Európsky parlament schválil svoju pozíciu k reforme SPP
Parlament v piatok schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ.
Poslanci podporili zmeny, ktoré by umožnili vo väčšej miere prispôsobiť spoločnú poľnohospodársku politiku potrebám jednotlivých členských štátov. Trvajú však na zachovaní rovnakých podmienok v celej Únii.
Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov.
Podpora ekologickejšieho poľnohospodárstva v EÚ
- ciele národných strategických plánov realizovať v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy,
- posilniť povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia (sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb),
- aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčleniť na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy,
- minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby smerovať na tzv. ekologické režimy (opatrenia na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat- boli by dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy),
- v každom členskom štáte zriadiť poradenskú službu pre poľnohospodárske podniky,
- členské štáty by mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu.
Nižšie platby väčším podnikom, podpora malých a mladých farmárov
- progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur (členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou),
- aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov (ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným),
- na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby,
- ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu,
- dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu.
Pomoc poľnohospodárom pri zvládaní kríz
- väčšia transparentnosť trhu,
- intervenčná stratégia pre každý poľnohospodársky výrobok,
- výnimka z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá,
- pretransformovanie ad hoc krízovej rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom.
Prísnejšie sankcie a mechanizmus EÚ na podávanie sťažností
- sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat - sankcie vo výške 10% z nárokov poľnohospodárov na priame platby (namiesto súčasných 5%),
- vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností.
Výťah z originálu
Zdroj: