Zmeny a vývoj sledovaných agrochemických parametrov v poľnohospodárskej pôde v Slovenskej republike
Agrochemické parametre poľnohospodárskej pôdy, ich zmeny, ale aj vývoj v čase sú dôležitým ukazovateľom vlastností poľnohospodárskej pôdy. Podstatným dielom tak prispievajú k racionalizácii aplikácie hnojív a tým aj k ochrane pôdy a vody. Správna aplikácia hnojív, nastavenie správnej dávky a používanie hnojív obsahujúcich živiny vo forme prístupnej pre rastliny, prispievajú k zabezpečeniu dostatočnej kvality a kvantity úrody pestovaných plodín.
Agrochemické skúšanie pôdy (ASP) na Slovensku prebieha pod gesciou a metodickým vedením Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ÚKSÚP), v súlade s ustanoveniami Zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, v znení neskorších predpisov, pričom podrobnosti a popis výkonu upresňuje Vyhláška MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív.
ASP má na Slovensku dlhoročnú tradíciu - pravidelný režim, ale aj legislatívny základ dostalo už v roku 1964, následne v roku 1965 dostalo aj ucelený charakter cyklov. Aktuálne prebieha už XIV. cyklus ASP, z ktorého boli ukončené prvé 3 odberové roky, čo už predstavuje dostatočnú základňu pre porovnanie a vyhodnotenie zmien s rovnakým (3-ročným) obdobím z predošlého - XIII. cyklu ASP.
Poznanie agrochemických vlastností poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) Slovenska umožňuje rozvíjať biologický aj produkčný potenciál pôdy, regulovať výživu rastlín a hnojenie pôdy, pri zachovaní priaznivého trendu produkcie plodín bez drancovania a degradácie pôdy.
Preskúšaná výmera a analyzované pôdne vzorky
Najväčšie percento preskúšanej výmery v porovnávaných 3-ročných obdobiach oboch cyklov predstavovala orná pôda. V prípade XIII. cyklu to bolo 69,30% analyzovaných pôdnych vzoriek (zodpovedá 72,69% preskúšanej výmery) a v XIV. cykle dokonca 74,40% analyzovaných pôdnych vzoriek (zodpovedá 74,48% preskúšanej výmery). Ďalšou početnejšou skupinou boli lúky a pasienky (trvalé trávne porasty – TTP), ktoré mali v sledovanom 3-ročnom období XIII. cyklu 27,59% zastúpenie v počte analyzovaných pôdnych vzoriek (26,45% preskúšanej výmery) a za rovnaké obdobie XIV. cyklu to bolo 22,69% analyzovaných pôdnych vzoriek (24,82% preskúšanej výmery). Ostatné využitia PPF boli v markantne nižších číslach: vinice 2,29% analyzovaných pôdnych vzoriek v XIII. cykle a 2,37% v XIV. cykle; ovocné sady už len 0,77% v XIII. cykle a 0,50% v XIV. cykle; chmeľnice dokonca len 0,05% v XIII. cykle a 0,04% z analyzovaných pôdnych vzoriek sledovaného 3-ročného obdobia XIV. cyklu.
Grafické porovnanie % zastúpenia PPF v početnosti analyzovaných pôdnych vzoriek je uvedené v grafe č. 1.
Graf 1: Percentuálne zastúpenie PPF v početnosti analyzovaných pôdnych vzoriek
Pôdna reakcia (pH)
Hodnota váženého aritmetického priemeru pôdnej reakcie poľnohospodárskej pôdy (PP) za sledované 3-ročné obdobie XIV. cyklu ASP, ako aj XIII. cyklu je na hodnote 6,3. Slovné hodnotenie tejto hodnoty je slabo kyslá pôdna reakcia, čo je vedno s neutrálnou pôdnou reakciou pôdna reakcia vhodná a vyhovujúca pre pestovanie prevažnej časti kultúrnych plodín.
Výraznejšie zmeny nastali pri chmeľniciach - kým pri sledovanom 3-ročnom období XIII. cyklu bola hodnota 6,3 (slabo kyslá pôdna reakcia, v rovnakom časovom období XIV. cyklu bola hodnota 7,1 (neutrálna pôdna reakcia).
Pri ostatných kultúrach (orná pôda, TTP, vinice, ovocné sady) sú zmeny v hodnote pH medzi trojročnými obdobiami XIII. a XIV. cyklu minimálne (0,1-0,2).
Porovnaním percentuálneho zastúpenia optimálnych kategórií pH v poľnohospodárskej pôde musíme konštatovať mierne zníženie z 56,89% (34,30% slabo kyslá a 22,59% neutrálna) v prvých 3 rokoch XIII. cyklu na 55,52% (32,63% slabo kyslá a 22,89% neutrálna)za prvé tri roky aktuálneho XIV. cyklu. Mierne zvýšenie percentuálneho podielu je v kategórií alkalickej pôdnej reakcie, zo 17,37% na 18,95% (nárast o 1,58% ).
Výrazný pokles percentuálneho zastúpenia kategórií slabo kyslá a neutrálna pôdna reakcia bol zaznamenaný pri viniciach: zo 45,38% (slabo kyslá 21,48% a neutrálna 23,90%) na 33,17% (12,72% slabo kyslá a 20,45% neutrálna pôdna reakcia). Zároveň môžeme pozorovať výrazný nárast pri alkalickej pôdnej reakcii- zo 49,04% na 60,51%, t. j. vzostup o 11,47%.
Podobný trend vidíme aj pri ovocných sadoch, kde je pokles percentuálneho zastúpenia predmetných kategórií z 51,81% na 41,72%, t. j. o 10,09%.
Rovnako aj pri lúkach a pasienkoch (trvalé trávne porasty - TTP) dochádza k zníženiu zastúpenia daných kategórií pôdnej reakcie, aj keď v nižšej miere- len o 4,21% (zo 43,31% na 39,10%). Pri lúkach a pasienkoch však pozorujeme nárast percentuálneho zastúpenia v kategórii silne kyslá (o 2,15%) a kyslá pôdna reakcia ( o 3,61%).
Na rozdiel od vyššie uvedených kultúr, pri ornej pôde je pokles v kategórii slabo kyslá a neutrálne pôdna reakcia naozaj minimálny, len o 0,7%.
Porovnanie výsledkov pôdnej reakcie za prvé trojročné obdobie XIII. a XIV. cyklu - v percentuálnom podiele - na jednotlivé typy poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) je uvedené v tabuľke č. 1.
Tab. 1: Porovnanie výsledkov pôdnej reakcie za prvé trojročné obdobia ostatných cyklov (XIII. a XIV. cyklus ASP) - v % podiele jednotlivých typov PPF
Graf č. 2 zobrazuje dynamiku pôdnej reakcie (hodnota pH) – porovnanie hodnôt váženého aritmetického priemeru na jednotlivé typy využitia PPF za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Graf 2: Dynamika pôdnej reakcie (hodnoty pH) - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Živinové ukazovatele
Počas porovnávaných 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu ASP boli vo všetkých pôdnych vzorkách (bez ohľadu na využitie PPF) stanovované prístupné formy fosforu, draslíka a horčíka, preto sa v nasledujúcej časti zameriame práve na tieto živinové ukazovatele.
Porovnanie prístupných živín za prvé trojročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP v prepočte na % podiel je uvedené v tabuľke č. 2.
Tab. 2: Porovnanie prístupných živín za prvé trojročné obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP (% podiel)
Porovnanie priemerných hodnôt (vážené aritmetické priemery) sledovaných parametrov za prvé 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP definuje tabuľka č. 3.
Tab. 3: Porovnanie priemerných hodnôt sledovaných parametrov za prvé 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Fosfor
Vyhodnotením výsledkov vykonaných analýz pôdnych vzoriek, ako aj porovnaním prvých trojročných období XIII. a XIV. cyklu musíme skonštatovať, že obsah pre rastliny prístupných foriem fosforu v poľnohospodárskej pôde klesá. Hoci podľa hodnoty váženého aritmetického priemeru je aktuálne obsah fosforu v kategórii vyhovujúci, v porovnaní s rovnakým časovým obdobím XIII. cyklu ide o pokles o 5,7 mg.kg-1 .
Ak sa na to pozrieme cez percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií, vidíme nárast v kategórii nízky obsah (o 7,45%), naproti tomu pokles o 2,25% v kategórii dobrý obsah a v kategórii vyhovujúci obsah pokles o 3,78%.
Porovnaním váženého aritmetického priemeru obsahu prístupného fosforu 3-ročných období XIII. a XIV. cyklu, môžeme vidieť výrazný pokles pri chmeľniciach ( o 90,7 mg.kg-1) aj pri viniciach (o 27,5 mg.kg-1). Pokles v menšej miere je zaznamenaný pri ornej pôde (o 7,1 mg.kg-1), ovocných sadoch (o 6,0 mg.kg-1), ale aj pri TTP ( o 2,9 mg.kg-1).
Ochudobňovanie pôdy o prístupné formy fosforu nie je zapríčinené len poddimenzovanou výživou (kedy je odber fosforu pestovanými plodinami a ich úrodou vyšší než fosfor dodávaný do pôdy vo forme hnojív), ale aj vplyvom klimatických zmien a stratou fosforu vplyvom pôdnej erózie.
Vzhľadom na vyššie uvedené percentuálne zastúpenia jednotlivých kategórií obsahu prístupného fosforu je potrebné – a to aj napriek rastúcej cene fosforečných hnojív – použiť 1,00 -1,50 násobok aplikačnej dávky základného normatívu. Samozrejme je potrebné zohľadniť výber pestovanej plodiny, plánovanú úrodu, ale aj druh pôdy.
Dynamika obsahu prístupných foriem fosforu - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP je graficky vyhodnotená v grafe č. 3.
Graf 3: Dynamika obsahu prístupných foriem fosforu - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Draslík
Rovnako aj pri tejto významnej makroživine v poľnohospodárskej pôde musíme, pri porovnaní trojročného obdobia XIII. a XIV. cyklu ASP, skonštatovať pokles v hodnote váženého aritmetického priemeru, a to o 7,2 mg.kg-1. Keď sa podrobnejšie pozrieme na jednotlivé kultúry, nárast obsahu draslíka (vyjadrený váženým aritmetickým priemerom) nájdeme len v kategórii lúky a pasienky (trvalé trávne porasty)- o 6,2 mg.kg-1 a pri ovocných sadoch – o 5,4 mg.kg-1. Pri ostatných typoch využitia PPF je zreteľný pokles obsahu draslíka v analyzovaných pôdnych vzorkách. Vo vzorkách ornej pôdy je pokles o 12,5 mg.kg-1 ; vo vzorkách z viníc o 54,1 mg.kg-1 ; vo vzorkách z chmeľníc dokonca o 191,0 mg.kg-1 .
Ak sa detailnejšie zameriame na percentuálne zastúpenie jednotlivých kategórií obsahu draslíka v poľnohospodárskej pôde, musíme skonštatovať pokles nielen v kategórii vysoký a veľmi vysoký obsah, ale bohužiaľ aj v kategórii dobrý obsah ( o 2,1%). Naproti tomu môžeme skonštatovať percentuálny nárast v kategórii vyhovujúceho (o 2,31%) a nízkeho obsahu (o 1,56%) prístupných foriem draslíka v poľnohospodárskej pôde.
Vzhľadom na tieto zistenia a pre zachovanie, či minimálne aspoň udržanie pôdnej úrodnosti, bez drancovania poľnohospodárskej pôdy, je potrebné dosýtiť pôdu draslíkom prostredníctvom hnojív, a to prednostne organických hnojív. Je teda nevyhnutnosťou vykonávať systematické hnojenie draslíkom, v záujme zachovania a stabilizovania jeho obsahu v poľnohospodárskej pôde, najmä s poukázaním na skutočnosť, že draslík je, okrem iného, aj regulátorom vodného režimu v rastlinách, čo je dôležité najmä v súčasnosti, v ére globálneho otepľovania a nedostatku zrážok.
Dynamika obsahu prístupných foriem draslíka - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP je graficky znázornená v grafe č. 4.
Graf 4: Dynamika obsahu prístupných foriem draslíka - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Horčík
Horčík je jedinou z hodnotených makroživín, ktorá v porovnávaných obdobiach zaznamenala nárast. Obsah prístupných foriem horčíka v pôdnych vzorkách poľnohospodárskej pôdy, vyjadrený hodnotou váženého aritmetického priemeru, bol v prvých 3 rokoch XIII. cyklu ASP 316,5 mg.kg-1 a za rovnaké obdobie XIV. cyklu až 348,0 mg.kg-1, čo predstavuje nárast o 31,5 mg.kg-1.
Podrobnejším porovnaním zistíme, že hodnota váženého aritmetického priemeru obsahu horčíka vzrástla vo všetkých spôsoboch využitia PPF. Najmenší nárast sme zaznamenali v pôdnych vzorkách z ovocných sadov (len o 5,3 mg.kg-1 ), naopak najväčší nárast bol pri pôdnych vzorkách z chmeľníc (až o 42,9 mg.kg-1).
Vyhodnotením percentuálneho zastúpenia jednotlivých kategórií obsahu prístupných foriem horčíka v poľnohospodárskej pôde a porovnaním sledovaných 3-ročných období zisťujeme pokles v kategórii nízky (o 1,0%), vyhovujúci ( o 2,23%), ako aj dobrý obsah ( pokles o 3,52%). Naopak vzrástol percentuálny podiel v kategórii vysoký obsah (vzrast o 1,17%) a v kategórii veľmi vysoký obsah (až o 7,71%).
Vzhľadom na výsledky obsahu prístupného draslíka (s klesajúcou tendenciou) a výsledky obsahu prístupného horčíka v analyzovaných pôdnych vzorkách je dôležité klásť dôraz aj na zachovanie dobrého pomeru K:Mg.
Grafické vyhodnotenie dynamiky obsahu prístupných foriem horčíka - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP je uvedené v grafe č. 5
Graf 5: Dynamika obsahu prístupných foriem horčíka - porovnanie váženého priemeru za 3-ročné obdobie XIII. a XIV. cyklu ASP
Záverom, na základe uvedených výsledkov, predovšetkým však aj s prihliadnutím na trend vývoja (porovnaním získaných výsledkov za rovnaké obdobie XIII. a XIV. cyklu agrochemického skúšania pôdy) možno konštatovať trend ochudobňovania poľnohospodárskej pôdy, ktorý je ešte podporený minimalizovaním aplikácie hnojív.
Vzhľadom na znižujúce sa počty chovov hospodárskych zvierat, likvidáciu živočíšnej výroby, a tým aj nedostatok organických hnojív, v kombinácii s vysokými (a naďalej rastúcimi) cenami priemyselných hnojív, či dokonca aj obmedzenie ich výroby, nedostatok vstupných surovín, je stále nevyhnutnejšie začať využívať zelené hnojenie, organické komposty, či prispieť k obnove chovov hospodárskych zvierat a tým zabezpečiť zvýšenie produkcie organických hnojív.
Dôležitým ukazovateľom pre sprístupnenie živín rastlinám je aj hodnota pôdnej reakcie a jej úprava na hodnotu optimálnu pre maximálnu využiteľnosť makroživín. Nezastupiteľnú funkciu v tomto procese majú aj výsledky ASP, ktoré sú prístupné poľnohospodárom s cieľom ich ďalšieho využitia pre efektívne hnojenie a jeho racionalizáciu.
