Klimatické zmeny vyžadujú lepšie prispôsobenie sa suchu
Podnebie Európy sa bude meniť a bude charakteristické častejšími horúčavami a rozsiahlejším suchom. Teplo a sucho budú predstavovať výzvu pre pestovanie plodín, ale predovšetkým veľkým problémom bude sucho - najmä pre jarné plodiny, ako je kukurica.
Po lete v roku 2018 môžeme konštatovať, ako bude vyzerať budúca letné klíma v Európe: veľa tepla a sucha - a plodiny, ktoré schnú a odumierajú. Riziko suchého a horúceho leta, ktoré sme v tomto roku zažili sa v dôsledku klimatických zmien bude objavovať v nadchádzajúcich rokoch. Preto by si mali poľnohospodári zvoliť plodiny a metódy pestovania, ktoré lepšie vyhovujú novým podmienkam a to si bude vyžadovať nové vedomosti a poznatky. Na touto otázkou sa zamýšľal európsky tím vedcov, ktorý tvorilo zoskupenie výskumníkov z katedry agroekológie Aarhuskej univerzity, a nedávno zverejnili výsledky štúdií. Tím vedcov skúmal, či je v Európe najväčšou hrozbou pre kukuricu a ozimnú pšenicu teplo alebo sucho. Výskumníci zrealizovali analýzu na základe poznatkov o fyziológii rastlín, aby ukázali - prvýkrát vo veľkom meradle - čo presne spôsobuje straty výnosu pri zvýšených teplotách.
Teplo a sucho sú hlavné limitujúce faktory
Zdá sa byť nelogické oddeľovať teplo od sucha, pretože v Európe sú polia zvyčajne veľmi vysušené, keď čoraz častejšie dochádza k predĺženiu horúceho obdobia. Je však dôležité rozlišovať. Obranné mechanizmy rastlín proti suchu sú odlišné od tých, ktoré využívajú na ochranu proti tepelnému stresu. Výskumníci zistili, že pšenica a kukurica budú v dôsledku klimatických zmien najviac postihnuté suchom a menej tepelným stresom. Na základe pochopenia, že teplo alebo sucho predstavujú najväčšie riziko pre jednotlivé druhy plodín, môžu poľnohospodári a pestovatelia jednoduchšie vyberať odolné odrody plodín a správne zvoliť metódu pestovania.
Výskumníci použili súbor 10 rôznych modelov na výpočet toho, koľko tepla alebo sucha prispieva k stratám výnosov pšenice a kukurice. Na overenie, či modely poskytli správny výsledok, výskumníci porovnali výsledky modelu s údajmi o výnosoch v rokoch 1984 až 2009. To im umožnilo kvantifikovať, koľko klimatických faktorov prispelo k výkyvom výnosov počas 25-ročného obdobia. Následne vedci použili modely na predpovedanie výnosov pšenice a kukurice do roku 2050.
| (zdroj: www.pexels.com) |
Najmä kukurica bude ohrozená
Ak poľnohospodárstvo bude naďalej využívať súčasné odrody a súčasné systémy pestovania plodín, celková zmena klímy spôsobí straty na výnosoch z kukurice a naopak dôjde k zvýšeniu výnosov pšenice. Tepelný stres nebude v celej Európe v priemere predstavovať problém pre plodiny, ak bude dostatok zrážok, zatiaľ čo stres zo sucha bude predstavovať problém najmä pre kukuricu. Počas rokov s nízkymi výnosmi bude sucho problémom aj pre kukuricu a pšenicu.
Naše výsledky poukazujú na to, že v Európe bude sucho väčším problémom než horúčavy. Sucho má väčší negatívny vplyv pre kukuricu ako pre pšenicu a bude predstavovať hrozbu pre poľnohospodárov a agronómov, ktorí už avšak teraz môžu prijať nové opatrenia týkajúce sa vývoja nových odrôd plodín, výberu druhov plodín a zavlažovacích systémov.
Zdroj:Heidi Webber et al. Diverging importance of drought stress for maize and winter wheat in Europe. In Nature Communications, 2018, 9 (1).
