Zmeny pôdnej reakcie a obsahu makroživín v ornej pôde Slovenska
Článok predstavuje výsledky sledovania zmien pôdnej reakcie a obsahu prijateľných makroživín (P, K, Mg) vo vzorkách ornej pôdy, počas rokov 2000 – 2020. Pôdne vzorky boli odoberané a analyzované v rámci Agrochemického skúšania poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky.
Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „ASP“) je systematickým a pravidelným monitoringom poľnohospodársky využívanej pôdy Slovenska, pomocou ktorého je dlhodobo sledovaná úrodnosť pôdy, jej chemizmus, dynamika živinového režimu, či pôdnej reakcie. ASP poskytuje obraz vývoja aj zmien pôdnych ukazovateľov vo všetkých kultúrach – v ornej pôde, trvalých trávnych porastoch, viniciach, ovocných sadoch i chmeľniciach.
Orná pôda
Predstavuje najväčší podiel z výmery poľnohospodárskej pôdy Slovenska, aj keď v poslednom období zaznamenáva klesajúcu tendenciu, najmä vplyvom rozsiahlej výstavby ako obytných priestorov, priemyselných zón, tak aj dopravných spojení.
| Obr. 1: Orná pôda - nenahraditeľný poklad (foto autor) |
Práve orná pôda je však hlavným zdrojom pre zabezpečenie potravín, ukazovateľom potravinovej sebestačnosti krajiny. Jedným z možných hodnotiacich ukazovateľov (napr. ekologických, produkčných potrieb krajiny) je prepočet výmery ornej pôdy na 1 obyvateľa. Vo všeobecnosti platí, že ak je výmera ornej pôdy na 1 obyvateľa menšia ako 0,15 - 0,16 ha, je potravinová sebestačnosť (dostatočnosť) ohrozená a krajina je závislá na dovoze potravín. Na Slovensku tento ukazovateľ túto hranicu prekračuje a predstavuje 0,25 – 0,26 ha.
Súčasne je dôležité zachovanie dobrej úrodnosti ornej pôdy, sledovanie živinového režimu, racionálne hnojenie a využívanie živín z pôdy pestovanými rastlinami (bez drancovania pôdy a jej následného znehodnocovania). K tomuto prispieva svojimi výsledkami dlhodobo aj ASP.
V predmetných rokoch 2000 – 2020 predstavovala analyzovaná výmera ornej pôdy v priemere 76,11% z celkovej preskúšanej poľnohospodárskej pôdy. Prevedené na počet vzoriek možno konštatovať, že pôdne vzorky ornej pôdy tvorili až 72,79% z celkového počtu analyzovaných pôdnych vzoriek.
V jednotlivých sledovaných rokoch sa percentuálny podiel výmery analyzovaných pôdnych vzoriek z ornej pôdy pohyboval v rozpätí od 71,85% (roky 2006 – 2011) po 80,21% (roky 2019 – 2020). Prevedením na počet vzoriek bolo percentuálne zastúpenie vzoriek z ornej pôdy od 70,61% (roky 2012 – 2018) po 76,02% (roky 2000 – 2005).
Jednotlivé hodnoty a grafické vyhodnotenie je uvedené v tabuľke č. 1 a grafe č. 1 a č. 2.
Tabuľka č. 1: Preskúšaná výmera
Graf č. 1: Porovnanie preskúšanej výmery poľnohospodárskej pôdy a ornej pôdy
Graf č. 2: Porovnanie počtu analyzovaných pôdnych vzoriek – poľnohospodárska pôda/orná pôda
Pôdna reakcia (pH)
Pôdna reakcia je dôležitým ukazovateľom pôdnych vlastností, vo výraznej miere ovplyvňuje rozpustnosť a tým aj prijateľnosť niektorých živín; vplýva na biochemické reakcie, ako aj štruktúru pôdy a fyzikálne vlastnosti pôdy.
V dôsledku nízkej hodnoty pH dochádza k znižovaniu rozpustnosti mnohých látok (predovšetkým zlúčenín K, Mg, Na, ale aj iných), čím sa rapídne znižuje aj ich dostupnosť a využiteľnosť pre rastliny.
Tento fakt je významný predovšetkým z toho hľadiska, že väčšina pôd na Slovensku je v kategórii pH označovanej hodnotením kyslá, slabo kyslá, až neutrálna, čiže hodnotovo medzi pH 4,5 – 7,3.
Dané konštatovanie potvrdzujú aj naše výsledky z analyzovaných pôdnych vzoriek, keď pôdna reakcia sa v rokoch 2000 - 2020 nachádzala v kategórii slabo kyslej pôdnej reakcie (tabuľka č. 2 a graf č. 3). Vyjadrené číselne, v hodnotách pH 6,40 - 6,50; v ostatných 2 rokoch dokonca priemerná hodnota poklesla na 6,27.
Tabuľka č. 2: Priemerné hodnoty pôdnej reakcie (pH) v pôdnych vzorkách ornej pôdy (OP)
Graf č. 3: Priemerné hodnoty pôdnej reakcie (pH) v rokoch 2000 – 2020
Fosfor (P)
Fosfor je dôležitým prvkom pri tvorbe buniek, zúčastňuje sa prenosu energie a zohráva dôležitú funkciu pri tvorbe bielkovín. Z hľadiska výživy a správneho vývinu rastlín má nezastupiteľnú funkciu pri tvorbe úrody, ako aj odolnosti rastlín voči mrazu.
Prijateľnosť fosforu je vo výraznej miere ovplyvnená pôdnou reakciou, v prípade nízkej hodnoty pH dochádza k obmedzeniu príjmu fosforu rastlinami.
Prejavom nedostatku fosforu sú malé listy s červenkastými odtieňmi, pričom špičky listov sú akoby spálené (obr. 2).
| Obr. 2: Prejav nedostatku fosforu na listoch (foto internet) |
Počas rokov 2000 - 2020 dochádza v analyzovaných pôdnych vzorkách ornej pôdy k postupnému, aj keď nie veľmi výraznému, znižovaniu obsahu prijateľného fosforu (tabuľka č. 3 a graf č. 4).
Tabuľka č. 3: Priemerné hodnoty prijateľných foriem fosforu (P) v pôdnych vzorkách ornej pôdy (OP)
Graf č. 4: Priemerné hodnoty prijateľných foriem fosforu (P) v analyzovaných pôdnych vzorkách (v mg. kg-1)
Hoci stále môžeme hovoriť o vyhovujúcom obsahu prijateľného fosforu, klesajúci trend – z hodnoty 75,90 mg. kg-1 (v rokoch 2000 - 2005) na hodnotu 56,31 mg.kg-1 (priemer rokov 2019 – 2020) je varovným signálom pre uplatňovanie doplňujúceho hnojenia, aby orná pôda mohla byť postupne presunutá do kategórie s dobrým obsahom prístupného fosforu.
Draslík (K)
Prvok, ktorý zohráva významnú úlohu nielen v mnohých enzymatických reakciách, ale zároveň sa v maximálnej miere podieľa na odolnosti rastlín, či už voči teplotným výkyvom, stresu alebo chorobám a škodcom. Draslík zvyšuje hydrofilnosť protoplazmy a s tým súvisiacu schopnosť viazať vodu. Rovnako priaznivo pôsobí draslík na syntézu chlorofylu a priebeh fotosyntézy v listoch. Obsah draslíka vo veľkej miere ovplyvňuje zloženie a obsah draslíka v pôdotvornej hornine. Nedostatok draslíka sa prejavuje nekrózou listov – v dôsledku zabrzdenia syntézy bielkovín, ďalej poklesom odolnosti rastlín (predovšetkým voči mrazu), ale aj rozsiahlymi poruchami v hospodárení vodou (Obr. 3).
| Obr. 3: Prejav nedostatku draslíka na listoch egreša (foto internet) |
V sledovaných rokoch 2000 – 2020 sa obsah prístupných foriem draslíka v analyzovaných pôdnych vzorkách ornej pôdy nachádzal v rozpätí 231,07 mg.kg-1 (roky 2019 -2020) po hodnotu 240,90 mg.kg-1 (v rokoch 2012 – 2018). Počas celého sledovaného obdobia bol obsah prístupného draslíka v kategórii dobrý obsah. Presné číselné hodnoty aj grafické vyhodnotenie sú uvedené v tabuľke č. 4 a graf č. 5.
Tabuľka č. 4: Priemerné hodnoty prijateľných foriem draslíka (K) v pôdnych vzorkách ornej pôdy (OP)
Graf č. 5: Priemerné hodnoty prijateľných foriem draslíka (K) v analyzovaných pôdnych vzorkách (v mg. kg-1)
Horčík (Mg)
V minulosti bola horčíku pripisovaná len fyziologická funkcia pri stavbe molekuly cholorofylu, neskôr však bola preukázaná aj jeho dôležitosť v látkovom metabolizme buniek, ako aj dôležitá funkcia v aktivácii mnohých enzýmov.
V pôde sa nachádza horčík v pomerne vysokých množstvách, ale len obmedzené množstvo je vo forme prístupnej pre rastliny. Nedostatočný obsah Mg je predovšetkým v pôdach s nízkym obsahom vápnika. Sekundárne je nedostatok horčíka spôsobený aj nadmerným používaním draselných hnojív, kedy dochádza ku zhoršeniu pomeru K : Mg.
Nedostatok horčíka sa prejavuje pomalým rastom, svetložltými listami a na nových listoch dokonca tmavými škvrnami (obr.4).
| Obr. 4: Prejav nedostatku horčíka na listoch (foto internet) |
V analyzovaných pôdnych vzorkách ornej pôdy sme sledovali mierne zvyšujúci sa priemerný obsah prístupného horčíka (tabuľka č. 5 a graf č. 6), kým v rokoch 2000 – 2005 bol obsah prístupného horčíka na hodnote 326,20 mg.kg-1 (vysoký obsah), v nasledujúcom cykle dosiahol už hodnotu 345,20 mg.kg-1 (veľmi vysoký obsah a v ostatných rokoch (2019 – 2020 ) dokonca hodnotu 368,24 mg.kg-1.
Tabuľka č. 5: Priemerné hodnoty prijateľných foriem horčíka (Mg) v pôdnych vzorkách ornej pôdy (OP)
Graf č. 6: Priemerné hodnoty prijateľných foriem horčíka Mg) v analyzovaných pôdnych vzorkách (v mg. kg-1)
Pomer obsahu K : Mg určuje prístupnosť horčíka v závislosti od obsahu draslíka, pričom vysoký obsah draslíka v pôde blokuje prístupnosť horčíka pre rastliny. Počas sledovaného obdobia sa pomer K : Mg v pôdnych vzorkách ornej pôdy pohyboval v rozpätí od 0,628 (roky 2019 – 2020) po hodnotu 0,719 (roky 2000 – 2005), všetky zistené hodnoty však možno hodnotiť slovne ako dobrý pomer. Jednotlivé hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 6 a vyhodnotené v grafe č. 7.
Tabuľka č. 6: Pomer obsahov K : Mg
Graf č. 7: Pomer obsahu draslíka a horčíka (K : Mg) v rokoch 2000 – 2020 v analyzovaných pôdnych vzorkách
Stručné vyhodnotenie
Počas ostatných dvadsiatich rokov v rámci ASP predstavovali analyzované pôdne vzorky reprezentujúce ornú pôdu viac ako 70% z celkovej analyzovanej výmery, rovnako aj počet vzoriek z ornej pôdy predstavoval viac ako 70% zo všetkých analyzovaných pôdnych vzoriek. Získané výsledky majú teda jasnú výpovednú a smerodajnú hodnotu.
Počas sledovaného obdobia bola pomerne stabilná hodnota pôdnej reakcie, analyzované pôdne vzorky preukázali predovšetkým slabo kyslú pôdnu reakciu. Pre väčšinu poľnohospodárskych plodín je vhodné pH v rozpätí 5,5 – 7,5; hodnoty pH v rozpätí rokov 2000 – 2020 sa nachádzali v danom rozpätí. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že dostupnosť a príjem niektorých živín je úzko naviazaná na hodnotu pôdnej reakcie.
Pre fosfor a jeho optimálny príjem je najvhodnejšie pH v škále 6,5 -7,5; čiže podľa našich výsledkov je príjem fosforu obmedzený hodnotou pôdnej reakcie. Vezmúc do úvahy, že obsah prístupného fosforu počas sledovaných rokov bol v kategórií vyhovujúci, je nanajvýš potrebné zamyslieť sa nad úpravou pôdnej reakcie. Rovnako ja potrebné navýšiť dávky hnojív s obsahom P príslušným koeficientom – v súlade s tabuľkou č. 7.
Tabuľka č. 7: Kategorizácia živín
Optimálne pH pre príjem draslíka je nad 6,0 – táto podmienka bola počas sledovaných rokov vo vzorkách ornej pôdy splnená. Keďže obsah prístupného draslíka v daných rokoch možno hodnotiť ako dobrý, postačuje hnojenie dávkami K- hnojivami zníženými koeficientom x 0,80 – 0,40.
Optimálna pôdna reakcia pre príjem horčíka je nad 6,6; táto hodnota však počas sledovaných rokov v analyzovaných pôdnych vzorkách nebola dosiahnutá, preto môže na ornej pôde dochádzať k obmedzeniu príjmu horčíka. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah prístupného horčíka je možno hodnotiť ako vysoký až veľmi vysoký, ako aj zohľadnením skutočnosti, že pomer K : Mg je v kategórii dobrý pomer – môžeme konštatovať, že hnojenie Mg hnojivami na ornej pôde nie je aktuálne nevyhnutné a je možné ho (najmä z ekologického hľadiska) na 2 - 3 roky znížiť na minimum, či na dané obdobie vynechať a následne opätovne skontrolovať zásobu prístupného Mg, ako aj pomer K : Mg.
Dávky jednotlivých hnojív je samozrejme potrebné prispôsobiť druhu pôdy (ľahká, stredná, ťažká), ako aj požiadavkám konkrétnej pestovanej plodiny tak, aby dávky boli účelne využité pre tvorbu úrody, ako aj kvalitu úrody, ale zároveň, aby zbytočne nezaťažovali životné prostredie.
