Možnosti využívania minimalizácie v podmienkach Slovenska
Obrábanie pôdy je podľa definície súborom operácií, ktorými sa mechanickým spôsobom menia vlastnosti orničnej vrstvy, alebo rizosféry. Na ornej pôde je obrábanie pôdy základným prvkom technológie pestovania poľnohospodárskych plodín. Vývoj poľnohospodárskej techniky ako aj výsledky výskumu zmenili pohľady na obrábanie pôdy.
V poľnohospodárskej praxi dominuje tradičné obrábanie pôdy s využitím orby, ktorá je v týchto systémoch základnou operáciou. Význam orby v sústave obrábania pôdy je agronomickej verejnosti známy. Orba má množstvo nesporne pozitívnych vplyvov na pôdne prostredie a následne aj na poľnohospodárke kultúry, ale má aj niektoré nevýhody, ktoré je možné eliminovať redukovaním obrábania pôdy a vynechaním orby. K najväčším nevýhodám orby ako aj konvenčného obrábania pôdy patrí vysoká energetická a ekonomická náročnosť výrazne zvyšujúca náklady na pestovanie poľnohospodárskych plodín. V hĺbke orby sa vytvára utužená vrstva, ktorá vytvára bariéru pre koreňový systém rastlín a zabraňuje pohybu vody v pôde, čo je dôležité najmä pri vysokých zrážkových úhrnoch. Okrem toho je orba radikálnym zásahom pre pôdny edafón, ktorý významne redukuje. Orbou sa semená burín zapravujú do hlbších vrstiev, čím sa prakticky zakonzervujú.
Podľa niektorých zdrojov sa na Slovensku okolo 350 tisíc hektárov ornej pôdy neorie, ale sa na nich využívajú rôzne spôsoby minimalizačného spracovania pôdy. Na minimalizačné technológie sa názory odborníkov a poľnohospodárskej praxe rôznia. Do popredia sa dostáva otázka využívania výhradne konvenčných technológií, prípadne kombinovať ju s minimalizáciu prípravy pôdy, alebo využívať len minimalizáciu na celej výmere. Z toho vyplýva ďalšia otázka: Prečo a kedy minimalizovať obrábanie pôdy?
Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché a jednoznačné. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že tam kde to dovolia pôdno-klimatické podmienky a je to v súlade s nárokmi pestovaných plodín je možné minimalizáciu vo veľkej miere využívať. Podľa zdrojov VÚPOP sa na Slovensku minimalizácia potenciálne môže využívať v repárskej výrobnej oblasti na 76 percentách ornej pôdy a v kukuričnej výrobnej oblasti na 56 percentách výmery ornej pôdy. Na minimalizáciu nie sú vhodné pôdy v horskej a zemiakarskej výrobnej oblasti. V absolútnych číslach sa minimalizačné technológie v najväčšej miere môžu využívať v Nitrianskom kraji – vyše 300 tisíc hektárov, v Trnavskom kraji – takmer 185 tisíc hektárov, v Košickom a Banskobystrickom kraji na výmere takmer 65 tisíc hektárov a v Trenčianskom na 34 500 hektároch. V Prešovskom kraji sa minimalizačné technológie dajú využiť len v okrese Vranov nad Topľou (vyše 5000 ha) a čiastočne v Prešovskom okrese.
Rôznorodosť pohľadov existuje na vhodnosť plodín do týchto technológií. V obilninách, ktoré sa na Slovensku pestujú na výmere 786 tisíc ha, je možné minimalizáciu využiť najmä pri najpestovanejšej pšenici (380 tis. ha), jačmeni (139 tis. ha) a kukurici na zrno (220 tis. ha). S minimalizáciou sa dobré výsledky dosahujú pri strukovinách (hrach, bôb, lupina, peluška) a pri olejninách (slnečnica, sója). Veľmi diskutované je ich použitie v repke olejke ozimnej, ale v niektorých prípadoch je sejba ozimnej repky po minimalizácii nevyhnutnosťou (ťažké pôdy). Výsledky výskumu potvrdili výhodnosť využitia minimalizácie pri zakladaní porastov viacročných krmovín na ornej pôde.
Úspešnosť využitia minimalizácie obrábania pôdy je podmienená vhodným strojovým vybavením, ktoré konštrukčne umožňuje uplatniť minimalizačné technologické postupy. Dômyselná konštrukcia strojov dáva možnosť niektoré operácie zo sústavy obrábania pôdy úplne vylúčiť, alebo spojiť ich s inými operáciami a tým obmedziť počet operácií, alebo aj spojiť spracovanie pôdy a sejbu do jednej operácie.
Hlavným cieľom minimalizácie je úspora nákladov pri zachovaní priaznivých pôdnych charakteristík a udržaní, prípadne zvýšení úrod jednotlivých plodín. V čase finančnej krízy je omnoho väčšia snaha manažmentov agrofiriem, ako aj menších farmárov hľadať úsporné opatrenia v každej oblasti. Práve predsejbová prípravy pôdy a redukcia operácií je tou oblasťou, kde sa dajú vo výraznej miere usporiť finančné prostriedky. V tabuľke 1 sú zhrnuté výsledky z viacročných agrotechnických pokusov NPPC-Výskumného ústavu agroekológie Michalovce. Z výsledkov je zrejmé, že redukovaním obrábania pôdy je možné v závislosti od plodiny usporiť od 30 do takmer 57 l nafty z hektára. V percentuálnom vyjadrení to predstavuje úsporu nafty 36 % až 51 %. Najvyššie úspory pohonných hmôt sa dosiahli pri oziminách a to u ozimnej pšenici a ozimnej repky.
K výrazným úsporám dochádza pri mechanizačných prácach (tabuľka 1). Náklady na pracovné operácie pri konvenčnom pestovaní jarného jačmeňa od orby po zber predstavujú takmer 357 €.ha-1. Okrem nákladov na pohonné hmoty sú do týchto nákladov zahrnuté náklady na prácu, opravy a údržbu a odpisy. Pri minimalizácii sa pri jarnom jačmeni ušetrí skoro 113 €.ha-1. Pri ostatných plodinách je úspora ešte vyššia. Najviac sa ušetrí pri ozimnej pšenici takmer 179 €.ha-1 a pri ozimnej repke takmer 172 €.ha-1. Na základe výsledkov z pokusov bola porovnaná ziskovosť pri konvenčnej technológii a minimalizácii. Využitím minimalizácie sa výrazne vyššie zisky oproti konvenčnej agrotechnike dosahovali pri ozimnej pšenici, kukurici siatej, sóji fazuľovej, ozimnej repke a bôbe obyčajnom. Konvenčná agrotechnika bola ziskovejšia pri zrnovom ciroku a takmer rovnaký zisk pri oboch technológiách sa dosiahol pri jarnom jačmeni a slnečnici ročnej. V grafe 1 sú uvedené podiely v ziskovosti agrotechník podľa plodín. Sumár zisku konvenčnej a minimálnej agrotechniky je 100 % a podiel jednotlivých agrotechník je možné vyčítať z grafu. Konvenčná agrotechnika má výrazne vyšší podiel na zisku len pri zrnovom ciroku.
Pri jarnom jačmeni a pri slnečnici, pri vyrovnanom hospodárskom výsledku, v prospech minimalizácie hovoria ďalšie výhody, ktoré táto technológia poskytuje. Je to nižšia potreba práce a významná úspora času, čo je dôležité aj z pohľadu organizácie práce a dodržania agrotechnických termínov. Ďalej je to znižovanie prejazdov po parcele, redukcia zhutnenia pôdy, zvyšovanie organickej zložky pôdy, šetrnosť voči pôde a pôdnemu edafónu, ochrana proti vodnej a veternej erózii. Minimalizačnými technológiami sa eliminujú aj klimatické výkyvy, najmä nevyrovnanosť zrážkových úhrnov počas roka.
V pokusoch, ale aj v praxi boli overované extrémnejšie formy minimalizácie a to priame sejby do nespracovanej pôdy (tzv. zero tillage). Vo výskume sa dobré výsledky s touto technológiou dosahovali pri ozimnej pšenici, jarnom jačmeni, sóji fazuľovej, slnečnici ročnej a pri viacročných krmovinách na ornej pôde. V praxi sa táto technológia výraznejšie nepresadila pre mnohé problémy a požiadavky, ktorých splnenie si tento pestovateľský systém vyžaduje (strojové vybavenie, podmienky stanovišťa, vyšší obsah humusu v pôde, nezaburinené parcely, pesticídna náročnosť, nároky na predplodinu ap.).
Energeticky a ekonomicky náročnejšou formou minimalizácie je vertikálne spracovanie pôdy. Pri tejto technológii sa okrem kultivácie vrchnej vrstvy pôdy súčasne pôda kyprí aj hĺbkovo. Aj táto technológia je úspornejšia oproti klasickej orbe, pri ktorej sa pôda obracia. K vôli šetreniu sa nemusí využívať každý rok, ale napr. každý 3-4 rok, čím sa náklady na tieto technológie rozložia na viac rokov. Medzitým je možné využiť plytšiu formu minimalizácie. Striedaním hĺbky obrábania sa zamedzí vytvoreniu utuženej vrstvy.
Na otázku, prečo a kedy redukovať obrábanie pôdy, možno odpoveď nasledovne. Od farmára sa vyžaduje, aby sa na minimalizáciu pozeral ako ekonóm, agronóm, pedológ, mechanizátor, ekológ možno aj meteorológ a hydrológ. V prvom rade pre farmára je dôležité, aby pri pestovaní plodín bol ziskový a snažil sa dodržiavať základné agronomické pravidlá. Výsledky nielen výskumu, ale aj poľnohospodárskej praxe preukázali, že minimalizácia pôdy výrazne šetrí náklady a prispieva k zvýšeniu ziskovosti pestovania plodín a preto sa odporúča k širšiemu využitiu. Na Slovensku na to máme pôdny potenciál v Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Všeobecne môžeme povedať, že minimalizácia sa uplatní na takých pôdach, na ktorých nie je potrebné orať a orba sa dá nahradiť technickými, chemickými a biologickými zásahmi bez toho, aby na pôdu pôsobili negatívne dopady orby. Pre farmára je dôležité vypracovať systém využitia minimalizácie podľa svojich vlastných pôdnoklimatických podmienok a možností strojového vybavenia. Je tu viac alternatív. Minimalizácia sa dá využívať na celej výmere, alebo na časti výmery farmára. Môže sa využívať len minimalizácia, prípadne sa po určitom čase môžu parcely aj preorať a pokračovať v minimalizácii ap. Toto všetko závisí od konkrétnych podmienok farmára. Dôležité však je, aby to bol nejaký ucelený systém a nie náhodné hospodárenie z roka na rok. V tomto systéme pestovania je dôležitý aj výber plodín a ich zaradenie do osevného postupu. Najvhodnejšie plodiny do týchto systémov boli spomenuté už v predchádzajúcom texte.
Osobitnou kapitolou je využitie minimalizácie na pôdach s extrémnymi vlastnosťami a to najmä na pôdach ťažkých a veľmi ťažkých. Niektorí odborníci obrábanie pôdy na ťažkých pôdach neodporúčajú minimalizovať. Výsledky výskumu na ťažkých pôdach však potvrdzujú výhodnosť týchto technológií a v niektorých prípadoch je minimalizáciu na kvalitné založenie porastu nevyhnutné použiť. Príkladom je príprava pôdy pre sejbu ozimín. Po orbe je veľkým problémom kvalitne pripraviť osivové lôžko na sejbu repky olejky ozimnej a ozimnej pšenice. Najmä v období sucha sa hrudy nedajú spracovať a preto sa tu minimalizácia stáva nevyhnutnosťou. Pri využívaní minimalizácie je na týchto pôdach v určitých časových intervaloch nevyhnutné aplikovať hĺbkové melioračné kyprenie.
Tabuľka 1: Rozdiely v nákladoch a zisku pri pestovaní poľnohospodárskych plodín klasickou a redukovanou agrotechnikou
|
Plodina
|
KA
|
MA
|
Rozdiel KA-MA
|
KA
|
MA
|
Rozdiel KA-MA
|
KA
|
MA
|
Rozdiel KA-MA
|
|
Nafta [l.ha-1]
|
Mechanizačné práce [€.ha-1]
|
Zisk[€.ha-1]
|
|||||||
|
Pšenica ozimná
|
100,60
|
49,60
|
51,00
|
414,64
|
235,85
|
178,79
|
123,93
|
302,72
|
-178,79
|
|
Jačmeň jarný
|
83,30
|
53,30
|
30,00
|
356,31
|
243,49
|
112,82
|
221,11
|
222,33
|
-1,22
|
|
Kukurica siata
|
92,60
|
57,90
|
34,70
|
388,06
|
268,86
|
119,20
|
1803,64
|
2257,40
|
-453,76
|
|
Sója fazuľová
|
94,40
|
58,70
|
35,70
|
399,29
|
277,19
|
122,10
|
1007,75
|
1420,01
|
-412,26
|
|
Slnečnica ročná
|
96,20
|
58,70
|
37,50
|
410,39
|
277,19
|
133,20
|
455,22
|
452,43
|
2,79
|
|
Repka olejka ozimná
|
112,90
|
56,60
|
56,30
|
410,59
|
239,10
|
171,49
|
211,12
|
309,10
|
-97,98
|
|
Bôb obyčajný
|
92,60
|
56,90
|
35,70
|
387,93
|
265,96
|
121,97
|
393,22
|
447,10
|
-53,88
|
|
Cirok zrnový
|
92,60
|
55,10
|
37,50
|
377,93
|
248,62
|
129,31
|
1843,82
|
1333,93
|
509,89
|
KA - klasická agrotechnika, MA – minimalizačná agrotechnika
Graf 1: Percentuálny podiel ziskovosti pri pestovaní plodín klasickou a redukovanou agrotechnikou
Záver
V príspevku sme sa snažili odpovedať na otázky vhodnosti minimalizácie obrábania pôdy. Analyzovali sme výhody, ktoré tieto technológie poskytujú a poukázali najmä na ekonomickú výhodnosť pri ich uplatňovaní. Odporúčali sme ju využiť vo všetkých oblastiach, kde to konkrétne pôdnoklimatické podmienky dovolia. Pri ich využití sme upozornili na niektoré zásady, ktoré je potrebné pri minimalizácii dodržať.
