Úvod / Informácie / Pôda

Pôdne vlastnosti z hľadiska dlhodobého hnojenia

07-08-2019
Ing. Vladimíra Vargová, PhD.; Ing. Zuzana Kováčiková, PhD. | vargova@vutphp.sk
NPPC–VÚTPHP Banská Bystrica

Pôdne vlastnosti patria medzi najdôležitejšie charakteristiky stanovišťa. Sú výsledkom pôdotvorných faktorov, z ktorých materská hornina patrí k najvýznamnejším. Ostatné faktory - klíma, organizmy, čas, reliéf – sa podieľajú na ďalšom formovaní pôdnych vlastností.  V pôde je dostupnosť živín všeobecne nízka a mení sa pôsobením zrážok, teploty, vetra, pôdneho typu a pôdnej reakcie. Pôdna reakcia sa považuje za najdôležitejší indikátor stavu, úrodnosti a fungovania pôdy. Poskytuje informáciu o možnej chemickej degradácii pôdy, mikrobiálnej aktivite a prípustnosti prvkov rastlinám. Pod trávnym porastom sa do pôdy dostávajú aj živiny z opadu po mineralizácii, aj dusík pútaný hrčkotvornými baktériami a fosfor mycéliom mykoríznych húb. Hnojenie ovplyvňuje zmeny nadzemného habitu, množstvo a kvalitu organickej hmoty v pôde. Intenzívne dusíkaté hnojenie spôsobuje silné odčerpávanie živín a zvyšovanie kyslosti pôdy.

Pokus bol založený vo Veľkej Lúke v roku 1961 blokovou metódou v štyroch opakovaniach v západnej časti Zvolenskej kotliny v nadmorskej výške 350 m. V príspevku uvádzame výsledky za obdobie rokov 2006 – 2018. Z fytocenologického hľadiska bol trávny porast charakterizovaný ako zväz Alopecurion pratensis. Dlhodobý priemer zrážok za vegetáciu je 429,5 mm a za rok 779,6 mm. Priemerná denná teplota vzduchu  za rok je 9,3 °C a za vegetáciu 16,5 oC.

Tab. 1

Pokus pozostával zo šiestich variantov s rôznou úrovňou hnojenia (Tab. 1). Na začiatku vegetačného obdobia bol v celej dávke aplikovaný fosfor, draslík a 65 % dusíka z celkového množstva. Druhá dávka N bola dodaná po prvej kosbe. Porasty sa využívali tromi kosbami:1. kosba bola realizovaná na začiatku klasenia prevládajúcich druhov tráv, 2. kosba o 6 až 8 týždňov po 1. kosbe a 3. kosba po 8 až 10 týždňov po predchádzajúcej. Pôdne vzorky boli odoberané na jeseň (október) z hĺbky 0 - 150 mm. Z odobratých pôdnych vzoriek sme stanovovali pH v KCl, Cox, obsah prístupných živín - N, P, K a Mg.

Obr. 1

Obr. 1: Pokusné stanovište Veľká Lúka na jar

obr. 2

Obr. 2: Porast pred treťou kosbou

Pri porovnaní hodnoty pH 6,03 v roku založenia pokusu (1961) so sledovaným obdobím 2006 - 2018, nastalo zníženie (graf 1) pôdnej reakcie. V roku 2006 pôdna reakcia oscilovala v rozpätí 4,07 – 4,68 (extrémne až silne kyslá pôdna reakcia). Najvyššie pH sa zistilo na variante 6 s 200 kg dávkou dusíka,30 kg.ha-1 fosforu a 80 kg.ha-1 draslíka. Najnižšia pôdna reakcia sa zistila na variante 2 s PK hnojením (4,07), čo je extrémne kyslá pôdna reakcia (tab.2). Tento variant mal tiež najnižšiu koncentráciu Cox. Najvyšší obsah organickej hmoty 30,45 g.kg-1 mal variant so 150 kg dávkou dusíka + 22,5 kg.ha-1 P + 60 kg.ha-1 K. Je zaujímavé, že nehnojený variant mal vyšší obsah Cox ako ostatné hnojené varianty.

Graf 1

Zásoba dusíka v pôde sa pohybovala od 2,48 g.kg-1 (variant 2) do 3,17 g.kg-1 (variant 5). Na nehnojenom variante bol najnižší obsah fosforu (3,86 mg.kg-1) a najvyšší obsah horčíka (544,76 mg.kg-1). Maximálna zásoba fosforu v pôde (135,18 mg.kg-1) sa zistila na variante 2. Obsah draslíka v pôde osciloval od 103,40 mg.kg-1 (variant 2, 3) po 120,54 mg.kg-1 (variant 6). Varianty 5 a 6 s vyššími dávkami dusíka 150 a 200 kg.ha-1 mali vyššiu zásobu horčíka v pôde. Najnižší obsah horčíka (288,91 mg.kg-1) bol na variante 2.

Tab. 2

Ku koncu sledovaného obdobia nastal pokles aj nárast pôdnej reakcie. Varianty s PK hnojením, 100 a 150 kg.ha-1 dávkou N zvýšili pH pôdy o hodnotu 0,07(variant 5) do 0,27 (variant 4). Najväčší nárast bol na variante 4 s dávkou dusíka 100 kg.ha-1 (+15 kg P, 40 kg K). Zaznamenali sme pokles pôdnej reakcie o 0,04 – 0,15 na variantoch s dávkou dusíka 50 a 200 kg.ha-1 a na nehnojenom variante (Tab. 3). Zhodne so začiatkom sledovaného obdobia bola najnižšia hodnota pH na variante 2 (4,18) a rovnako aj najvyššia (4,54)na variante 6 s dávkou dusíka 200 kg.ha-1 (+30 kg P, 80 kg K). Obsah organickej hmoty stúpol na všetkých variantoch a pohyboval sa od 30,60 g.kg-1 na variante 4 do 34,50 g.kg-1 na variante 5.

Tab. 3

Na hnojených variantoch sme zistili zvýšenie obsahu dusíka v pôde, okrem variantu 1 a 6. Jeho najvyššia koncentrácia 3,82 g.kg-1 bola na variante 5 (150 kg.ha-1 N, 22,5 kg.ha-1 P, 60 kg.ha-1 K). Zaznamenali sme výrazné zníženie fosforu a horčíka na všetkých variantoch. Koncentrácia fosforu v pôde bola minimálna na nehnojenom variante (2,31 mg.kg-1). Najvyššia zásoba fosforu v pôde bola na variante s PK hnojením. V priebehu sledovaného obdobia sa takmer na všetkých variantoch znížil obsah draslíka v pôde. Takisto klesla aj koncentrácia horčíka na všetkých variantoch a oscilovala od 354,18 g.kg-1 (variant 2) do 433,69 g.kg-1 (variant 3).

Symbolom pôdnej reakcie je pH, čiže Pondus hydrogenii, ktorá charakterizuje významnú agrochemickú vlastnosť pôdy s priamym vplyvom na rast a vývoj rastlín. Pôdna reakcia je formovaná mnohými procesmi, ktoré sú spojené s geologickým pôvodom, históriou vzniku pôdy, s procesmi spojenými s vývojom počasia, biologickými faktormi (koreňové exudáty) a antropogénnou činnosťou človeka (agrotechnika, hnojenie vápnikom).

Na sledovaných variantoch sme zaznamenali zvýšenie aj zníženie pôdnej reakcie. Varianty s PK hnojením, s dávkou dusíka 100 kg.ha-1 a 150 kg.ha-1 (+PK) zvýšili pôdnu reakciu. Najvýraznejšie zvýšenie bolo na variante 4 s dávkou dusíka 100 kg.ha-1 (+15 kg P, 40 kg K). Zníženie pôdnej reakcie sme zistili na nehnojenom variante a variantoch s dávkou dusíka 50 a 200 kg.ha-1 (+ PK). Najväčší pokles pôdnej reakcie bol na nehnojenom variante. V priebehu sledovaného obdobia sa zvýšil obsah organickej hmoty takmer na všetkých variantoch. Zvýšenie obsahu prístupného dusíka v pôde sme zistili na všetkých variantoch, najvyšší obsah (3,82 g.kg-1) bol na variante so 150 kg dávkou dusíka na hektár, 22,5 kg.ha-1 fosforu a 60 kg.ha-1 draslíka. Koncentrácia fosforu a horčíka v pôde klesla a zároveň sa skoro na všetkých variantoch znížila aj zásoba draslíka v pôde.

Graf 2

Graf 3