Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Pôda

Premenlivosť počasia v kontexte systémov obrábania pôdy

26-08-2020
Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD. | rastislav.buso@nppc.sk
NPPC – VÚRV Piešťany

V dnešných časoch sa často hovorí o  suchu, ktorým je, podobne ako v okolitých štátoch, postihnuté túto jar aj Slovensko. Deficit zrážok a pôdne sucho sú prvými jasne viditeľnými prejavmi. Hydrologické sucho je v tomto období možno o niečo menej zreteľné, ale jeho možné kritické dôsledky tiež hrozivé. 

Hydrologický režim slovenských tokov je typický zvýšenými odtokmi v jarných mesiacoch (marec až máj/jún – výskyt korešponduje s nadmorskou výškou jednotlivých povodí a s tým súvisiacim obdobím topenia snehu) a obdobiami malej vodnosti v letno jesennom období, v horských povodiach aj s výskytom zimných miním. V priemere je pre slovenské toky najvodnejším mesiacom apríl. V tomto roku sú však aprílové priemerné mesačné prietoky vo vodomerných staniciach na celom území Slovenska výrazne podpriemerné.

To, že zaznamenávame výnimočný stav v hydrologickom režime potvrdzuje aj súčasná hydrologická situácia na Dunaji. Prietoky na hlavnom toku Dunaja síce neodzrkadľujú odtokové pomery na slovenskom území, nakoľko väčšina jeho prietoku vzniká odtokom z území susedných štátov - Nemecka a Rakúska, ale aj na tomto rádovo väčšom toku je v súčasnosti situácia výrazne pod normálom. Tohtoročný aprílový priemerný mesačný prietok na Dunaji v Bratislave dosiahol približne 1 400 m3.s-1, čo odpovedá len 56,4% dlhodobého priemerného mesačného prietoku. To všetko je aj v kontexte úhrnov zrážok v zimných mesiacoch, keď zima 2019/2020 bola na Slovensku teplotne nadnormálna. t. j. o 2,5 až 3,5 °C teplejšia ako dlhodobý priemer za roky 1951-1980.  Na Slovensku SHMÚ pozoroval zväčša veľmi nízku priemernú výšku snehu a aj malý počet dní so snehovou pokrývkou v polohách pod 700 m n.m., iba na krajnom severe Slovenska bolo ojedinele viac snehu.

Preto sa javí dôležitým faktom to, že v jarných mesiacoch, kedy sú dlhodobé mesačné prietoky obdobím maximálneho odtoku v roku, predstavuje pokles na nízke percentuálne hodnoty značný deficit celkového objemu odtoku z povodí. Jarné zvýšené odtoky sú mimoriadne dôležité pre nasýtenie povodí pred vegetačnou sezónou, na doplnenie zásob podzemných vôd, ako aj na akumuláciu vody vo vodohospodárskych nádržiach. Deficit práve v tomto období predstavuje značnú hrozbu sucha aj v letnom období.

Podľa SHMÚ zásobenie pôdy vlahou a relatívne nasýtenie v povrchovej vrstve (0-40 cm) je, k 24. 5. 2020, na juhu Podunajskej nížiny a v Juhoslovenskej kotline ojedinele len 10-20 %. Pod hranicou 50 % je nasýtenie na viac ako 1/3 územia. V hlbšej vrstve (40-100 cm) je lokálne nasýtenie nižšie ako 10 %. Na väčšine územia je však nasýtenie 60-90 %. V celom profile (0-100 cm) sú najnižšie hodnoty nasýtenia 30-40 % na Záhorí, ojedinele na juhu Podunajska, v oblasti Slovenského raja a Slovenského krasu. Pod bodom zníženej dostupnosti je nasýtenie na približne 15 % územia.

Miera intenzity sucha v celom pôdnom profile (porovnanie aktuálneho stavu s obvyklými podmienkami v rovnakom období v priebehu rokov 1961 – 2010) je stále na úrovni extrémneho sucha na približne 3 % územia. Zlepšenie nastalo na juhozápade Slovenska, zhoršenie na strednom Slovensku a v západnej polovici východného Slovenska, kde je aj najhoršia situácia. V povrchovej vrstve je extrémne sucho len ojedinele na juhu Podunajska. Na juhu stredného Slovenska je ojedinele ešte výrazné až výnimočné sucho. V hlbšej vrstve je situácia stále vážna a pôdna vlaha sa dopĺňa len pomaly. V hlbšej vrstve je extrémne sucho na takmer 16 % územia. Suchom je zasiahnuté takmer celé územie, okrem niektorých oblastí na západnom a strednom Slovensku, čo je približne len 5 % plochy.

Deficit pôdnej vlahy bol až do -80 mm v južnej časti stredného Slovenska, a lokálne aj v západnej časti východného Slovenska. Deficit od -40 mm do -60 mm je na takmer 1/5 územia. Deficit je možné pozorovať na takmer 90 % územia. V povrchovej vrstve je deficit do -40 mm na juhu stredného a západného Slovenska. V hlbšej vrstve je deficit do -60 mm na Spiši, Zamagurí, v Slovenskom Rudohorí a Levočských vrchoch. V tejto vrstve je deficit stále na takmer na celom území. Nadbytok vlahy je len v povrchovej vrstve do +20 mm na juhozápade a severovýchode. V posledných dňoch sa zrážky vyskytli na celom území Slovenska. Úhrny zrážok boli veľmi rozkolísané, a preto sa vlaha nedoplnila rovnomerne. V niektorých oblastiach teda pretrváva sucho, ktoré je najvýraznejšie v hlbšej vrstve.

Ako uvádza SPPK hoci v ostatných dňoch na Slovensku prší, už sa, žiaľ, nemôžeme spoliehať na to, že aktuálne dažde zachránia celú úrodu. Niektoré porasty sú totiž natoľko poškodené, že im už nepomohla ani májová vlaha. Za 21. týždeň sa zrážky vyskytli na celom území Slovenska. Týždenné úhrny zrážok boli od 3 mm na juhu Podunajskej nížiny do 30 mm ojedinele na západe a východe Slovenska. Opäť sa tak vlaha nedoplnila rovnomerne. V niektorých oblastiach teda pretrváva sucho, ktoré je najvýraznejšie v hlbšej vrstve. Najvyššia teplota vzduchu bola 29 °C na Gemeri. Po teplom začiatku týždňa sa výrazne ochladilo a v piatok bolo v okolí Slovenskom raja ráno už len -4 °C. SHMÚ hodnotí aktuálny stav sucha tak, že situácia sa na západnom Slovensku zlepšila len čiastočne, zhoršenie nastalo na východnom Slovensku, najmä v oblasti Spiša a Slovenského Rudohoria. Extrémne sucho je momentálne na 3 % územia. Relatívne nasýtenie je v povrchovej vrstve na juhu stredného a západného Slovenska ojedinele len 10-20 %. Deficit pôdnej vlahy je na strednom Slovensku až do -80 mm.

A čo teda premenlivosť počasia, pôda a jej obrábanie?

Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že dnes, i v kontexte k hydrologickému režimu, pri kvalifikovanom využívaní technológií konzervačného obrábania (minimalizačná, nastielacia, bezorbová) vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, možno mnohé dokázať. Je však dôležité je uvedomiť si, že technológie konzervačného obrábania úrody je treba brať ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze. V bývalom Československu sa, už v druhej polovici 20. storočia, hľadali riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť obrábanie pôdy energeticky a časovo menej náročnými pracovnými postupmi. Začali sa spájať pracovné operácie využívaním kombinovaných strojových súprav. Orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. Cieľom bolo šetriť náklady.

Ako už bolo naznačené, v našich zemepisných šírkach sa už istý čas využívajú okrem konvenčnej i konzervačné technológie obrábania pôdy.

Tieto technológie majú každá svoje výhody i nevýhody

Dnes je už možnosť vybrať si konkrétnu technológiu a k nej prislúchajúcu mechanizáciu. Na Slovensku pôsobí množstvo firiem, ktoré predávajú nielen stroje, ale celú technológiu s podporou starostlivosti o zákazníka. Špecifické podmienky Slovenska, od kukuričnej výrobnej oblasti až po horskú a podhorskú „nútia“ poľnohospodára zohľadňovať použitú mechanizáciu. Každý pestovateľ vie ako sa menia vlastnosti pôdy od pozemku k pozemku a čo si môže a nemôže dovoliť. Pre každého je isto dôležitá finančná stránka veci. Pre komplexné a najmä objektívne zhodnotenie dosiahnutej produkcie je nutné i ekonomické zhodnotenie pestovania jednotlivých plodín pri porovnaní nákladov a výnosov produkcie. Náklady a výnosy sú dôležité ekonomické kategórie z hľadiska riadenia každého podniku. Ekonomické hľadisko, je tak často najdôležitejším stimulom ale i problémom.

Tiež vyššie obstarávacie ceny strojov, by mali byť vynahradené nízkymi energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou. Nové poznatky v oblasti obrábania pôdy, s nimi súvisiace mechanizačné prostriedky a využívanie vlastností nových odrôd to všetko sú faktory, ktoré dnes komplexne farmára ovplyvňujú.

Nezanedbateľnou otázkou je energetická efektívnosť rozličných systémov obrábania pôdy. Je známe, že konvenčné obrábanie vyžaduje veľké množstvo energetických vstupov. Je preto dôležité i týmto spôsobom odhaľovať rezervy spotrebovanej energie. Uplatňovanie úspor spotreby energie vyžaduje ale podrobnú analýzu všetkých článkov výrobného procesu. Ďalšou problematikou je erózia pôdy (veterná i vodná) a buriny, ktoré sa môžu stať pri nezvládnutí ich manažmentu problémom v akejkoľvek technológii. Pri konzervačných technológiách je možné pred eróziou zachrániť kvalitnú vrchnú časť pôdy.

Kombináciou konzervačných technológií a iných prvkov ochrany pôdy možno znížiť eróziu o niekoľko %, čo sa prejaví i na úrodách i peniazoch. Dnes, v mnohých lokalitách, dochádza i k nerovnomernému rozdeleniu zrážok a teplôt v množstve i termíne. Tu majú technológie obrábania tiež svoje miesto a využitie z pohľadu znižovania straty vody výparom, znižovania teploty pôdy, spomalenia odtoku vody a lepšieho vsakovania vody do pôdy.

Zmeny možno badať aj v pôde samotnej. Technológie konzervačného obrábania zvyšujú množstvo organickej hmoty v pôde, ovplyvňujú stabilitu pôdnych agregátov, množstvo i diverzitu pôdneho makro i mikroedafónu. Typickým príznakom je množstvo a hmotnosť dážďoviek. Pri bezorbovom systéme bolo zaznamenaných niekoľkonásobne viac dážďoviek (v našich pokusoch 300% nárast početnosti dážďoviek) ako v konvenčnom systéme (dážďovky za nás „orú“).

Nemožno ich však použiť vždy a všade

Úspešnosť používania technológií konzervačného obrábania v podniku je v dominantnej miere závislá od druhu pôdy, pričom na ťažších, ílovitých pôdach s väčším sklonom sa takéto technológie osvedčujú menej ako na rovinách stredne ťažkých až ľahkých pôd.

Záujem o tieto technológie majú hlavne veľké podniky, s väčšou výmerou, pre ktoré je dôležité pôdu obrobiť rýchlo a efektívne - preferujú čo najširší pracovný záber a rýchlosť prípravy pôdy. Poľnohospodári hospodáriaci na menších výmerách často zostávajú pri konvenčnom obrábaní pôdy. Ceny ťažných prostriedkov, s dostatočným výkonom sú pre menšie podniky vysoké, čo býva limitujúcim faktorom.

Väčšie množstvo rastlinných zvyškov na povrchu však môže vyvolávať i problémy s imobilizáciou N, kvalitnou sejbou, väčším tlakom burín najmä vo vlhkých oblastiach, rastlinnými patogénmi, produkciou fytotoxínov (kyselina octová), vo vlhkých a studených pôdach s nízkou biologickou aktivitou.

Ďalším negatívnym javom súvisiacim s intenzitou obrábania pôdy a pestovania poľných plodín je aj zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vznikajúce v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky.

Zhutnenie sa prejavuje na penetrometrickom, ale aj orbovom odpore pôdy, čo má vplyv na prenikanie koreňov do pôdy a v konečnom dôsledku i na jej obrábateľnosť. Nadmerné zhutnenie pôdy (kompakcia) má za následok zníženie pôdnej úrodnosti v podobe, už spomenutých, menej na prvý pohľad viditeľných, zhoršených fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. Od toho sa odvíja i ďalší proces degradácie pôdy v podobe zlého hospodárenia s vodou (zvýšená objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, zamokrenie, rýchly odtok z plochy, erózia), vysokého mechanického odporu prenikajúcich koreňov rastlín, ale i pracovného náradia mechanizmov na obrábanie pôdy. Taktiež sú prerušené póry, brzdí sa pohyb vody a plynov, čo má za následok zníženú dostupnosť kyslíka a vody pre korene rastlín).

Tieto technológie znižujú objem času a práce na základnú a predsejbovú prípravu pôdy a samotnú sejbu znížením počtu prejazdov po poli, čo znamená veľkú úsporu pohonných hmôt – podľa literatúry sa znižuje spotreba pohonných hmôt o 38 až 80 %, potreba techniky o 50 – 75 %, spotreba pracovného času o 60 – 80 % a výrobné náklady o 24 %, pričom produktivita práce sa zvyšuje až o 37 %.

Skúsenosti na Slovensku

Nové poznatky v oblasti obrábania pôdy, s nimi súvisiace mechanizačné prostriedky a využívanie vlastností nových odrôd sú dôvodom na zmenu myslenia. Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku sa stretávame s konvenčným, ale čoraz častejšie i s konzervačným spôsobom obrábania (minimalizačným a pôdoochranným). Je to dané špecifickými podmienkami  Slovenska, keď poľnohospodári, ktorí chceli prežiť museli zareagovať na zmenené ekonomické (finančná kríza) i ekologické (podnebie, pôda, vlaha, ...) podmienky. Medzi najdôležitejšie dôvody riešenia problematiky konzervačných technológií patrí obmedzenie spotreby pohonných hmôt, úspora pracovných síl, vývoj nových strojov na obrábanie pôdy, uľahčenie a urýchlenie obrábania pôdy, skrátenie pracovnej špičky pri zakladaní porastov, poznanie vplyvu mechanického obrábania na pôdne vlastnosti a vývoj rastliny, zavedenie účinných herbicídov, ochrana pred vodnou a veternou eróziou, uchovanie pôdnej vlahy. Nezanedbateľné je i ekonomické hľadisko, najmä v dnešnom čase nárastu cien vstupov do poľnohospodárskej prvovýroby.

Na trhu dnešnej poľnohospodárskej prvovýroby je už veľa domácich i zahraničných firiem núkajúcich stroje na konzervačné obrábanie pôdy. Je na samotnom farmárovi, či a v akej miere mu jeho, vyššie uvedené, podmienky dovolia uvažovať nad kúpou stroja. Tlakom na jeho myslenie by však nemala byť iba finančná stránka veci. Preto obstarávacie ceny takejto mechanizácie, ktoré nie sú malé, by mali byť vynahradené nižšími energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou a v konečnom dôsledku krátkou dobou návratnosti vložených finančných prostriedkov do ich kúpy. Nezanedbateľný je i servis strojov, nákladovosť opráv ale i poradenstvo a celková starostlivosť o zákazníka. Nové poznatky v oblasti obrábania pôdy a s nimi súvisiace stroje na jej obrábanie sú faktory, ktoré dnes komplexne farmára ovplyvňujú.

Špecifické podmienky Slovenska, od kukuričnej výrobnej oblasti až po horskú a podhorskú „nútia“ poľnohospodára zohľadňovať použitú mechanizáciu. Každý agronóm pozná svoj chotár, vie ako sa menia vlastnosti pôdy od pozemku k pozemku a vie odhadnúť čo si môže a čo nemôže dovoliť.

Skúsenosti v pokusoch NPPC – VÚRV v Piešťanoch

Problematika rôzneho obrábania pôdy je riešená ako prioritná aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC) – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch a je zameraná na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Posudzuje sa priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných podľa scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov sú hodnotené atmosféricko-klimatické, pôdno-edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM v pôdoochranných systémoch obrábania pôdy v porovnaní so systémom konvenčným a na technologickú kvalitu dopestovaného produktu.

V NPPC – VÚRV v Piešťanoch je už viacero rokov založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu (KT) s minimalizačnou technológiou (MinT), nastielacou (MulchT) a bezorbovou (BT).

Snahou výskumu v NPPC - VÚRV v Piešťanoch je, okrem iného, získať pri konzervačnom obrábaní aj podklady pre elimináciu dôsledkov predpokladanej klimatickej zmeny v poľnohospodárstve, teda vplyvu sucha. Pokusy prebiehajú v rokoch so značnými diferenciami v priebehu počasia.

Cieľom riešenia bolo porovnať štyri spomenuté obrábania pôdy v produktivite, efektívnosti a ekologickej vhodnosti.

Z nášho pohľadu sa nám ako najnáročnejšia technológia z hľadiska jej zvládnutia javí nastielacia technológia, z dôvodu správneho zladenia pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky, v našich podmienkach. Splnením týchto požiadaviek dosiahneme kvalitnú prácu v celom profile a rovnomerné rozmiestnenie pozberových zvyškov a zároveň ich množstvo na povrchu pôdy. Pozemok sa vyrovnáva a odstraňujeme aj nežiadúce zhutnenie pôdy.

V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať, že pšenicu, jačmeň i sóju je možné pestovať i inak ako konvenčne. Lepšie sa pri hustosiatych obilninách aj pri sóji osvedčila bezorbová technológia. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe, je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok, o čom nás presviedčajú posledné roky.

Čo sa ale týka ďalšej ekonomickej bilancie najnižšie náklady, v € na ha, boli pri jačmeni jarnom na minimalizačnej technológii, najvyššie pri kukurici siatej. Náklady na tonu produktu boli najnižšie pri pšenici ozimnej na bezorbovej technológii, najvyššie pri sóji fazuľovej na nastielacej technológii. Pri všetkých štyroch pestovaných plodinách boli najvyššie náklady na ha na konvenčnej technológii.

Konzervačné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Ich použitím dochádza k celkovému zlepšeniu agroekologických vlastností pôdy v podobe vyššej úrodnosti, zlepšenia fyzikalno-chemických a biologických vlastností (zvýšené množstvo dážďoviek, ktoré orú za nás), zlepšenia pôdnej štruktúry, zníženia erózie, vyrovnania pozemku.... Nesmieme ale podceniť buriny, ale včas a v optimálnej rastovej fáze proti nim zasiahnuť. Je pravda, že orba má svoje nesporné klady, no pokiaľ farmár môže použiť konzervačné technológie a má chuť skúsiť ich, netreba sa im brániť. I v kontexte predpokladanej klimatickej zmeny a hospodárskej krízy sa tieto technológie javia ako možné východisko pre slovenských farmárov.

Ak sa dodržia zásady využívania týchto technológií dôjde na pozemkoch k celkovému zlepšeniu agroekologických vlastností pôdy v podobe vyššej úrodnosti, zlepšenia fyzikalno-chemických a biologických vlastností (zvýšené množstvo dážďoviek, ktoré „orú za nás“), zlepšenia pôdnej štruktúry, zníženia erózie, vyrovnania pozemku.... Na druhej strane, nesmieme podceniť buriny, ale ich pozorne sledovať a včas a v optimálnej rastovej fáze proti nim zasiahnuť.

Pri týchto technológiách ešte čiastočne pretrváva nedôvera voči ich používaniu. Avšak v kontexte predpokladaných klimatických výziev sa, do budúcnosti, javia ako perspektívne. O samotnej technológii nakoniec predsa rozhoduje farmár samotný!

Ako už bolo povedané konzervačné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nie sú všeliekom, ale kde je vhodné ich použiť, tam ich treba aplikovať do praxe.

Aké sú vyhliadky?

Očakávajú sa zmeny pomerov v jednotlivých fázach vegetačného obdobia, napr. sumy denných teplôt, sumy fotosynteticky aktívneho žiarenia. Kritickými následkami pre poľnohospodárstvo SR môže byť nedostatok vody a výkyvy počasia, prívalové dažde a dlho trvajúce periódy sucha. Najodolnejšími pôdami voči budú predovšetkým najkvalitnejšie a najúrodnejšie pôdy, černozeme, čiernice a hnedozeme.  Dlhé periódy sucha zvýšia tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu uľahčuje tiež šírenie patogénov rastlín, prezimovanie  poľnohospodárskych škodcov, čo môže zvýšiť tlak na chemizáciu.

Záver

Podľa viacerých odborníkov poľnohospodárstvo Slovenska malo, má a vzhľadom na vidiecky charakter našej krajiny bude mať stále významný podiel na rozvoji vidieka. Plní dôležité úlohy pri zaisťovaní výživy obyvateľstva a udržiava aj kultúrny ráz krajiny.

Stále viac sa však ukazuje, že v budúcom období budú klimatické podmienky a vlastnosti pôdy stále najdôležitejšími faktormi dosahovania produktivity plodín. Najmä nedostatok vlahy vo vhodnom období vegetácie sa stane limitujúcim faktorom produktivity agrosystémov. Napriek nesporným technologickým úspechom v tvorbe nových genotypov, geneticky modifikovaných rastlín či pestovateľským technológiám, klasická poľná výroba ešte dlho ostane základným zdrojom potravín a prírodných surovín.  Ľudia na celom svete sa v už dnes pripravujú na adaptačné opatrenia, ktoré by mali negatívne dôsledky budúcnosti dostatočne zmierniť.

Klimatická výzva je realitou, na ktorú sa musia jednotlivé krajiny pripraviť a prijať účinné opatrenia na elimináciu jej nepriaznivých vplyvov. Nepriaznivé dôsledky sa na Slovensku i vo svete očakávajú. V niektorých oblastiach už dnes  (nárast teplôt, výskyt extrémnych zrážkových pomerov, riziko zavlečenia niektorých cudzokrajných chorôb, klimatická migrácia, zmeny podmienok pre pestovanie tradičných plodín, zvýšená spotreba energie na chladenie a s tým spojené možné výpadky dodávok elektriny a pod.). Aj keď Slovensko v rámci EÚ nepatrí medzi najviac ohrozené krajiny, riziká tu sú a je treba prijať účinné opatrenia na zabránenie alebo aspoň zmiernenie ich nepriaznivých dôsledkov (obrábanie pôdy).

Je treba rozumne prijímať proaktívne adaptačné opatrenia a pripraviť sa i na možné negatívne zmeny. Rozmanitosť a stabilita agroekosystémov na Slovensku zohráva pozitívnu úlohu aj pri „boji“ s klimatickou výzvou. Poľnohospodárstvo, ktoré rozumne a vo svoj prospech využíva ekosystémy a biologickú rôznorodosť, generuje ďalšie ekonomické, sociálne a kultúrne úžitky a podporuje posilňovanie biodiverzity ako takej. A o to by nám malo ísť.