Podľa audítorov biodiverzita na poľnohospodárskej pôde aj napriek osobitným opatreniam SPP klesá
Biologická rozmanitosť poľnohospodárskej pôdy sa týka voľne žijúcich zvierat (t. j. nie hospodárskych zvierat), ako sú malé cicavce, vtáky a hmyz, prírodná vegetácia na trávnatých plochách, orná pôda, trvalé plodiny a podzemný život.
Úloha EÚ pri ochrane biodiverzity je rozhodujúca, pretože stanovuje environmentálne normy a spolufinancuje väčšinu poľnohospodárskych výdavkov členských štátov. Na roky 2014 - 2020 Komisia plánovala minúť 86 miliárd EUR (približne 8% dlhodobého rozpočtu EÚ) na biodiverzitu vrátane 66 miliárd EUR z SPP. EÚ aj členské štáty podpísali v 90. rokoch minulého storočia Dohovor OSN o biologickej diverzite a v roku 2010 sa zaviazali splniť ciele z Aiči do roku 2020. V januári 2020 Svetové ekonomické fórum klasifikovalo stratu biodiverzity ako jednu z piatich najväčších hrozieb, ktorým čelí svet z hľadiska pravdepodobnosti aj dopadu. V máji 2020 Komisia uverejnila svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030.
Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) nebola účinná pri zvrátení desaťročného poklesu biodiverzity a intenzívne poľnohospodárstvo zostáva hlavnou príčinou straty biodiverzity. Audítori našli medzery v stratégii biodiverzity EÚ 2020 a jej koordinácii s SPP. Sledovanie výdavkov SPP na biodiverzitu zo strany Komisie je navyše nespoľahlivé a väčšina finančných prostriedkov SPP má v tejto oblasti len malý pozitívny vplyv. Niektoré systémy SPP majú väčší potenciál na zlepšenie biodiverzity, ale Komisia a členské štáty uprednostnili alternatívy s malým vplyvom.
V Európe sa počet a rozmanitosť druhov na poľnohospodárskej pôde v priebehu mnohých rokov znížili. Od roku 1990 sa populácie vtákov a trávnatých motýľov - dobrý ukazovateľ zmien - znížili o viac ako 30%. Intenzívne poľnohospodárstvo viedlo k poklesu množstva a rozmanitosti prírodnej vegetácie a následne aj zvierat a zostáva hlavnou príčinou straty biodiverzity.
V roku 2011 sa Komisia dohodla na stratégii zastavenia straty biodiverzity do roku 2020. Zaviazala sa zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu biodiverzity a jej cieľom bolo „merateľné zlepšenie“ stavu ochrany druhov a biotopov ovplyvnených poľnohospodárstvom. Audítori hodnotili, či SPP pomohla lepšie chrániť biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy a ako EÚ dosahovala svoje ciele, pričom navštívili Cyprus, Nemecko, Írsko, Poľsko a Rumunsko.
„SPP doteraz nezmierňovala pokles biodiverzity na poľnohospodárskej pôde dostatočne, čo je veľká hrozba pre poľnohospodárstvo aj pre životné prostredie,“ uviedol Viorel Ștefan, člen EDA zodpovedný za správu. „Cieľom návrhu SPP po roku 2020 a stratégie biodiverzity do roku 2030 je dosiahnuť, aby SPP lepšie reagovala na problémy, ako je strata biodiverzity, zmena klímy alebo generačná obnova, a zároveň naďalej podporovala európskych poľnohospodárov v záujme udržateľného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho sektora.“
Audítori zistili, že stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 nestanovila pre poľnohospodárstvo merateľné ciele, čo sťažuje hodnotenie pokroku a výkonnosti opatrení financovaných EÚ. Okrem toho došlo k nedostatočnej koordinácii medzi politikami a stratégiami EÚ v oblasti biodiverzity, čo viedlo napríklad k tomu, že sa nepodarilo vyriešiť pokles genetickej diverzity - podskupiny biodiverzity.
Priame poľnohospodárske platby v rámci SPP predstavujú približne 70% všetkých výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo, ale spôsob, akým Komisia sleduje výdavky SPP v prospech biodiverzity, je nespoľahlivý, pretože nadhodnocuje príspevok niektorých opatrení k biodiverzite. Ich vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy je navyše obmedzený alebo neznámy. Aj keď niektoré požiadavky na priame platby, najmä „ekologizácia“ a „krížové plnenie“, majú potenciál zlepšiť biodiverzitu, Komisia a členské štáty uprednostnili alternatívy s nízkym vplyvom, ako sú medziplodiny alebo plodiny viažuce dusík. Audítori tiež zistili, že systém sankcií v rámci krížového plnenia nemal jasný vplyv na biodiverzitu poľnohospodárskej pôdy a potenciál ekologizácie nebol dostatočne rozvinutý.
Programy rozvoja vidieka majú väčší potenciál v oblasti biodiverzity ako priame platby, najmä tie, ktoré podporujú poľnohospodárske postupy šetrné k životnému prostrediu, ktoré idú nad rámec príslušných právnych záväzkov. Členské štáty však zriedka využívajú opatrenia s veľkým vplyvom, ako sú systémy založené na výsledkoch, na rozdiel od tých menej náročných a menej výhodných, ktoré sú medzi poľnohospodármi obľúbenejšie.
Audítori odporúčajú Komisii, aby lepšie koordinovala stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030, zvýšila prínos priamych platieb a rozvoja vidieka k biodiverzite poľnohospodárskej pôdy, presnejšie sledovala čerpanie rozpočtu a vyvinula spoľahlivé ukazovatele na hodnotenie vplyvu SPP.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj:
https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/INSR20_13/INSR_Biodiversity_on_farmland_EN.pdf