Úvod / Informácie / Pôda

Agrolesníctvo v modernej poľnohospodárskej produkcii - využitie v produkcii mliekových fariem

08-08-2017
Ing. Matúš Hrebík1; Ing. Jaroslav Jankovič CSc.2; Ing. Ján Huba CSc.1 | hrebik@vuzv.sk
1NPPC - Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra; 2NLC - Lesnícky výskumný ústav, Zvolen
(zdroj: Slovenský chov, apríl 2017, str. 22-23)

Vo svetle mliečnych kríz museli mnohé poľnohospodárske subjekty vykonať zásadné rozhodnutia. Jedna skupina sa vybrala cestou postupnej likvidácie chovu, iní zvyšovaním úžitkovosti stáda za cenu zmenšenia početnosti. Boli však aj takí, ktorí sa rozhodli inak. Cestou znižovania nákladov na mlieko zeleným kŕmením. Preto sa nám ponúka priestor na otvorenú diskusiu o možnostiach zriadenia novej agrolesníckej mliekovej farmy. Ba dokonca aj o málo viac...

Čo je to agrolesníctvo?

Αgrolesníctvo predstavuje systém šetrného obhospodarovania pôdy, ktorý v sebe kombinuje lesnícky а poľnohospodársky systém vrátane chovu hospodárskych zvierat. Má bohatú minulosť a možno povedať, že z neho vzniklo ako moderné poľnohospodárstvo, tak i lesníctvo. V našich zemepisných šírkach je často aj medzi odborníkmi spájané so systémami hospodárenia v tropických a subtropických oblastiach, predovšetkým v rozvojových krajinách. Tam sa formovali agrolesnícke praktiky najmä za účelom ochrany produkčného potenciálu krajiny pri súčasnej ochrane tamojších prírodných zdrojov. Po dlhšom období, keď sa v mnohých európskych krajinách za legitímne považovalo iba poľnohospodárstvo, alebo lesníctvo, vidíme zvýšený záujem o túto problematiku. Svedčí o tom nielen vznik Európskej agrolesníckej federácie v roku 2011 (EURAF, http://www.agroforestry.eu/), ale aj reformovaná Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) 2014 – 2020, kde sa zvýšil dôraz na environmentálne aspekty poľnohospodárstva. Ak chceme hovoriť o konkrétnych praktikách pre Európu, tak môžeme spomenúť rozdelenie uvedené v publikácii autorského kolektívu Riguerio-Rodríguez et al. (2009). Uvádzajú šesť základných praktík (Dreviny na ornej pôde, Viacúčelové dreviny, Lesné farmy, Brehové porasty, Úhor, Lesné pasienky, resp. pasenie v porastoch drevín)

Dreviny na experimentálnej „agrolesnickej“ ploche zameranej primárne na produkciu drevín

Dreviny na experimentálnej „agrolesnickej“ ploche zameranej primárne na produkciu drevín. V rannom štádiu vývoja drevín ich vlastník chráni ochrannými prostriedkami.

Agrolesnícke systémy pre mliekové farmy

Aby bolo možné čeliť novým výzvam pri chove dojníc v Európe, vo viacerých krajinách hľadajú inovatívne systémy pre produkciu mlieka v kontexte klimatickej zmeny a šetrenia obmedzených zdrojov (voda, fosílne palivá atď.) s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu. Práve agrolesnícke praktiky nadobúdajú pri tejto snahe stále väčší význam (Novak a kol. 2016). Ich súčasťou je integrácia drevín ako na pasienkoch, tak aj na plochách určených na produkciu krmovín.

Mnohé odborné publikácie a autorské kolektívy sa zhodujú v tom, že agrolesníctvo môže pri dodržaní určitých pravidiel podporovať biologickú rozmanitosť na farme a v jej okolí. Agrolesnícke systémy prispievajú k rozmanitosti zdrojov krmovín a efektívnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov tým, že zvyšujú možnosť absorpcie slnečného žiarenia a využívania pôdnych živín a vody (Cannell et al., 1996). Alejové výsadby drevín vyrovnávajú mikroklímu v krajine, čo môže tiež zvýšiť odolnosť medziplodín ku klimatickým zmenám (Van Noordwijk et al., 2014). Pri chove hovädzieho dobytka dreviny zvyšujú zvieratám „welfare“ a poskytujú dodatkové krmivo z listov stromov a krovín (Torres, 1983). Produkcia vetiev a listov drevín v agrolesníckych systémoch je oveľa vyššia ako v lese (Dupraz, Liagre 2013). Všeobecnejšie povedané, agrolesnícke systémy ponúkajú množstvo ekosystémových služieb a prínosov pre životné prostredie (Jose, 2009) a podporujú biologickú rozmanitosť na farme (Boháč, 2013).

Napriek vyššie uvedenému je dnes aj v západnej Európe ešte iba málo fariem, kde stromy a kry hrajú významnú úlohu pri chove dojníc. Je to spôsobené chýbajúcimi znalosťami farmárov o spôsoboch vytvárania silvopastorálnych systémov ako aj nedostatkom technických a ekonomických referencií o takýchto systémoch. Tento stav nedostatku exaktných domácich poznatkov je výzvou aj pre naše výskumné pracoviská.

Kŕmenie malých prežúvavcov chovaných v agrolesníckych systémoch (Holandsko)

Kŕmenie malých prežúvavcov chovaných v agrolesníckych systémoch (Holandsko)

Pre našu chovateľskú obec môže byť agrolesníctvo zaujímavé aj ako prostriedok na prekonanie zlých rokov. Pýtate sa nás, že ako? Ako by mohla drevná hmota pomôcť mliekovemu sektoru? Odpovede nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Agrolesníctvo ako cesta k preklenutiu zlého obdobia

Ak by sme sa pozreli na Slovensko z výšky objavila by sa pred nami krajina s veľmi odlišnými podmienkami na chov hovädzieho dobytka. Vďaka tomuto je jasné, že na našom území nie je možné zaviesť jednotný systém chovu dojníc. A práve vďaka tejto rôznorodosti vidíme priestor na uplatnenie sa aj pre „silvopastorálne“ systémy chovu. Avšak nie len v podmienkach podhorských lúk, ale aj v iných lokalitách. Škála ich využitia sa totiž pohybuje od severných oblastí až po juh, kde môže prispieť k rozvoju lokálneho agroturizmu. Ten je mnohokrát predovšetkým v južných oblastiach Slovenska brzdený práve monotónnym vzhľadom krajiny. V tomto bode sa práve vytvára priestor ako zdvihnúť povedomie verejnosti o vašom podniku bez narušenia intenzívnej produkcie.

Integrovaním prvkov agrolesníctva v určitom rádiuse okolo vášho podniku vytvoríte akýsi efekt večne zelenej lúky v ktorom má akýkoľvek mliečny výrobok okamžite pridanú hodnotu. Umocnené navyše napríklad zážitkom z jazdy na koči ťahanom konským prípadne volským záprahom takouto krajinou je na nezaplatenie.

Vytvoreným zelených ostrovčekov sa chovateľovi vytvára taktiež priestor ako efektívne využiť skrytý potenciál, ktorý často majú aj dojnice s horšími parametrami. Tým zároveň prispejeme k ochrane génovej základne domácich plemien. Okrem toho tento systém predstavuje pri správnej voľbe drevín aj pohotovostný zdroj fytomasy, ktorý možno využiť skosením ako doplnok v kŕmnych dávkach.

Jednou z ďalších dôležitých funkcií týchto druhov porastov je postupná obnova a navýšenie základných pôdnych schopností. Jesenné opady hmoty listnatých drevín sa nám neskôr premietnu v znížení nákladov na nákup hnojív. Malou nevýhodou využívania drevných porastov je ich vyššia náročnosť na ľudskú prácu. Táto kozmetická chybička krásy sa nám však postupne vykompenzuje a dostaví sa žiadaný efekt.

Z vyššie uvedených dôvodov jasne vyplýva, že agrolesnicke systémy možno efektívne využiť aj ako nástroj na zvýšenie pozitívneho imidžu našich mliekovych fariem. Rovnako tak prostredníctvom agrolesníctva sa dá pracovať na zvýšení zamestnanosti v agrosektore. Tak ponúknime konzumentovi to čo hľadá „Krásy vidieka pod oknami spojené s nadštandardnou kvalitou našej produkcie“.

Použitá literatúra je u autorov.