,1 g.kg-1) s humátovo-fulvátovým až fulvátovo-humátovým (0,91 – 1,03) typom humusu. V hodnotenom období bola pôdna reakcia v oblasti kyslej až slabo kyslej. Na konci výskumného obdobia sme zaznamenali pokles hodnôt výmennej pôdnej reakcie (Obr. 1). Nižší pokles hodnôt pôdnej reakcie (-0,06) bol zistený po každoročnej aplikácii vápenatých hmôt a pôdneho kondicionéra PRP SOL (-0,05) a vyšší pokles na kontrolnom variante (-0,12). Z uvedeného vyplýva, že aplikovaná dávka vápenatých hmôt nepostačovala pokryť ročné straty vápnika z pôdy cez jeho vymývanie, odber plodinami, pôsobenie priemyselných hnojív a vplyv mokrého atmosférického spádu, ktoré sú na priemernej úrovni 350 kg.ha-1 CaO. Dosiahnuté výsledky poukazujú na opodstatnenosť pravidelného udržiavacieho vápnenia pôdy. Hodnoty pôdnej reakcie zistené na fluvizemi glejovej sú pre sóju skoro hraničné a pri pokračovaní rovnakého trendu v nasledujúcich rokoch sa úrody plodín môžu rapídne znížiť.
| Obr. 1: Rozdiel hodnôt výmennej pôdnej reakcie medzi rokmi 2015 a 2012 |
Aplikácia vápenatých hmôt v dostatočných dávkach umožní eliminovať každoročné straty vápnika z pôdy spôsobené jeho odberom pestovanými plodinami a tiež jeho vyplavovaním z pôdy. Z obrázka 2 vyplýva, že po cielenej aplikácii mletého vápenca a pôdneho kondicionéra na báze uhličitanov vápenatých a horečnatých – PRP SOL sme zistili mierny nárast prístupného vápnika o 47,6 mg.kg-1, resp. o 56,2 mg.kg-1 než na kontrolnom variante (nárast o 36,8 mg.kg-1).
| Obr. 2: Rozdiel obsahov prístupného vápnika medzi rokmi 2015 a 2012 |
Množstvo prístupného fosforu a draslíka v pôde ovplyvňuje hnojenie a odber týchto živín plodinami pestovanými v osevnom postupe. Pri hnojení kukurice siatej na zrno dávkou fosforu 26,2 kg.ha-1, jačmeňa siateho jarného a sóje fazuľovej dávkou 13,1 kg.ha-1 došlo k miernemu poklesu prístupného fosforu. Pri dosiahnutých úrodách zrna kukurice 9,39 – 11,74 t.ha-1, jačmeňa 3,64 – 5,25 t.ha-1 a sóje 2,08 – 3,49 t.ha-1 hnojenie fosforom nebolo dostačujúce a obsah prístupného fosforu v pôde na variantoch s aplikovaným vápencom poklesol o 7,0 mg.kg-1, na variante s pôdnou pomocnou látkou PRP SOL o 8,9 mg.kg-1 a na kontrolnom variante o 3,9 mg.kg-1 (Obr. 3). Najnižší pokles prístupného fosforu na kontrolnom variante súvisel s nižšími úrodami kukurice a sóje a teda aj nižším odberom fosforu z pôdy.
| Obr. 3: Rozdiel obsahov prístupného fosforu medzi rokmi 2015 a 2012 |
Pozberové a koreňové zvyšky rastlín obsahujú rozdielne množstvá draslíka, čo sa odráža na jeho celkovom vstupe do pôdy. Z aspektu vstupu draslíka z rastlinných zvyškov do pôdy boli v osevnom postupe pestované plodiny, ktoré sú dobrou predplodinou a pre následnú plodinu boli potenciálnym zdrojom draslíka. Táto skutočnosť, spolu s pravidelným hnojením draslíkom, je pravdepodobnou príčinou zvýšenia množstva prístupného draslíka v pôde. Pri rovnakých použitých dávkach draslíka na všetkých variantoch hnojenia bolo zvýšenie prístupného draslíka v pôde porovnateľné v rozmedzí 16,1 - 18,5 mg.kg-1 (Obr. 4).
| Obr. 4: Rozdiel obsahov prístupného draslíka medzi rokmi 2015 a 2012 |
Z obrázka 4 je vidieť, že vyšší nárast prístupného draslíka v pôde bol zistený pri použití pôdoochranných technológií, teda pri redukovanej agrotechnike a priamej sejbe. Ako už bolo spomenuté, zmeny prístupného draslíka v pôde úzko súviseli s dosiahnutými úrodami a teda aj odberom draslíka plodinami. Pri realizovanom pôdoochrannom obrábaní pôdy boli dosiahnuté nižšie úrody kukurice, jačmeňa a sóje ako pri konvenčnom obrábaní pôdy a preto aj odber draslíka z pôdy bol nižší, výsledkom čoho bol vyšší nárast prístupného draslíka v pôde (priemerne +17,1 mg.kg-1, resp. +23,0 mg.kg-1) ako pri konvenčnej agrotechnike (+12,0 mg.kg-1).
Zvyšovať produkciu plodín len cestou rapídneho zvyšovania dávok živín v súčasnosti nie je vhodné. Z hľadiska ochrany životného prostredia a ekonomického pestovania plodín je potrebné hľadať nové cesty umožňujúce stabilizovať úrody plodín pri súčasnom zachovaní pôdnej úrodnosti. Pre dosiahnutie optimálnej pôdnej úrodnosti je vhodné pre poľnohospodársku prax odporučiť použitie pôdnych pomocných látok, pretože pozitívne ovplyvňujú zlepšenie vlastností pôdy. Zmena pôdnej reakcie, vyvolaná vápnením, je len jedným z faktorov pôsobenia vápenatých hnojív na pôdu. Úpravou pôdnej reakcie vápnením sa upravujú podmienky pre lepší príjem fosforu rastlinami a tiež sa eliminujú toxické účinky ťažkých kovov znížením ich rozpustnosti.
